Kollár prijal Chmelára. Odovzdal mu petíciu proti dohode s USA

Predseda parlamentu Boris Kollár prijal v reakcii na debatu o obrannej dohode s USA predstaviteľov občianskeho združenia Zjednotení za mier. Skupina združená okolo Eduarda Chmelár mu odovzdala petíciu s desiatkami tisíc podpisov. Tá okrem iného žiada prijatie ústavného zákona o zákaze rozmiestnenia cudzích armád na území Slovenska.

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár prijal v utorok popoludní hlavných predstaviteľov občianskeho združenia Zjednotení za mier (ZZM). V jeho mene do sídla šéfa parlamentu zavítal politický analytik Eduard Chmelár, právnik z Univerzity Komenského Branislav Fábry a predsedníčka správnej rady združenia Iveta Kompišová.

Zástupcovia ZZM Kollárovi odovzdali petíciu s podpismi vyše 30-tisíc občanov reagujúcich na obrannú dohodu s USA. Signatári od parlamentu žiadajú prijatie ústavného zákona o zákaze dočasného alebo trvalého rozmiestnenia cudzích ozbrojených síl na území Slovenska, tiež žiadajú, aby zakotvil v Ústave SR právo na mier a vyslovil súhlas s pristúpením našej krajiny k Zmluve OSN o zákaze jadrových zbraní.

„Vo svojom úvodnom prejave som sa usiloval pánovi predsedovi vysvetliť ďalekosiahle politické dôsledky prijatia takejto zmluvy pre Slovensko. Za najsilnejší argument pre referendum považujem, že táto zmluva má na spoločnosť dlhodobé dopady, ktoré nedokážu zmeniť parlamentné voľby,“ napísal prezident združenia Chmelár, ktorý o návšteve informoval na sociálnej sieti.

Predseda parlamentu podľa Chmelára na stretnutí niekoľkokrát zdôraznil svoju proatlantickú orientáciu, ale zároveň dal jasne najavo, že vníma problematické časti zmluvy. Kollár mal takisto vyzvať prezidentku, aby dala dohodu posúdiť na Ústavný súd SR.

„V tejto súvislosti som požiadal Borisa Kollára, aby sa pokúsil hlavu štátu presvedčiť, aby napadla zmluvu v rozsahu zásadných pripomienok vznesených v pripomienkovom konaní vzhľadom na to, že sa nimi zástupcovia ministerstva obrany a zahraničných vecí odmietli vecne zaoberať,“ pokračoval analytik.

Kollár sa nedávno vyjadril, že niektorí poslanci Sme rodina sa pri hlasovaní o prijatí zmluvy môžu zdržať. Podľa Chmelárových slov je proti až polovica kollárovcov.

Vládou prešla, na rade je parlament

Pripomeňme, že rezorty obrany a zahraničných vecí zverejnili návrh armádnej zmluvy so Spojenými štátmi v decembri. Dokument známy ako Defence Cooperation Agreement (DAC) vytvára podľa niektorých expertov priestor na vznik amerických vojenských základní na Slovensku, iní odborníci však hovoria o štandardnej zmluve, ktorú má s USA napríklad aj Maďarsko.

Zatiaľ čo zmluva Washingtonu prináša štedrý balík oprávnení na našom území, Bratislava sa musí uspokojiť so zárukami budúcej ochrany. Štandard sa celému obsahu zmluvy podrobnejšie venoval v samostatnom článku.

Uzavretie predmetnej dohody vláda odsúhlasila krátko po jej predstavení v stredu 12. januára. Po podpise dokumentu ho musí ešte odobriť Národná rada SR. Potrebná je tiež ratifikácia prezidentkou.

Čo prekáža kritikom?

Dohoda s Američanmi, ktorá umožní ozbrojeným silám USA využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač (prípadne iné dohodnuté objekty), podľa skeptikov prispeje k priamemu ohrozeniu Slovenska v prípade vypuknutia vážnejšieho vojenského konfliktu a okliešti našu národnú suverenitu

Skupina bývalých politikov a právnických autorít ešte pred schválením dokumentu na vláde zaslala prezidentke Zuzane Čaputovej verejnú výzvu, aby urýchlene predložila vtedajší návrh na posúdenie Ústavnému súdu, či je dojednaná medzinárodná zmluva v súlade s Ústavou SR. 

