Omikron pred bránami. Koľko ešte potrvá, kým sa stane dominantným variantom?

Hoci oficiálne variant omikron ešte neprevláda, môže však ísť len o povestné ticho pred búrkou. Prvou lastovičkou je 30-percentný podiel v sekvenovaných vzorkách a stredajší prudký nárast pozitívnych prípadov. Niekoľko signálov potvrdzuje, že „omikronový“ rast sa už začal aj na Slovensku, hoci ho doteraz v absolútnych číslach za celú krajinu nebolo vidieť.

Odborníci odhadujú, že už v súčasnosti môže byť omikron na Slovensku dominantným. Metódy sekvenácie u nás sú však príliš pomalé a výberové, takže oficiálny počet zachytených prípadov novej mutácie neodzrkadľuje skutočný stav. Všeobecne sa považuje za isté, že je v populácii rozšírený podstatne viac, ako ukazuje miera sekvenovaných a odhalených vzoriek.

No spoločným znakom vo všetkých štátoch, kde sa omikron prudko rozšíril, je rýchly rast počtu nových prípadov. To na Slovensku zatiaľ nenastalo. Naopak, spolu s Poľskom a Rumunskom sme mali do utorka najnižšiu incidenciu v celej Európskej únii.

Práve v tieto dni sa zrejme na Slovensku definitívne zastaví pokles, ktorý trvá už od ôsmeho decembra, hoci od Vianoc sa pokles počtu nových prípadov výrazne spomalil. Odvtedy je naša krivka výrazne stabilizovaná a už tri týždne oscilujeme na incidencii tristo nových prípadov za týždeň na 100-tisíc obyvateľov. Na porovnanie, na vrchole delta vlny sme mali týždennú incidenciu 1 131 nových prípadov na 100-tisíc obyvateľov. Stredajší nárast nových prípadov nám týždennú incidenciu vystrelil na 387 nových prípadov na 100-tisíc obyvateľov.

Spolu s Bieloruskom, Ruskom a Britániou – v ktorej už ale vlnu omikronu majú do veľkej miery za sebou – sme boli do utorka dokonca jednou zo štyroch krajín Európy, ktoré v 14-dennom prírastku/úbytku nových prípadov stále mierne klesajú.  

Sme obkľúčení zo všetkých strán

Skrátka, čoraz viac pripomíname európsky ostrov, kde sa akoby nič nedeje. To však nie je dlhodobo reálne, omikron nás už obkľúčil zo všetkých strán.

Okrem prudkého nárastu pozitívnych prípadov, ktoré boli reportované v stredu ráno, prvé signály príchodu novej vlny prichádzajú z regiónov. Hoci Slovensko ako celok je stále stabilizované, na mapke šírenia vírusu v jednotlivých regiónoch už môžeme pozorovať, kde sa už štvrtá „omikron vlna“ pomaly rozbieha.

Zaujímavé je, že ide o déjà vu z delta vlny – prvé napadnuté regióny sú aj tentoraz najmä oblasti susediace s Poľskom na severe a severovýchode Slovenska. Stropkov hlási 100-percentný medzitýždenný nárast, Snina 68-percent (minulý týždeň to bolo ešte horšie). Poprad a Tvrdošín majú aktuálny nárast 80 percent, o niečo menej zaznamenal okres Sabinov. Nárasty sa však dajú pozorovať aj na juhozápade, Dunajská Streda a Komárno majú tento týždeň o 40 percent prípadov viac ako ten minulý. 20-percentný nárast zaznamenala aj Bratislava.

Dôvod, prečo sa rasty v týchto regiónoch ešte neodzrkadľujú v celkových údajoch za celé Slovensko, je ten, že vo väčšine slovenských regiónov ešte stále klesá počet prípadov z delta vlny. Čísla sa tak navzájom neutralizujú. Nástup novej vlny je však zrejmý.

Prečo u nás omikron vlna „štartuje“ práve z tých regiónov, kde sa začala aj delta vlna? Môže ísť o efekt skoršieho premorenia. To by na jednej strane nasvedčovalo tomu, že aj pri omikron vlne môžeme očakávať podobnú časovú os šírenia po Slovensku ako v tretej vlne. Najskôr severovýchod, následne juh a na záver dorazí na západné Slovensko. Samozrejme, pri omikrone by mala byť vlna podstatne rýchlejšia. Poldruhamesačné „omeškanie“ západu za východom ako pri delta vlne už asi nenastane.

Na druhej strane v tretej vlne to bolo do veľkej miery spôsobené aj tým, že západ bol lepšie zaočkovaný ako severovýchod a delta vlna na západ dorazila až v chladnejších jesenných mesiacoch, keď už zároveň vyprchával efekt prvotnej vakcinácie. Pri omikrone sa však očkovanie považuje za chabý nástroj z hľadiska spomalenia šírenia infekcie. Situácia pri najnovšom variante tak nemusí kopírovať trend z delta vlny. Prívalová vlna nás zasiahne všade rovnako.

Pozrime sa do Česka

Situácia na Slovensku môže do veľkej miery kopírovať stav v susednej Českej republike. Len s dvojtýždňovým oneskorením.

Česi v pondelok zaznamenali vyše 20-tisíc nových denných prípadov, v stredu dokonca rekordných 28-tisíc, čo je ekvivalent, akoby sme na Slovensku mali 14,5 tisíca infikovaných denne. V Česku je to vyše dvojnásobný nárast oproti minulému týždňu.

Česi mali vrchol poklesu z delta vlny presne 31. decembra. Počas Silvestra im pohyblivý týždenný priemer klesol na 4 714 nových prípadov denne – to je náš ekvivalent na úrovni 2 600 prípadov. Slovensko vtedy dosiahlo takmer identické číslo, čiže posledný deň v roku sme boli ešte na rovnakej úrovni.

Rozdiel je v tom, že kým my sme stále približne na rovnakej úrovni, česká krivka sa odvtedy zdvihla a narástla na vyše dvojnásobok. Na Slovensku sa pokles zastavil až 14. januára, odvtedy sme zaznamenali mierny nárast z incidencie 286 na 387 nových prípadov za týždeň na 100-tisíc obyvateľov. Je teda možné, že v Česku práve pozorujeme náš budúci stav s dvojtýždňovým oneskorením. Týždenná incidencia v Česku na 100-tisíc ľudí sa už šplhá k tisícke, my máme zatiaľ „len“ 387.