Viac ako dve tretiny obyvateľov sa hlási ku kresťanstvu, cez tri milióny k rímskokatolíckej cirkvi

Najsvätejšie Kristovo telo a krv Na snímke katolícki veriaci počas procesie pri príležitosti sviatku Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi v Piešťanoch. Foto: Martin Palkovič/TASR

Viac ako polovica obyvateľov Slovenska (55,8 percenta) sa prihlásila k rímskokatolíckemu náboženskému vyznaniu. Ide o viac ako 3,04 milióna obyvateľov. Z hľadiska početnosti nasleduje evanjelické náboženské vyznanie s 5,3 percenta (287 000) a gréckokatolícke so štyrmi percentami (218 000). Druhou najpočetnejšou skupinou je však skupina bez náboženského vyznania. Takmer 1,3 milióna obyvateľov, čo predstavuje 23,8 percenta, uviedlo, že je bez náboženského vyznania. Vyplýva to z údajov Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021, ktoré vo štvrtok zverejnil Štatistický úrad SR. Na výsledky už zareagovali aj rímskokatolícky biskup Zvolenský a evanjelický biskup Eľko.

Predseda ŠÚ SR Alexander Ballek skonštatoval, že počet obyvateľov, ktorí sa prihlásili k rímskokatolíckemu náboženskému vyznaniu, je síce najvyšší, avšak ich počet a podiel oproti roku 2011 poklesol. Ide o vyše šesť percentuálnych bodov, čo predstavuje viac ako 308 700 ľudí.

Druhá najväčšia cirkev, ktorou je Evanjelická cirkev augsburského vyznania, tiež zaznamenala odbyt veriacich, pričom stratila 0,6 percenta. Naopak mierne narástla tretia najväčšia, gréckokatolícka cirkev. Pri poslednom sčítaní obyvateľstva sa k nej hlásilo 3,8 percenta obyvateľov, teraz to boli štyri percentá.

Viac ako jedno percento obyvateľov sa prihlásilo už len k Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku (kalvínom), kde príslušnosť k tejto cirkvi vyjadrilo 1,6 percenta obyvateľov. Aj táto cirkev však zaznamenala mierny pokles, keďže pri predchádzajúcom sčítaní obyvateľstva sa k nej prihlásilo 1,8 percenta obyvateľov.

Všetky ostatné náboženské vyznania majú podiely menšie ako jedno percento. Stabilný zostal počet veriacich hlásiacich sa k pravoslávnej cirkvi, ku ktorej sa aj teraz, rovnako ako v dvoch predchádzajúcich sčítaniach hlási 0,9 percenta občanov. Najvyšší nárast medzi cirkvami zaznamenali Kresťanské zbory, kde sa počet členov oproti predchádzajúcemu sčítaniu zdvojnásobil. Rovnako narástol počet Svedkov Jehovových.

Podľa slov Ľudmily Ivančíkovej, generálnej riaditeľky zo sekcie sociálnych štatistík a demografie ŠÚ SR, nezistené náboženské vyznanie uviedlo 6,5 percenta obyvateľov.

Nárast obyvateľov bez vyznania

Ivančíková uviedla, že vzrástol aj počet ad hoc hnutí, ide napríklad o údaj k Svedkom Liehovovým. Spolu 14 207 obyvateľov si uviedlo príslušnosť k tomuto hnutiu/vyznaniu. Najviac priaznivcov majú v Bratislavskom kraji. Stabilných fanúšikov majú aj vyznania ako jediizmus (Rád rytierov Jedi), ktorých je 1 389, a pastafarianizmus, ktorý uviedlo 590 obyvateľov.

„Zároveň v medzicenzálnom období sledujeme nárast podielu obyvateľov bez náboženského vyznania. V roku 2011 to bolo 13,4 percenta a 23,8 percenta v roku 2021,“ povedal Ballek. Najviac obyvateľov bez vyznania je v Bratislavskom kraji, takmer 40 percent. Okresy, v ktorých dosiahol podiel obyvateľstva bez vyznania viac ako 40 percent, sú všetky okresy Bratislavy a okres Rožňava.

Katolíkov je najviac na Orave a Kysuciach

Z regionálneho hľadiska je rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike najpočetnejšou vo všetkých krajoch SR a zároveň má vo všetkých krajoch viac ako 50-percentný podiel, okrem Bratislavského a Košického kraja. Najviac rímskych katolíkov žije na severe Slovenska, najmä v regióne Oravy a Kysúc, kde sa k rímskokatolíckej cirkvi hlási viac ako 80 percent obyvateľov. Konkrétne sú to okresy Námestovo, Čadca a Bytča. V okrese Námestovo v ako jedinom deklarovalo príslušnosť k rímskokatolíckej cirkvi v Slovenskej republike viac ako 90 percent obyvateľov (92,4 percenta). Naopak, najmenej obyvateľov sa k tejto cirkvi prihlásilo v okrese Medzilaborce, kde tvoria len 8,7 percenta.

Evanjelikov je najviac v okresoch Myjava, Liptovský Mikuláš a Turčianske Teplice. Najviac obyvateľov hlásiacich sa ku gréckokatolíckej cirkvi sa nachádza na východnom Slovensku, ide o okrese Medzilaborce, Stropkov, Sobrance či Svidník.  

