Na dôchodky čoskoro siahnu prvým piatim stovkám eštebákov, už sa na tom pracuje

Ilustračný obrázok. Foto: Henrich Mišovič/TASR Ilustračný obrázok. Foto: Henrich Mišovič/TASR

Nový zákon umožňuje krátiť dôchodky bývalým príslušníkom tajných služieb či vysokým komunistickým funkcionárom. Malo by ísť o tisíce ľudí. To je však zatiaľ všetko. Trestnoprávne postihy za zločiny stále čakať nemožno, v spoločnosti na to niet ochoty.

Odňatie časti dôchodkov bývalým eštebákom je zatiaľ jediný výraznejší represívny čin, ktorým sa Slovensko po vyše troch desaťročiach vyrovnáva s režimom spred roka 1989. Od júna platí zákon o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu.

Predkladateľka zákona, poslankyňa Národnej rady SR Anna Andrejuvová vlani označila jeho prijatie ako gesto spravodlivosti. Dôchodkové zabezpečenie bývalých vrcholových predstaviteľov komunistickej moci a ich aparátu v bezpečnostných zložkách je dodnes nadpriemerné – nielen v porovnaní s dôchodkami ich obetí, ale aj v porovnaní s dôchodkami bežných občanov Slovenska. Ich priemerný dôchodok sa dnes pohybuje okolo 700, 800 eur. Na Slovensku je pritom celoštátny priemerný dôchodok niečo vyše 500 eur.

Zákon po uvedení do praxe postihne starobné a výsluhové dôchodky vrcholových predstaviteľov komunistickej štátnej moci, funkcionárov, príslušníkov a zamestnancov vybraných bezpečnostných zložiek, hlavne Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ako aj nadpriemerné vdovské a vdovecké dôchodky ich rodinných príslušníkov odvodené od nich.

V prípade zamestnancov z rezortov vnútra a obrany zákon zasiahne ľudí, ktorí boli zodpovední za riadenie útvarov Zboru národnej bezpečnosti zložky, Štátnej bezpečnosti, Spravodajskej správy Generálneho štátu Československej ľudovej armády a Pohraničnej stráže. Do dôchodku sa im nezapočítajú tie roky, keď slúžili v uvedených zložkách. A toľko sa im po novom skráti.

Ak napríklad niekto pracoval desať rokov v niektorej zložke ŠtB a následne pôsobil tridsať rokov ako pracovník SBS, do výpočtu dôchodku sa mu nezaráta príjem z prvých desiatich rokov. Ak bol pracovníkom ŠtB tridsať rokov, je možné, že bude mať nárok už len na minimálny dôchodok.

Predkadateľka zákona Anna Andrejuvová. Foto: Patrícia Falbová

Zákon by mal podľa pôvodných zámerov Andrejuvovej postihnúť zhruba sedemtisíc osôb. Prvým z nich sa mali dôchodky podľa jej predstáv krátiť už od začiatku tohto roka. Aká je aktuálna situácia?

Prvá päťstovka potrestaných

Zhromažďovanie údajov má na starosti Ústav pamäti národa. Ten priebežne pripravuje potvrdenia, pričom posudzuje údaje z vlastných zdrojov a z ďalších prameňov, hlavne zo Slovenského národného archívu, českého Archívu bezpečnostných zložiek, Strediska personálnej registratúry a slovenského ministerstva vnútra.

K 17. januáru doručil ÚPN úradom sociálneho zabezpečenia 464 potvrdení o období služby, informoval Štandard Michal Miklovič, poverený riadením Oddelenia dokumentácie Centra výskumu obdobia neslobody. Podklady smerovali do Sociálnej poisťovne, na ministerstvo vnútra, do Slovenskej informačnej služby, Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, Zboru väzenskej a justičnej stráže, na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a do Národného bezpečnostného úradu.

Osobitným problémom, čo komplikuje prípravu podkladov, je zničenie osobných spisov príslušníkov bezpečnostných zložiek narodených v rokoch 1931 až 1937 ministerstvom vnútra. Zamestnanci ÚPN na to prišli minulý rok v októbri. Úrad podal podnet na prokuratúru, pretože podľa predsedu správnej rady ÚPN Jána Pálffyho došlo k porušeniu zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu. Tieto dokumenty mali do ÚPN odovzdať ešte v roku 2003.

ÚPN pripúšťa, že neexistencia týchto dokumentov skomplikuje historický výskum štruktúry a činnosti ŠtB na Slovensku, ako aj prípravu potvrdení o období služby na účely odobratia nezaslúžených benefitov. Obdobie služby príslušníkov ŠtB sa dá ešte určiť z ďalších zachovaných archívnych dokumentov, napríklad z osobných evidenčných kariet a z kádrových rozkazov náčelníkov jednotlivých útvarov ŠtB. Avšak pri štúdiu vychádzajúcom iba z kádrových rozkazov ide o časovo výrazne náročnejší proces.

Ubrať z dôchodkov by mali už čoskoro

Dôchodky by sa mohli bývalým eštebákom či ďalším postihnutým osobám krátiť v prvom štvrťroku 2022. ÚPN tak predpokladá vzhľadom na termíny, podľa ktorých má pripraviť potvrdenia o období služby a podľa ktorých majú úrady sociálneho zabezpečenia prehodnocovať dôchodky.

Napokon možno nebude postihnutých až sedemtisíc osôb, ako predpokladali tvorcovia zákona. „V súčasnosti je úradmi sociálneho zabezpečenia stotožnených 3 516 osôb ako poberateľov starobných alebo výsluhových dôchodkov,“ uviedol Miklovič.

