Každá svetová veľmoc má funkčný model, ako sa odovzdáva moc z jedného prezidenta či čelného predstaviteľa štátu na iného. V Amerike sú to demokratické voľby, v Číne niečo iné. Zdá sa, že najväčším problémom je to v Rusku. Istým problémom sú aj dejiny, kde sa pomerne často vyskytlo zavraždenie panovníka či prevrat proti nemu. Aký je vzťah ruských dejín a súčasnosti?

V Rusku sa často hovorí o tom, ako môže vyzerať zmena moci, kto raz nahradí Vladimira Putina a ako k tomu dôjde. Mal by som byť presnejší a hovoriť o zmene panovníka, pretože hoci je Rusko podľa ústavy demokratickou republikou, takmer vždy o všetkom rozhoduje jediný vodca, respektíve niekto v jeho mene. Terajší prezident Vladimír Putin je vo funkcii už dlho a – povedzme to tak, že nie je najmladší. Téma je teda aktuálna.  

Rusi samotní majú k tomuto aktu nejednoznačný postoj. Niektorí z nich sú si istí, že Putin je už dávno po termíne a netrpezlivo na to čakajú, časť sa to snaží priblížiť. Iní sa obávajú, že by to vytvorilo nestabilitu a zhoršilo ekonomickú situáciu, zachovávajú preto opatrnosť. Tretí to dokonca považujú za prípadnú hrozbu pre Rusko, možno až po stratu integrity a suverenity krajiny. Pokiaľ ide o populáciu, väčšina obyvateľstva celkom iste preferuje status quo, neusiluje o zmenu a málokedy na to myslí.

Zmena však nevyhnutne príde – skôr či neskôr, či si to niekto želá alebo iný predtým zatvára oči. Preto a pre porozumenie kontextu si možno položiť otázku? Aká je ruská historická skúsenosť s presunom moci? Ako v Rusku dochádzalo k zmene moci, ktoré vzorce sú najčastejšie?

Napriek tomu, že dejiny nikdy nikoho nič nenaučili, celkom iste ponúkajú prehľad o možnostiach a vďaka tomu si možno aspoň predstaviť pravdepodobné varianty, ako by k tomu mohlo dôjsť aj teraz.

Trochu štatistík

Nechcem vás zdržovať metodologickými otázkami, ale trochu jasnosti na úvod si spraviť musíme. Napríklad, koľko bolo v Rusku v minulosti panovníkov, čo všetko budeme brať do úvahy? Otázka nie je úplne jednoduchá, veď krajina dlho nebola zjednotená a v každom kniežatstve bola vykonávaná samostatná moc. V rôznych dobách mali niektorí cári spoluvládcov a nemusí byť úplne jasné, či ich máme brať do úvahy alebo nie a držať sa len formálneho kritéria.

Uvediem príklad. Niekedy za mladistvých cárov dlhodobo panovali oficiálne vymenovaní regenti, čo, samozrejme, vedie k otázke, máme ich hodnotiť ako samostatných vládcov alebo nie? Niektorí cári sa zase de facto nezúčastňovali na riadení. Niektorí reálni panovníci zase neboli cármi de iure. Preto sa zoznamy počtu panovníkov spísané rôznymi historikmi môžu značne líšiť.

Aby som sa vyhol niektorým pochybnostiam, obmedzím sa len na obdobie existencie zjednoteného ruského štátu s jedným cárom na čele – to znamená od korunovania Ivana IV. Hrozného v roku 1547. Ponúka to dostatočne rozsiahle obdobie aj počet prípadov odovzdania moci, podľa mojich výpočtov za uplynulých 475 rokov v Rusku (budem tu počítať aj obdobie Sovietskeho zväzu) prešla moc z jedného vládcu na druhého 40-krát, v priemere každých 12 rokov. Vyplýva z toho už prvé poznanie, je jasné, prečo si niektorí Rusi myslia, že terajších 20 rokov vlády Vladimira Putina je už príliš dlhý čas..  

Ale hoci je Putin pri moci dlho aj v porovnaní s ostatnými čelnými predstaviteľmi štátov sveta, na ruské pomery je to ďaleko k rekordu. Ten drží Ivan IV. Hrozný, ktorý obsadil trón na viac ako 50 rokov. Taký Josif Stalin bol na čele Sovietskeho zväzu tiež dlhšie – 31 rokov. Pravda, ak by sme počítali len roky a na chvíľku dali bokom otázku reálnej moci, súčasná anglická kráľovná vládne už 70 rokov.

Poďme k téme. K zmenám panovníkov najčastejšie dochádza po prirodzenej smrti predchodcov. Rezignácie sú v Rusku neobvyklý jav. Trochu viac zrejme zaujme, že v 13 prípadoch prešla moc do nových rúk panovníka po úspešnom štátnom (palácovom) prevrate alebo po puči. Je to dokonca každý tretí z prechodov moci, čo je relatívne vysoký podiel. Päťkrát boli predchodcovia na čele štátu zabití, aj keď treba jedným dychom dodať, že sú aj podozrenia aj o niekoľkých ďalších vraždách. Tieto štatistiky sú pre Rusov znepokojujúce a alarmujúce, čitateľ pochopí zvolený nadpis článku.

Znepokojivá aj aj ďalšia štatistika, k podobným dramatickým udalostiam dochádza v priemere raz za 36 rokov. Od poslednej takejto epizódy, ku ktorej sa ešte vrátime, ubehlo 30 rokov. Je teda o čom premýšľať.

(viac…)




Najnovšie autorské články