Reakcie biskupov

„Z hľadiska záznamov, ktoré cirkev vedie v matrikách pokrstených, môžeme konštatovať, že sme za ostatných desať rokov zaznamenali stabilný, dokonca mierne rastúci trend – tak v rímskokatolíckom, ako aj v gréckokatolíckom obrade. Jediný rok, v ktorom počet katolíckych krstov výraznejšie poklesol, bol práve rok 2020, poznačený výraznými pandemickými obmedzeniami,“ skonštatoval Zvolenský, podľa ktorého tieto záznamy ukazujú, že dve tretiny detí narodených na Slovensku sú následne pokrstené.

„Čo sa týka vyššieho počtu ľudí, ktorí vyplnili kolónku ,bez vyznania’, iste to odráža sekularizáciu spoločnosti. Pre veriacich je to v každom prípade motivácia intenzívnejšie evanjelizovať, aktívne žiť svoju vieru,“ povedal Zvolenský. 

Pokles veriacich zas nepotešil Ivana Eľka, biskupa evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. „Veľmi by nás tešilo, keby sme ostali na predchádzajúcom údaji. Bolo by fantastické, keby sme stúpli. A keďže sme klesli, kto by mal z toho radosť?“ povedal pre Štandard Eľko.

„Môžeme sa utešovať tým, že to mohlo byť ešte horšie, ale biskupa takéto utešovanie veľmi nepoteší. Naozaj si môžeme na zahojenie rán povedať, že nás mohli byť dve percentá, ale je nás päť. Pri sčítaní v roku 1950 bolo na Slovensku 13 percent evanjelikov, dnes nás je 5,3. Koho toto poteší?“ dodal Eľko.

Najpočetnejšia je maďarská menšina

Najpočetnejšou národnostnou menšinou v SR je maďarská, hlási sa k nej 7,75 percenta obyvateľov. Druhé najväčšie zastúpenie medzi národnostnými menšinami majú Rómovia s podielom 1,23 percenta populácie, českú národnosť uvádza 0,53 percenta, rusínsku 0,44 percenta obyvateľov SR. Majoritná slovenská národnosť sa týka 83,8 percenta obyvateľov SR.

Najviac obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti je v Žilinskom kraji, najmenej v Nitrianskom kraji.

Slovenskú národnosť ako ďalšiu národnosť v rámci otázok v sčítacom formulári uviedlo 18 percent rezidentov SR, v absolútnych číslach 55 496 obyvateľov. Maďarskú národnosť ako druhú uviedlo 34 089 obyvateľov (11 percent). Až 30 percent tých, ktorí v prípade druhej národnosti odpovedali, uviedlo rómsku národnosť (88 985 ľudí), rusínsku 39 810 obyvateľov (13 percent z tých, čo odpovedali) a českú národnosť päť percent (16 715 obyvateľov).

Ako je to s jazykmi

Slovenčina je podľa sčítania materinským jazykom pre takmer 82 percent obyvateľov SR, konkrétne 4 456 102 ľudí. Druhým najpočetnejším jazykom je maďarčina, ktorú ako materinský jazyk uvádza 8,5 percenta občanov (462 175 osôb). Rómčina je materinským jazykom pre 1,8 percenta ľudí (100 526) žijúcich na Slovensku. Ostatné materinské jazyky tvoria podiely menšie ako jedno percento.

Rusínsky jazyk je štvrtý najpočetnejší materinský jazyk (0,7 percenta obyvateľstva), piatym najpočetnejším materinským jazykom je čeština (0,6 percenta). Medzi ďalšie materinské jazyky na Slovensku patria ukrajinský, ruský, anglický, nemecký, poľský, vietnamský. Posunkový slovenský jazyk si ako materinský jazyk uviedlo 1 835 obyvateľov.

Slovenský materinský jazyk má najvyšší podiel v Žilinskom a Trenčianskom kraji (viac ako 90 percent). Maďarský materinský jazyk má najväčšie zastúpenie v Trnavskom a Nitrianskom kraji (vyše 20 percent) a rómsky materinský jazyk v Prešovskom a Košickom kraji (nad štyri percentá).

Materinský jazyk je reč, ktorou obyvateľ najčastejšie hovoril vo svojom detstve. Iný materinský jazyk ako slovenský uviedlo celkovo 12,5 percenta obyvateľov Slovenska.

Kde sa narodili obyvatelia Slovenska

Takmer 96 percent (95,8 percenta) obyvateľov SR sa narodilo na Slovensku. Necelé štyri percentá (3,92 percenta) sa narodili mimo SR, najviac z nich v Českej republike, Spojenom kráľovstve a na Ukrajine.

V rámci okresov s najvyšším podielom obyvateľov narodených mimo územia SR figuruje Bratislavský kraj, na úrovni okresov je to Skalica a Bratislava III, takisto Bratislava II a Bratislava IV, na východnom Slovensku okresy Michalovce, Sobrance a Medzilaborce.

(tasr, Michal Čop)


Ďalšie články