Pápežov týždeň: o cancel culture, covide a ťažkých životných situáciách rodičov

Vo svojich prejavoch v tomto týždni pápež vystríhal pred „cancel culture“, kultúrou vyraďovania. Prihovoril sa za otcov a matky v ťažkostiach, najmä ak riskujú život pre deti. Povedal, že ak ľudia nemajú možnosť zarobiť si na chlieb, ide o sociálnu nespravodlivosť.

Pápež František sa v „najväčšom geopolitickom prejave roku“ aj tentoraz prihovoril veľvyslancom, ktorí sú akreditovaní pri Svätej stolici. Ako sme písali, vyzdvihol návštevu Slovenska v septembri 2021 ako „príležitosť stretnúť sa s katolíckymi veriacimi a kresťanmi iných vyznaní a viesť dialóg so židovskou komunitou“.

Pripomenul starostlivosť o životné prostredie, o zdravie, naliehavosť očkovať obyvateľov proti ochoreniu COVID-19 aj vôľu riešiť migráciu, ktorá nie je „problém niekoho iného“. Sťažoval sa aj na nedostatok efektívnosti mnohých medzinárodných organizácií a prvý raz sa priamo zmienil o takzvanej „cancel culture“, kultúre rušenia. Dosiaľ používal talianske slovné spojenie „cultura dello scarto“ s rovnakým významom:

„Považujem to za formu ideologickej kolonizácie, ktorá nedáva priestor slobode prejavu a teraz stále viac nadobúda podobu „cancel culture“, ktorá zaplavuje mnohé sféry a verejné inštitúcie. Pod zámienkou obrany rozmanitosti nakoniec ruší akýkoľvek zmysel identity pod hrozbou umlčania pozícií, ktoré obhajujú úctivé a vyvážene pochopenie pre rozličné vnímavosti. Formuje sa druh nebezpečného ´jednostranného myslenia´, ktoré núti popierať históriu – či ešte horšie, prepisovať históriu – na základe súčasných kategórií, a každá historická situácia sa musí interpretovať podľa hermeneutiky danej doby, nie súčasnosti.“

Pápež je nablízku otcom a matkám, najmä ak riskujú život pre deti

V rozhovore pre vatikánske médiá katolícky líder hovoril o svätom Jozefovi a o dôležitosti nielen duchovného otcovstva a o výchove detí, budúcich otcov. Obzvlášť sa modlí za rodiny, ktoré majú ťažkosti v období pandémie a ktoré musia utekať do cudziny tak ako Ježišovi rodičia Mária a Jozef:

„(Vyjadrujem) moju modlitbu, moju blízkosť, no aj všetku podporu cirkvi pre týchto ľudí, týchto posledných. Ale myslím i na mnohých otcov, mnohé matky, mnohé rodiny, ktoré utekajú pred vojnou, sú odmietaní na hraniciach Európy a nielen tam a ktoré zažívajú situácie bolesti a nespravodlivosti a nik ich neberie vážne alebo ich zámerne ignorujú. Pre mňa sú hrdinovia, pretože v nich vidím odvahu tých, ktorí riskujú svoje životy z lásky k deťom, z lásky k rodine. Mária a Jozef tiež zakúsili tento exil, skúšku, keď museli utiecť do cudzej krajiny pre násilie a moc Herodesa. Svojím utrpením sa stávajú blízkym práve týmto bratom a sestrám, ktorí dnes trpia rovnakými skúškami.“

Jorge Bergoglio doplnil, že stále na nich myslí, a ak to bude možné, naďalej im dá svoj hlas, aby sa na nich nezabudlo.

Práca sa často stáva existenčnou perifériou

Na generálnej audiencii rímsky biskup pripomenul dôležitosť dôstojnej práce, ktorá je podstatnou súčasťou života a cestou k svätosti. „Ak nedáme ľuďom možnosť zarobiť si na chlieb, je to sociálna nespravodlivosť,“ pomyslel na nezamestnaných. Odsúdil detskú prácu, obete pracovných úrazov a nelegálnu prácu, ktorá človeku dôstojnosť nedáva.

S prítomnými veriacimi a pútnikmi sa František podelil aj o niekoľko otázok o našej vlastnej práci:

„Bohužiaľ, práca je často rukojemníkom sociálnej nespravodlivosti a skôr, než by bola prostriedkom poľudšťovania, stáva sa existenčnou perifériou. Často sa sám seba pýtam: S akým duchom vykonávame našu každodennú prácu? Ako sa vyrovnávame s únavou? Vnímame našu činnosť spojenú len s naším osudom alebo aj s osudom iných? Práca je vskutku spôsob na vyjadrenie našej osobnosti, ktorá je vo svojej podstate vzťahová. Práca je tiež spôsob, ako vyjadriť svoju kreativitu: každý robí prácu vlastným spôsobom, vlastným štýlom; tú istú prácu, ale rozličnými štýlmi.“