Veštenie z kvapky krvi

Keďže na amerických federálnych súdoch sa vina a trest riešia zvlášť, zostáva Elizabeth Holmesová ešte niekoľko mesiacov na slobode. Najneskôr tento rok v lete by ale sudca Edward Davila mal vyniesť rozsudok.

Pokiaľ ide o výšku trestu, sudca má k dispozícii pravidlá, ktoré rozdeľujú trestné činy podľa závažnosti a upravujú rozsah trestu aj podľa toho, koľko záznamov už má páchateľ vo svojom registri. Tu priťažuje Holmesovej hlavne obrovský rozsah podvodov, z ktorých ju porota uznala vinnou. Ide o 144 miliónov dolárov. Môže z toho teda byť aj dvojciferný počet rokov za mrežami. Je to netypický prípad, ženy totiž vo federálnom justičnom systéme tvoria iba sedem percent väzňov.

Ženský ekvivalent Steva Jobsa

Vzostup a pád firmy Theranos je tesne prepojený so slávnym Silicon Valley, aj keď jeho súčasná smotánka by bola najradšej, keby sa na to zabudlo. Holmesová, študentka chemického inžinierstva na Stanforde, sa v tunajších vysokých kruhoch pohybovala s nenútenosťou žraloka v kostýme.

Kremíkové údolie leží v jednom z najprogresívnejších štátov únie, v Kalifornii, a ešte navyše takmer na dohľad od najprogresívnejšieho kalifornského mesta San Francisca. Technicky založení podnikatelia, ktorí vybudovali jeho slávu, sú prevažne belosi či východoaziati, čo dráždi kalifornských „woke“ aktivistov, a skoro vždy sú to muži, čo ich dráždi ešte viac.

Tunajšie IT firmy, ktoré si na jednej strane nemôžu dovoliť prejsť na úplný režim rasových kvót (napríklad preto, že technicky vzdelaných černochov je nedostatok, zatiaľ čo Aziatov veľmi veľa), ale na druhej strane nechcú byť neustálym terčom verbálnych útokov za svoje oneskorenie, existujú v značne nepríjemnom pnutí medzi nutnosťou rešpektovať realitu a potrebou nevyčnievať z kalifornského ideologického rámca.

Každá osoba, ktorá patrí do tých správnych identitárnych škatuliek a dokáže pritom zastávať vysokú funkciu v technických odboroch, je v Kremíkovom údolí vítaná a má zaistenú priateľskú až nekriticky oslavnú pozornosť tlače. Túto skutočnosť dokázala Elizabeth Holmesová dokonale využívať.

Keď začali médiá chváliť Holmesovú ako ženský ekvivalent Steva Jobsa, prispôsobila sa zakladateľka Theranosu tejto spoločenskej nálade natoľko, že si obliekala čierne roláky po Jobsovom vzore, ba dokonca si svoju kanceláriu zariadila takým nábytkom, aký používal Jobs. Aj v ďalších záležitostiach sa Holmesová prispôsobila (vtedajšej) dobe, už od detstva napríklad študovala čínštinu. Dnešný svet, kĺžuci sa pomaly do novej studenej vojny medzi USA a Čínou, si ešte pred nejakými 10 až 15 rokmi nevedel nikto ani predstaviť.

Hlavný recept na pozornosť ale spočíval v niečom inom. Podnikateľský zámer Theranosu bol zaujímavý aj pre investorov s tvrdými lakťami, ktorí na povrchné pozlátko progresívnej politiky nedajú. Prístroje firmy Theranos mali rozpútať revolúciu v medicíne.

Medicína a biológia pokrivkávajú za fyzikou či chémiou

Prudký rozvoj prírodných vied, ktorý odštartoval v osvietenských časoch, trvá dodnes. Nie je ale rovnomerný. Už v 18. storočí sme vedeli o pohyboch nebeských telies o dosť viac ako o vlastnom tele. A tento rozdiel sa úplne nezmazal ani teraz. Aj keď to odborníci z daných odborov budú počuť neradi, medicína a biológia tak trochu pokrivkávajú za fyzikou či chémiou. Napríklad v tom istom čase, keď v Peenemünde vznikali prvé kozmické rakety a v Los Alamos prvá atómová bomba, sa aj vo vyspelom svete bežne umieralo na tuberkulózu. (V roku 1945 jej podľahla aj Arlene, žena slávneho fyzika Richarda Feynmana.)

Tento rozdiel nie je daný kvalitou vedcov, ale tým, že živé tkanivo a živé bytosti sa študujú neporovnateľne horšie ako niečo, čo pasívne leží pod mikroskopom a čomu len tak neublížite. Rovnako ohromná zložitosť metabolizmu, ktorý je produktom miliónov rokov a dávno zabudnutých evolučných tlakov, kladie vedcom do cesty veľké prekážky. V živom organizme všetko súvisí so všetkým a rozdiely medzi živočíchmi sú natoľko veľké, že lieky a terapie vyskúšané na myšiach sa dajú len málokedy úspešne aplikovať na tridsaťkrát dlhšie žijúcich ľudí.

Myšlienka, že by prepojením biológie s vysoko rozvinutou kremíkovou technológiou, ktorá je základom dnešného IT sveta, mohlo dôjsť k radikálnemu posunu úrovne medicíny, nie je nová. Prvým veľkým úspechom bol projekt sekvenovania ľudského genómu, ktorý bol dokončený v roku 2003 ešte za astronomických nákladov vo výške približne troch miliárd dolárov

(Odvtedy sekvenovanie genómu dramaticky zlacnilo.) V tom období tiež začali vznikať prvé biotechnologické start-upy – malé, ale ambiciózne firmy, ktorých cieľom bolo priviesť na svet revolučné technológie. Jednou z prvých bol práve Theranos, rovnako založený v roku 2003. Kvôli jeho riadeniu opustila Holmesová predčasne svoje štúdiá na Stanforde.

