Začali sa personálne rošády v kúrii. Kto je biskup Scicluna, favorit na post strážcu viery?

Z Kongregácie pre náuku viery bol presunutý „konzervatívny“ biskup Giacomo Morandi. Jeho odchod by mal údajne otvoriť cestu pre menovanie maltského biskupa Charlesa Sciclunu, ktorý sa snaží budovať mosty s homosexuálmi. Majú sa konzervatívci obávať?

Pápež František 10. januára presunul Giacoma Morandiho, doterajšieho sekretára Kongregácie pre náuku viery, na nové pôsobisko. Morandi z druhého najvyššieho postu v kongregácii odchádza na miesto biskupa malej severotalianskej diecézy Reggio Emilia – Guastalla, kde nahradí biskupa Massima Camisascu, ktorý v novembri minulého roka oslávil 75 rokov.

Spor ohľadne požehnávania párov rovnakého pohlavia

Táto na prvý pohľad suchá správa však vyvolala nemalý rozruch. Dôvodom je, že Morandi je považovaný za toho, kto stál za vyjadrením Kongregácie pre náuku viery z marca minulého roka ohľadne požehnávania párov rovnakého pohlavia. Tento dokument na otázku nemeckých biskupov, či možno požehnávať zväzky párov rovnakého pohlavia odpovedal, že nie, pretože cirkev nemôže požehnávať hriech. Niektoré zdroje pritom informovali o tom, že sa nedalo vylúčiť, že z Vatikánu príde na otázku nemeckých biskupov aj opačná odpoveď.

Okrem toho je Morandi známy tým, že je kritikom apoštolského listu Traditionis custodes, ktorým pápež František obmedzil slávenie takzvanej tridentskej omše. Práve kvôli týmto dvom veciam sa ľavicové kruhy tešia z jeho odchodu z postu sekretára, zatiaľ čo pravicové nie sú nadšené. A samozrejme, všetci s napätím čakajú, kto bude jeho nástupcom.

Rošády v kúrii

Podľa zdrojov z kúrie by však Morandiho presun mal byť len prvým z viacerých krokov, ktoré by mali viesť k celkovej obmene na čele Kongregácie pre náuku viery. Medzi zamestnancami kongregácie sa o zmenách hovorilo údajne už od decembra minulého roka, keď boli u pápeža na audiencii okrem Morandiho aj súčasný prefekt kongregácie Luis Ladaria Ferrer, ktorému sa v júli končí druhé päťročné funkčné obdobie. V apríli navyše dosiahne vek 78 rokov.

Odstavením Morandiho sa má otvoriť cesta na čelo kongregácie pre nového prefekta. Tým má byť podľa viacerých zdrojov jej doterajší tajomník, ktorým je maltský biskup Charles Scicluna. Ten je vraj blízkym človekom pápeža Františka a podobne ako Ladaria s Morandim absolvoval u Svätého Otca v decembri audienciu. Okrem neho má kongregácia aj druhého sekretára, ktorým je Američan, arcibiskup Augustine Di Noia, o ktorom je tiež známe, že je osobne blízky pápežovi Františkovi. No hoci Di Noia, na rozdiel od Sciclunu, pracuje v kongregácii na plný úväzok a v Ríme aj býva, jeho problémom je vek, keďže má už 78 rokov.

Samozrejme, informácie o vymenovaní Sciclunu nie sú oficiálne a je dosť možné, že nakoniec celá vec dopadne úplne inak. Na druhej strane toto menovanie zasa nevyzerá ako veštenie z karát, keďže o ňom informovalo pomerne veľa portálov. Taktiež je potrebné dodať, že presunov bude v najbližšom čase v radoch kúrie zrejme viac, keďže tento rok sa očakávajú veľké zmeny nielen v Kongregácii pre náuku viery, ale aj v mnohých iných vatikánskych úradoch.

Kto je arcibiskup Scicluna?

Charles Scicluna, ktorý je podľa médií favoritom na post prefekta Kongregácie pre náuku viery, má špičkový životopis. Pred návratom na Maltu, kde sa stal biskupom, totiž 17 rokov pôsobil v orgánoch kúrie, pričom desať z nich strávil práve v Kongregácii pre náuku viery (kde začínal ešte pod kardinálom Ratzingerom). Zaujímavé je aj to, že konzultantom jeho záverečnej práce počas štúdia kanonického práva bol dnes známy kardinál Raymond Leo Burke.