„Znepokojuje nás, že ako hlava štátu, ale aj hlavná veliteľka ozbrojených síl SR, ste sa doteraz k tejto zmluve nevyjadrili. Pritom ide o jednu z vašich najsilnejších právomocí. Je neprimerané, ak nechceme povedať, že alibistické, aby prezidentka republiky stála mimo tohto procesu a mimo tejto diskusie,“ uviedli signatári. Výzvu inicioval práve Eduard Chmelár a podpísal ju bývalý premiér Ján Čarnogurský, exminister vnútra Vladimír Palko, emeritný sudca Ústavného súdu Ján Drgonec a bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová.

Referendum sa zrejme neuskutoční

Opozičná strana Smer-SD chce presadiť k tejto dohode referendum. Spolu s nezaradenými poslancami okolo poslanca Tomáša Tarabu preto minulý týždeň iniciovala k danej téme mimoriadnu schôdzu parlamentu. Národná rada napokon tento týždeň v utorok o návrhu na vyhlásenie referenda nerokovala. Program schôdze podporili len opoziční poslanci, niektorí členovia klubov OĽaNO a Sme rodina sa zdržali.

„Ak dohoda vyvoláva toľko diskusií, napätia a emócií, je neuveriteľné, že vládna koalícia chce obísť názor občanov SR,“ uviedol na margo neúspechu Robert Fico. Opakovane tvrdil, že cieľom zmluvy je vytvoriť na Slovensku americké základne, upozorňoval na rôzne riziká.

Koalíciu za jej neochotu zaoberať sa vecou kritizoval aj expremiér a líder Hlas-SD Peter Pellegrini. Vláda podľa neho nechce, aby sa vymieňali argumenty za a proti, aby si ľudia urobili svoj názor. „Asi si nie je vláda ani istá, čo vyrokovala,“ skonštatoval na tlačovej konferencii. Malo by byť podľa neho v záujme vlády, aby na pôde NR SR vyvrátila akékoľvek pochybnosti súvisiace s dohodou.

Premiér hovorí o zodpovednom kroku

Čaputová sa medzitým tento týždeň v pondelok stretla s Kollárom a premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO). „Naša geopolitická orientácia je jednotná, ale považujem za užitočné o tejto téme spolu hovoriť,“ uviedla po stretnutí hlava štátu.

„Aj keď sa táto zmluva podpíše, akýkoľvek vojak, ktorý by prišiel na Slovensko, musí to byť ratifikované v parlamente. Pokiaľ to bude takto napísané v tej zmluve, tak nemáme problém,“ povedal po návšteve hlavy štátu Kollár. Žiada tiež, aby bolo jednoznačne dané, že akákoľvek jadrová zbraň môže byť presunutá na Slovensko len so súhlasom Národnej rady SR.

Premiér Eduard Heger po stretnutí konštatoval, že uzavretie obrannej dohody s USA je zodpovedným krokom k posilňovaniu európskej bezpečnostnej politiky, ale aj obranyschopnosti SR. Dodal, že na rokovanie prišiel s jasným cieľom otvorene podporiť podpis zmluvy.

Minister: Suverenitu nám to posilní

Prezidentka neskôr na neoficiálnej návšteve prijala aj zodpovedných ministrov zahraničných vecí Ivana Korčoka (nominant SaS) a obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO).

„Za najdôležitejšie považujem to, že táto dohoda nielen neohrozuje suverenitu a zvrchovanosť SR, je to presne naopak. Zvyšuje ju tým, že zlepšuje schopnosť Ozbrojených síl SR brániť Slovenskú republiku, robíme to s naším spojencom…“ povedal na brífingu po schválením dohody vládou Korčok.

Naď vtedy pripomenul, že zmluva sa pripravovala štyri roky, teda aj za predchádzajúcich vlád Petra Pellegriniho a Roberta Fica, ktorí ju vyjednávali. Zdôraznil tiež, že návrh zmluvy bol súčasťou verejnej diskusie. Na Legislatívnej rade vlády SR podľa Naďa nikto nespochybnil právne aspekty zmluvy. Takisto prešiel dokument aj Bezpečnostnou radou SR. „Je to štandardná rámcová zmluva, ktorú má podpísanú väčšina členských krajín NATO,“ dodal.