Odsunúť strach z ihiel do histórie

Theranos údajne vďačil za svoj vznik tomu, že Elizabeth Holmesová má strach z ihiel. Odbery krvi sú pre dnešnú medicínu nenahraditeľné, ale na dôkladnejšie analýzy býva potrebné značné množstvo tekutiny, aj niekoľko skúmaviek.

Sľub Theranosu znel, že túto nepríjemnosť odsunie do histórie. Na desiatky, azda až stovky naraz vykonávaných testov mala stačiť jediná kvapka krvi odobraná z prsta podobným spôsobom, akým si diabetici overujú svoju aktuálnu hladinu glukózy. A keď nie jedna, tak dve alebo tri. Skrátka málo.

Holmesová líčila investorom nádhernú budúcnosť. Prístroje Theranosu mali stáť v každej lekárni a v každej ordinácii. Toto „orákulum nového veku“ malo pacientom oznamovať pravdu – ty máš rakovinu, ty si zdravý.
Lenže sľubované prístroje, ktoré dostali slávne a sľubné meno Edison, nesmel nik vidieť.

Machinácia pod pláštikom tajností

Nutkavé tajnostkárstvo, ktoré sprevádzalo rast Theranosu po celú dobu, naznačuje, že Holmesová a jej vtedajší priateľ Sunny Balwani, ktorý teraz tiež stojí pred súdom, si boli pofidérnosti svojich tvrdení dobre vedomí. Inými slovami, že zámer menom Theranos sa pohyboval na hrane podvodu už od samého začiatku.

Elizabeth požadovala od svojich investorov podmienky, ktoré zo spätného pohľadu pôsobia až absurdne. Mala mať vo firme úplne voľnú ruku a samotné prístroje mali byť prísne stráženým tajomstvom uzavretým hlboko v laboratóriách. Nesmeli ich vidieť ani ľudia, ktorí do Theranosu investovali milióny.

Niektoré obchodné úspechy boli spektakulárne. Veľký americký reťazec lekární Walgreens uzavrel s Theranosom zmluvu na vykonávanie krvných testov – a Theranos skutočne nejaké výsledky testov pacientom dodával. Na testovanie ale neboli použité žiadne zázračné prístroje, ale bežné vybavenie dostupné na trhu, do ktorého pracovníci Theranosu liali vzorky silne rozriedené vodou. Výsledky tak boli nespoľahlivé a pacienti oklamaní.

Aj keď mnoho technologických start-upov sľubuje viac, než koľko nakoniec dokážu predviesť, priepasť medzi sľubovaným a skutočným bola v prípade Theranosu mimoriadne veľká. Na vrchole bubliny sa hodnota Theranosu odhadovala na deväť miliárd dolárov. Holmesová a jej súputníci dokázali klamať, sľubovať a podvádzať veľmi dlho. Keď sa v roku 2015 začala jej povesť otriasať, uplynulo od založenia Theranosu dvanásť rokov.

Toto nemôže fungovať

Prvý, kto upozornil na skutočnosť, že tvrdenia Theranosu sú v rozpore so všetkými súčasnými poznatkami medicíny, bol John Ioannidis zo Stanfordu, vedec preslávený svojím nepriateľstvom voči nedostatočne podloženej vede. Skutočne fatálnou ranou však bola až mravčia práca Johna Carreyroua z Wall Street Journalu. Holmesová sa pokúsila zabrániť reportérovi v práci priamou intervenciou u majiteľa denníka Ruperta Murdocha, ktorý do Theranosu taktiež investoval 125 miliónov dolárov.

Murdoch ale nechal svojich podriadených pracovať a výsledkom bola séria odhalení, ktorá zmenila Theranos zo sľubnej firmy na kriminálny prípad. John Carreyrou totiž našiel bývalých zamestnancov, ktorí boli ochotní hovoriť. A tak vyšlo najavo množstvo manipulácií a klamstiev. Prístroje pomenované po veľkom vynálezcovi Edisonovi síce skutočne existovali, ale boli extrémne nepresné. Čísla, ktoré z nich vychádzali, boli bezcenné.

Podvedení investori sa teraz domáhajú zadosťučinenia. Obvyklé medze rizikového kapitalizmu boli prekročené a teraz ide hlavne o odradenie od podobných pokusov ďalších potenciálnych nasledovníkov Holmesovej a Balwaniho. Peniaze sa investorom už zrejme nevrátia, aspoň nie v plnom rozsahu. Firma Theranos ukončila činnosť v septembri 2018 a na súkromnom majetku odsúdených sa úplne zahojiť nemožno.

Samotná biotechnológia a jej snúbenie sa s „kremíkom“ však neostali stáť na mieste. Nové mRNA vakcíny boli naprogramované cez víkend, a to iba na základe znalosti sekvencie vírusu. Počítače sa využívajú napríklad pri modelovaní skladania proteínov. Zlepšuje sa diagnostika, do ktorej sa zapája umelá inteligencia. Sľubná je aj regeneratívna medicína. Aj preto bude nutné odteraz „odfiltrovávať“ podvodníkov včas. Biotechnológia potrebuje investície viac ako kedykoľvek predtým a tieň Theranosu bude na celý odbor ešte dlho dopadať.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.