Znevýhodnenie nezaočkovaných vo verejnom živote sa doposiaľ neodvolalo ani nezmiernilo. Tento týždeň vrcholila v Austrálii anabáza okolo zadržaného a nezaočkovaného tenistu Novaka Djokovića. Pre niekoho príbeh o tom, že pravidlá platia pre všetkých, pre iného dôkaz o strate rozumu. Pandémia a boj proti infekcii nás sužujú už dva roky. Čo to robí s našou kolektívnou psychikou? Otázka pre českého psychiatra Cyrila Höschla.

Začnem ľahko hypoteticky: Predpokladajme, že omikron prejde rýchlo a do mesiaca sa skončí akútna fáza nákazy. Budeme potom môcť bilancovať presne po dvoch rokoch. Myslíte si, že bude vidieť nejaké trvalé zmeny v spoločnosti?

Určite. Vidím zlom, ktorý v spoločnosti zanechá nezvratné dôsledky. Napadajú mi tri hlavné. Ten prvý už dnes môžeme preukázať: narástol absolútny výskyt duševných porúch v populácii, a to celosvetovo. Máme na to štúdiu pre Českú republiku. Tá dokazuje, že depresívne poruchy vzrástli trojnásobne, úzkostné poruchy dvojnásobne, samovražedné myšlienky trojnásobne, výrazne zosilnelo domáce pitie a domáce násilie. Hodnoty takto vystúpili už v prvom roku pandémie a odvtedy sa držia prinajmenšom na rovnakej úrovni.

Sú to choroby, ktoré zase odídu?

Nevieme. Nevieme jednak preto, že váš scenár s omikronovou prehánkou nemusí mať nutne dobrý koniec. Podľa mňa je možné, že príde iná mutácia, ktorá – aj keby nebola príliš virulentná – nakoniec zase povedie k tomu, že opatrenia budú pokračovať. V tom prípade pretrvajú aj tie psychické dosahy. Alebo bude populácia už jednoducho precitlivená a bude reagovať na iné podnety než je konkrétne covid, ale bude na ne reagovať podobne úzkostne.

Po druhé všimnime si, ako sa vyvíjal postoj verejnosti k všetkým tým reštriktívnym opatreniam. Zo začiatku mala sklon ich dodržiavať, postupne im čoraz viac oponuje. Môže nastať situácia, keď v obyvateľstve zostane nechuť čokoľvek dodržiavať, zatiaľ čo na vládnucej strane zostane tendencia pokračovať v regulácii, ktorá je pre každú moc nesmierne zvodná. Z dobytých pozícií sa neustupuje. Akonáhle sa vláde podarí niečo presadiť, má tendenciu tie opatrenia za každú cenu udržiavať, aj keď už nebudú epidemiologicky dávno potrebné.

Aký je ten tretí trvalý vplyv?

Istá disreputácia vedy. Veda na jednej strane zabodovala rýchlosťou, s ktorou priniesla vakcíny, na druhej strane ale vidíme, aký odpor vakcíny v obyvateľstve vyvolávajú. A hlavne, ako rýchlo sa menia takzvané vedecké pravdy. Napríklad tvrdenie, že očkovanie zabráni šíreniu vírusu v populácii, od ktorého boli odvodené privilégiá zaočkovaných oproti nezaočkovaným pri vstupe do reštaurácií, divadiel a na koncerty. Tento systém úplne stráca zmysel, ako sa postupne ukazuje, že vakcína chráni jedinca, ale nebráni prenosu vírusu.

Námietkou proti tejto námietke je, že očkovanie významne zmenšuje prenos nákazy.

Áno, môže prenos významne zmenšovať, ale nie likvidovať. Pôvodnú tézu bolo treba rýchlo poopraviť. Takisto bolo treba rýchlo poopraviť tézu o 93-percentnej úspešnosti vakcíny, ktorej vinou si každý predstavoval, že 93 percent z nás sa vírus nedotkne. Dnes už vieme, že to nie je pravda. Rýchlo sa musela poopraviť téza, že nás očkovanie chráni pred hospitalizáciou, pred ťažkým priebehom choroby a pred úmrtím. Ani to už nie je absolútna pravda, sám som vo svojom okolí poznal dvoch ľudí, ktorí dostali aj tretiu dávku a zomreli na covid, prípadne s covidom. Nekritizujem, že sa za pochodu poupravujú vyslovené absolútne pravdy, takto jednoducho veda funguje. Vedec na rozdiel od dogmatika zmení názor, keď sa zmenia fakty.

Nemôžeme však od radového občana chcieť, aby sväto veril pravde, ktorej vyvrátenia sa dočká v najbližších týždňoch a mesiacoch. Z toho je verejnosť sklamaná. Verejnosť nevedela, že permanentný diskurz je vede vlastný. Veda by mala vždy trochu počkať, než sa výsledky výskumu usadia, a až potom ich interpretovať. Každá predčasná interpretácia so sebou nesie obrovské riziko pre reputáciu vedy. Spomeňme si na kmeňové bunky, aké nadmerné nádeje a očakávania kedysi vyvolávali u paraplegikov, a kde sú tie nádeje dnes.

Dalo by sa disreputácii vedy zabrániť, keby sa to pred tými dvoma rokmi bolo robilo inak?

Samozrejme. Po bitke je každý generál, aj ja. Trochu by sme vedcov a politikov mohli vyviniť postrehom, že takto nešťastne sa to udialo na celej zemeguli. Takmer bez výnimky. Aj nárast depresií a úzkostí sa konal prakticky celosvetovo. Ukážte mi vládu, ktorá to od počiatku riešila ideálne.

(viac…)

Najnovšie autorské články