18. januára, 05:56

ODKB sa v Kazachstane pravdepodobne reinkarnovalo na nástroj stabilizácie režimov

ODKB sa v Kazachstane pravdepodobne reinkarnovalo na nástroj stabilizácie režimovRuský príslušník členských štátov Organizácie dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) sa účastní na ceremónii pri príležitosti sťahovania jednotiek ODKB pod vedením Ruska z Kazachstanu v Alma-Ate. Foto: TASR/AP

Ak je tomu skutočne tak, organizácia sa znovuzrodila v inej podobne, než v akej bola vnímaná prvých takmer dvadsať rokov svojej existencie.

Po tom, ako nebola minulý rok na jeseň Organizácia dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) schopná podporiť členské Arménsko v jeho vážnych pohraničných stretoch s Azerbajdžanom, viacerí analytici označovali túto Ruskom vedenú organizáciu za fakticky mŕtvu. Ak mali pravdu, tak rýchlosť a efektivita, s akou ODKB podporila masovými demonštráciami a mocenskými bojmi ohrozovaný režim kazašského prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva, znamená jej reinkarnáciu.

Ruský klon Severoatlantickej aliancie?

Základom ODKB, ako už samotný názov naznačuje, je dohoda o kolektívnej bezpečnosti, ktorú v roku 1992 v uzbeckom Taškente podpísali Rusko, Arménsko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan. Neskôr sa pripojilo aj Bielorusko a dočasne taktiež Gruzínsko, Azerbajdžan a Uzbekistan. Samotná organizácia s vlastnými štruktúrami vznikla v roku 2002.

ODKB je v mnohom považovaná za ruský klon Severoatlantickej aliancie. Obe organizácie sa riadia princípmi charty OSN, ich členovia majú základne na územiach ostatných členov, obe deklarujú za svoj cieľ boj proti terorizmu a obsahujú vo svojich základných dokumentoch článok o kolektívnej obrane.

Zatiaľ čo pri NATO ide o všeobecne známy článok 5, ODKB sa opiera o článok 4, v ktorom sa okrem iného píše: „Ak sa jeden z členských štátov stane terčom agresie (ozbrojeného útoku, ktorý ohrozuje jeho bezpečnosť, stabilitu a územnú celistvosť), ostatné štáty to budú vnímať ako agresiu (ozbrojený útok, ktorý ohrozuje jeho bezpečnosť, stabilitu a územnú celistvosť) voči všetkým signatárom tejto dohody.“

Najvyšším orgánom organizácie je Rada kolektívnej bezpečnosti, v ktorej zasadajú hlavy členských štátov, s cieľom rozhodovať o ďalšom vývoji organizácie na strategickej úrovni. S cieľom koordinovať obrannú a zahraničnú politiku členov ODKB zasadajú Rada ministrov obrany a Rada ministrov zahraničných vecí, pričom koordináciu v otázkach národnej bezpečnosti má na starosti Komisia sekretárov bezpečnostných rád. Medzi hlavné orgány, ktoré majú na starosti každodenný chod organizácie, patria Stála rada ODKB a generálny sekretár ODKB spolu so svojím sekretariátom.

Z hľadiska ozbrojených síl sa organizácia opiera o Kolektívne sily rýchleho nasadenia stredoázijského regiónu (KSBR CAR), Kolektívne sily operatívneho nasadenia (KSOR), Kolektívne letecké sily (KAS) a Kolektívne sily mierotvorcov.

KSBR disponujú približne 5-tisíc mužmi, ktorých cieľom je podpora stredoázijských členov ODKB v prípade vojenskej agresie, ako aj v boji proti terorizmu. Ďalších 18-tisíc príslušníkov KSOR má na starosti podobné úlohy, avšak na území celého ODKB. Podieľať sa pritom môže aj na bližšie nešpecifikovaných „iných úlohách, určených Radou kolektívnej bezpečnosti“. Úlohou KAS, ktorá nedisponuje bojovými leteckými prostriedkami, je zabezpečenie prepravy síl a materiálu jednotiek ODKB. Poslednou vojenskou štruktúrou sú Kolektívne sily mierotvorcov so silou 3 600 mužov. Ich príslušníkov vyberajú v prípade potreby spomedzi kvalifikovaného vojenského, policajného a civilného personálu jednotlivé členské štáty.

Hoci Ruskom vedená organizácia v posledných dvoch desaťročiach prešla určitým štrukturálnym vývojom a často býva prirovnávaná k Severoatlantickej aliancii, na rozdiel od NATO, jej členská základňa nerástla, ale zmenšovala sa. Charakteristická pre ňu bola prevažne pasivita.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.