Scicluna navyše zastával vysoké funkcie v Kongregácii pre náuku viery aj po roku 2012, keď sa vrátil na Maltu. Jeho špecializáciou sa stalo zneužívanie mladistvých, kde sa postupne vypracoval na vyšetrovateľa číslo jeden. V roku 2014 viedol vyšetrovanie zneužívania v diecéze Edinburgh v Škótsku, v roku 2018 zasa rozsiahle vyšetrovanie v Čile.

Toľko oficiálny životopis biskupa Sciclunu. A aký je v skutočnosti? Ťažko povedať, aj keď som štúdiom káuz, v ktorých sa vyskytlo jeho meno, strávil uplynulé dva dni.

Z toho, čo som našiel, viem povedať, že v roku 2013, teda v čase schvaľovania zákona o manželstve homosexuálov na Malte (zákon prešiel) bol Scicluna jeho hlasným odporcom. Na druhej strane, znepokojivo pôsobí to, že špekulácie o jeho menovaní potešili aj predstaviteľov kontroverznej organizácie New ways ministry. Len na stránke tejto organizácie sa spomína jedenásť prípadov týkajúcich sa jeho konania v otázkach, kde sa riešila homosexualita. Všetky tieto prípady som si poctivo prešiel a záverom je, že o žiadnom z nich sa nedá povedať, že by biskup Scicluna vyslovene nezvládol situáciu. Na druhej strane, ruku do ohňa by som za neho nedal.

Typickým príkladom toho sú jeho slová z trojdňového samitu venovanom sexuálnemu zneužívaniu zo strany kňazov, ktorý sa konal vo februári roku 2019 vo Vatikáne. Na tomto podujatí sa taliansky novinár Sandro Magister opýtal, či sa v úvodnej prezentácii neobjavilo slovo homosexualita (ktorá sa inak často spája s touto témou) naschvál alebo náhodou. Scicluna mu na to odpovedal, že zatiaľ čo on sa pýta na homosexualitu, iný by sa mohol opýtať na heterosexualitu, a dodal, že ani jedna z nich nás „nepredurčuje k hriechu“. To je, samozrejme, v rozpore s učením Katechizmu katolíckej cirkvi, ktorý v kanóne 2 358 uvádza, že homosexualita je objektívne nezriadená náklonnosť, čo o heterosexualite určite nemožno povedať. Dôvodom je, že homosexualita môže zvádzať jedine k hriechu, zatiaľ čo heterosexualita nemusí (viac o tejto téme tu a tu).

At Presser for Vatican Sexual Abuse Summit #PBC2019, Sandro Magister asks why "homosexuality" was missing from discourses this morning, @BishopScicluna says homosexuality, like heterosexuality, is a human condition "that does not predispose one to sin" pic.twitter.com/lmTGe5orr2

— Catholic Sat (@CatholicSat) February 21, 2019

Na druhej strane treba priznať, že v tomto prípade mohlo ísť len o nedorozumenie, keďže Scicluna myslel asi skôr na súvislosť homosexuality s problémom zneužívania maloletých kňazmi, nie na homosexualitu všeobecne, čo mu napokon priznáva aj inak nekompromisný portál Lifesitenews.

Avšak ani tu to nie je také jednoduché, pretože jeho mlčanie o prepojení homosexuality a zneužívania mladistvých taktiež vyvolalo otázniky, keďže správa z John Jay College of Criminal Justice, ktorú si v roku 2004 nechali spraviť americkí biskupi, hovorí o tom, že až 80 percent prípadov zneužívania sa týkalo mladistvých chlapcov v postpubertálnom veku, čo ukazuje na možnú spojitosť s homosexualitou.

Podobne vyznievajú aj prípady, keď sa Scicluna zúčastnil Medzinárodného dňa boja proti homofóbii alebo keď „len“ napomenul kňaza, ktorý požehnával snubné prstene homosexuálov, pričom tomu, ktorý hovoril, že homosexualita je horšia ako posadnutie diablom, pohrozil zákazom verejného účinkovania. Pri rozhovore, kde mal povedať, že láska nemôže byť nikdy hriechom, sa už nedá dohľadať pôvodné video, kde to údajne tvrdí, lebo jeho autor ho musel stiahnuť, pretože Sciclunove výroky údajne príliš upravil (prepis toho, čo vo videu povedal, by mal byť tu).

Skrátka na biskupovi Sciclunovi silno cítiť františkovskú snahu otvoriť cirkev aj pre sexuálne menšiny, čo samo o sebe nemusí byť zlé. Avšak nesie to so sebou mnohé nástrahy, pričom sa zdá, že nemálo z tých, ktorí sa týmto smerom vybrali, im napokon podľahli. Dúfajme, že biskup Scicluna bude iný prípad.