Bolo to tu niekedy okolo roku 2018 alebo 2019. Potom to utíchlo kvôli pandémii. A teraz sa to znova ozýva. Hlasy, že štvrtá priemyselná revolúcia vyradí ľudí z trhu práce. Tieto hlasy sa začali s postupným ústupom strachu z pandémie ozývať čoraz hlasnejšie. Ľudia si vyskúšali, že do práce fyzicky nemusia, že pandémia viedla k ešte väčšej digitalizácii – a to bolo novým palivom pre staronový strach, že ľudstvo hromadne príde o prácu.

„Korporátčici“, štátni zamestnanci alebo súkromní podnikatelia – pre všetkých ľudí je na modernom trhu práce dnes spoločné, že sa boja robotov. A odborové zväzy strach čulo povzbudzujú. Všetci chápu, že ich počítače a roboty v mnohých ohľadoch predbehnú. Už to nie je len o jednoduchých úkonoch. Umelá inteligencia ide rýchlo vpred. Oblastí, kde je počítač lepší ako človek, rýchlo pribúda.

Niektorí ľudia si myslia, že to je úžasné. Zdaníme roboty, oni budú pracovať namiesto nás, a my ľudia nebudeme robiť nič. Budeme dostávať peniaze iba za našu existenciu na svete. Teoretici komunizmu takmer chrochtajú blahom, že dokonalý svet sa blíži: podľa nich budú mať všetci všetko a bez práce. Stačí vraj schváliť univerzálny garantovaný príjem. Pokojne tomu môžeme hovoriť dôchodok, pretože takýto príjem vyplácaný od dosiahnutia plnoletosti vyrieši aj dôchodkovú reformu.

Horšie je, že to bude úplne inak. I keď – horšie? Teda, ja neviem ako vás, ale mňa predstava pomaly degenerujúcej myši zatvorenej do zlatej klietky fakt úprimne desí. A taký dôchodok od osemnásteho roku ničím iným než zlatou myšou klietkou nie je. Tak teda skôr – našťastie to bude inak.

Najnovšie autorské články