Štandard zaujímalo, kedy možno očakávať, že sa proces dokončí. „Vzhľadom na nevyhnutnosť prístupu k veľkému množstvu archívnych dokumentov a následnému detailnému výskumu predpokladáme, že pôjde o dlhšie časové obdobie,“ odpovedá neurčito ÚPN.

Na základe vyjadrenia ÚPN možno predpokladať, že počet osôb, na ktoré dopadne zákon o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu, bude postupne klesať, pretože ide ľudí vo vyššom veku.    

Česi sú v trestaní dôslednejší

Pri predkladaní zákona poslankyňa Andrejuvová pripomenula zdokumentované počty obetí zasiahnuté komunistickým režimom na Slovensku. Bolo medzi nimi 71-tisíc ľudí odsúdených za politické delikty, 13-tisíc poslaných do táborov nútených prác a do pomocných technických práporov či takmer 3-tisíc rehoľníčok a rehoľníkov internovaných v sústreďovacích kláštoroch.

Okrem spomínaného zákona o krátení dôchodkov nepodnikli doteraz slovenské orgány žiadne významnejšie zásahy proti predstaviteľom komunistického režimu spred roka 1989.

Jediným prípadom je odsúdenie bývalého námestníka československého ministra vnútra Alojza Lorenca, ktorého začali stíhať ešte v ponovembrovom Československu. Vojenský súd v Tábore ho v roku 1992 uznal za vinného zo spáchania trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa a uložil mu trest odňatia slobody na štyri roky. Po rozdelení štátu sa proces obnovil až po desiatich rokoch a napokon sa skončil tým, že Lorenca odsúdil vojenský súd v Trenčíne na 15 mesiacov podmienečne.

Alojz Lorenc pred súdom. Foto: Radovan Stoklasa/TASR

V Českej republike stíhajú a trestajú predstaviteľov minulého režimu už celé roky. Odsúdených bolo niekoľko desiatok osôb. Napríklad minulý rok poslal súd do väzenia bývalého príslušníka ŠtB za to, že na prelome 70. a 80. rokov prenasledoval chartistu Václava Komedu.

V Česku sú tiež problémy, ale zaoberajú sa nimi vrátane tých na najvyšších miestach. Napríklad koncom minulého roka Ústavný súd zrušil rozhodnutie mestského štátneho zastupiteľstva v Prahe – čo je názov pre tamojšiu prokuratúru, ktoré zastavilo stíhanie niekdajšieho československého komunistického predsedu vlády Lubomíra Štrougala a jedného z posledných ministrov vnútra Vratislava Vajnara za obvinenie zo zabíjania ľudí na hraniciach. Dôvodom konania štátneho zastupiteľstva mal byť vysoký vek obvinených. Teraz sa prípadom budú musieť opäť zaoberať.

Bez zmeny trestného zákona to nepôjde

Neznamená to však, že na Slovensku niet nikoho, kto by sa snažil dovolať spravodlivosti, aby boli potrestaní ľudia zodpovední za zločiny minulosti. Aktívny je hlavne ÚPN. Ako hovorí jeho pracovník Patrik Dubovský, na prokuratúru smerovali desiatky podaní, ale výsledky doteraz nie sú. Spoločnosť podľa neho ignoruje, že sa tu spáchali trestné činy, hoci na to existujú doklady, výpovede svedkov. Väčšinou ide, podobne ako v prípade Štrougala a Vajnara, o zabitie na hraniciach. Sú tam aj prípady, keď za nevyjasnených okolností zomreli ľudia pri vyšetrovaní Štátnou bezpečnosťou alebo počas jej akcií.

Na rozdiel od Česka na Slovensku platí, že činy z tohto obdobia sú premlčané. To zväzuje ruky orgánom činným v trestnom konaní – ak by aj chceli konať. Zmeniť sa to dá iba tak, že by sa podobne ako v Česku upravil trestný zákon a stíhali by sa aj staré zločiny proti ľudskosti. Takúto aktivitu však na Slovensku zatiaľ neregistrujeme.

Je koho ešte stíhať? „Aj po tridsiatich rokoch je možné potrestať zločiny, ktoré sa odohrali v 80. či 70. rokoch minulého storočia, ak by sa schválila novela trestného zákona. Keby sa z premlčania vylúčili trestné činy, ktoré spáchali medzi rokmi 1948 až 1989 verejní činitelia v súvislosti s politickým či náboženským prenasledovaním,“ naznačuje historik z ÚPN Ľubomír Morbacher.

Historik Ľubomír Morbacher. Foto: Patrícia Falbová

Ako príklad uvádza Morbacher opäť konanie ľudí, čo mali v minulom režime na starosti hranice. Zodpovednosť vedie až do najvyšších miest, k členom predsedníctva ústredného výboru komunistickej strany, ktorí sa s pravidelnou periodicitou venovali správam o činnosti pohraničnej stráže, boli oboznámení so všetkými prípadmi, ktoré boli v rozpore aj s vtedajšími platnými zákonmi.

Pripomeňme, že v časoch komunistického režimu priamo zabili na hranici s Rakúskom a Nemeckom 280 ľudí. Ďalšie úmrtia spôsobili elektrické zátarasy, nášľapné míny alebo vycvičené psy. Spolu s prípadmi ďalších nevyjasnených úmrtí sa celkový počet obetí odhaduje na 420.

Príslušníci ŠtB by mali byť podľa Morbachera potrestaní aj za skutky, ktoré robili v súvislosti s perzekúciami. Vymenúva nevyjasnené úmrtia veriacich a kňazov, keď predstavitelia komunistickej strany a ŠtB rozhodli, že budú aktívne zasahovať proti tajnej cirkvi. Doteraz neboli napríklad vyšetrené prípady Přemysla Coufala, Štefana Poláka či Milana Gona. Páchatelia, ktorí môžu za nimi stáť, neboli potrestaní.


Ďalšie články