Pre rozširovanie uhoľnej bane vysťahovávajú dedinu za dedinou. Jeden farmár si však postavil hlavu. Nehovoríme o Poľsku, ale západe Nemecka, ktoré sa pasuje do úlohy ekologického priekopníka. Hoci je oficiálne proti neekologickému uhliu, ťažbu v povrchovej hnedouhoľnej bani Garzweiler chce energetický gigant RWE rozširovať.

Dobe jadra a uhlia odzvonilo, vyhlasuje nová nemecká vláda. Vlani Nemecko odstavilo tri jadrové elektrárne a zvyšné tri reaktory chce vyradiť z prevádzky do konca tohto roka. Do roku 2030 chce zastaviť výrobu elektriny zo spaľovania uhlia (predošlá vláda plánovala až rok 2038).

V rovnakom časovom horizonte chce vláda kancelára Olafa Scholza zdvojnásobiť podiel obnoviteľných zdrojov energie zo súčasných 42 na 80 percent v celkovom energetickom mixe. Ambiciózne plány znamenajú, že Nemecko plyn, ale dokonca aj emisne najškodlivejšie uhlie, momentálne potrebuje ešte viac ako doteraz.

Spomedzi štátov EÚ sa najviac uhlia roky spaľovalo v Nemecku, Poľsku a Česku. Berlín si stanovil veľmi prísne ciele, o ktorých nová vláda sama pochybuje. Podľa tamojšieho ministra hospodárstva a ochrany klímy Roberta Habecka sú ciele najbližšie dva roky nereálne.

Ostatné mesiace púta pozornosť poľská baňa Turów, ktorá je vo výbežku medzi Českom a Nemeckom. Tamojšia tepelná elektráreň pokrýva osem percent energetickej spotreby a skrýva najväčšie zásoby lignitu v Poľsku. Česko sa bojí zničenia prírody, okolitých domov a ložísk podzemnej vody. Nevedelo sa so susedom dohodnúť, preto sa obrátilo na Súdny dvor EÚ, ktorý Poľsku nariadil ťažbu okamžite zastaviť. Keďže neposlúchlo, vymeral mu súd pokutu pol milióna eur denne.

Keď dediny ustupujú bani

Lenže tento príbeh je o bani v klimaticky uvedomelom Nemecku. Nie v srdci Európy na trojhranici s ostblokom pri Turówe, ale na západe. Pri Kolíne, neďaleko od Francúzska a Belgicka.

(viac…)




Najnovšie autorské články