Desaťročia bola pre Slovensko ekonomickou témou číslo jeden nezamestnanosť. Môže sa to stať opäť, tento rok sa ukazuje ako veľmi neistý. Dopady pandémie môžeme ovplyvniť len čiastočne, podmienky na podnikanie a zamestnávanie ľudí oveľa viac.  

Za prvých pätnásť rokov existencie súčasnej Slovenskej republiky klesla miera nezamestnanosti pod desať percent iba raz – na 9,6 percenta v roku 2008. Bol to zhodou okolností rok, keď sa spustila svetová finančná kríza, po ktorej začal počet ľudí bez práce opäť prudko rásť. Pod desať percent sa vrátila až v roku 2016 a drží sa tam dodnes.

Historicky najvyššiu mieru nezamestnanosti zaznamenalo Slovensko v roku 2001, keď chýbalo iba sedem desatín na to, aby prekonalo 20-percentú hranicu. Bolo to obdobie pomečiarovského upratovania za prvej vlády Mikuláša Dzurindu.

Počas druhej Dzurindovej vlády v rokoch 2002 až 2006 sa realizovali najtvrdšie reformy od transformácie z obdobia tesne po páde komunizmu zo začiatku 90. rokov, ktorej symbolom sa stal vtedajší československý federálny minister financií Václav Klaus.

Druhá Dzurindova vláda s odstupom času reagovala na odsúvanie ekonomických reforiem z čias Vladimíra Mečiara a rozhodla zatočiť s nezamestnanosťou. Jednou z ciest bolo mohutné lákanie zahraničných investorov, ktorí mali priniesť novú prácu a zmenu firemnej kultúry. 

Podarilo sa. Na Slovensko v tomto období prišli automobilky Kia a Peugeot, kórejský gigant Samsung či americký Dell. Vláda im poskytla investičné stimuly. Nezamestnanosť klesala, až sa v spomenutom roku 2008 dostala pod desať percent.

Gastarbeitri na Slovensku

Napriek tomu ostala nezamestnanosť pre Slovensko strašiakom. V roku 2015 takmer polovica respondentov v prieskumoch uviedla, že to je podľa nich najväčší problém Slovenska. V tom čase sa už krivka nezamestnanosti strmo ohýbala smerom nadol a opäť atakovala desaťpercentú hranicu.

Potom prišli najlepšie roky, keď sa obyvateľom darilo viac ako kedykoľvek predtým. Situácia bola vo svete priaznivá, naplno zaberali reformy druhej Dzurindovej vlády.

Mzdy rástli, miera nezamestnanosti sa v roku 2018 dostala na päť percent. Tým asi dosiahla najnižšiu možnú hodnotu, lebo v trhovej ekonomike sa vždy nájde určitý minimálny podiel ľudí, ktorí sa odmietnu zamestnávať, alebo sú nezamestnateľní.

O mnohom vypovedá iný prieskum z roka 2018. Nezamestnanosť prestala byť problémom, ľudí oveľa viac trápili nízke platy, hoci mzdy vtedy rástli pomerne rýchlym tempom. Respondentov sťažujúcich sa na malé zárobky bolo päťkrát viac ako tých, čo upozorňovali na hrozbu nezamestnanosti.

Viac ako o nedostatku práce sa začalo hovoriť o chýbajúcich pracovníkoch. Dokonca začali prichádzať gastarbeitri zo zahraničia. To bolo pre Slovensko, od čias technickej revolúcie sužované viac či menej nezamestnanosťou a vysťahovalectvom, úplne novým javom.

Dlhy nám prerastú hlavu

Samozrejme, faktorov ovplyvňujúcich vytváranie pracovných miest je oveľa viac, ako som doteraz spomenul. V každom prípade možno povedať, že zásadný vplyv na dostatok práce na Slovensku mali dve veci – medzinárodné okolnosti, ktoré pri exportnej závislosti hrali vždy významnú rolu, a politika domácich vlád.      

Čo môžeme očakávať do budúcna? Ak si zoberieme zahraničné okolnosti, vidíme, že sa nachádzame v období veľkej nevypočítateľnosti. Na svedomí ho má svetová pandémia, ale nielen tá. Kríza hospodárskeho cyklu sa očakávala už pred pandémiou – tá ju skôr urýchlila.

Celosvetovým problémom sa stal rast dlhov. Keď ekonómovia hovoria o nebezpečenstve dlhu, upozorňujú hlavne na nezodpovedné zadlžovanie celých štátov. Raz bude treba peniaze vrátiť a napokon sa pozbierajú obyvatelia cez vyššie úroky a infláciu. To platí bez ohľadu na účel zadlžovania, keďže dnes sa hovorí hlavne o ekonomických stimuloch na zmiernenie dopadov vládnych opatrení súvisiacich s pandémiou.

Dnešné zadlžovanie si napokon útokom na budúcu životnú úroveň odnesú obyčajní ľudia. Môžu čakať vyššie ceny v obchodoch, väčšie úroky na pôžičkách, menej pracovných miest, lebo tvrdším podmienkam budú vystavení i zamestnávatelia.

Nastavenie Európskej únie je dnes jasne prozadlžovacie. Svedčí o tom vytváranie štedrého fondu obnovy so stovkami miliárd eur, z ktorého sa má zhruba šesť miliárd ujsť aj Slovensku. A keďže peniaze na to si zrejme požičia nejaká únijná inštitúcia, ktorá zabezpečí či vynúti ich neskoršie vrátenie, Slovensko odovzdá EÚ ďalšiu veľkú právomoc.

To je najdôležitejšia medzinárodná súvislosť. Pozícia slovenskej vlády bude čoraz slabšia a jej schopnosť reagovať na prípadný nepriaznivý vývoj viac a viac obmedzená. Ak sa napríklad vláda zaviazala využiť peniaze z fondu obnovy tak, že 37 percent z nich pôjde na zelené projekty, nedokáže ich vynaložiť inak, hoci sa v budúcnosti môžu zísť niekde úplne inde.

Vláda môže veci ovplyvniť

Tento rok nás môžu očakávať prekvapenia. Dotované pracovné miesta sa nemusia udržať a firmy sa po skončení pomoci podujmú prepúšťať. Odradiť od ďalšieho podnikania ich môže čoraz väčšia rola vlády pri prerozdeľovaní peňazí.

Nech si vláda zvolí najlepší možný model prerozdeľovania dotácií, vždy bude subjektívny a povrchný, lebo skutočné riziko investovania si vie spočítať len sám investor. Z vlastnej vôle a bez toho, aby čakal na rozhodnutie úradníka o pridelení dotácie.

Pritom už súčasnú pomoc hodnotia podnikatelia ako pomalú a málo účinnú. Aspoň tak to vyplýva z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska, zverejnenom v polovici decembra. Z tohto prieskumu plynie ďalší odkaz, ktorý súvisí s aktuálnou pandémiou.  

Až 18 percent oslovených respondentov zvažuje skončenie podnikania. To je varovné číslo. Keď skončia oni, skončia ich zamestnanci.

Ak chce vláda pomáhať, musí sa sústrediť na tých, čo váhajú. A čo podnikateľov trápi všeobecne najviac? Nízka kvalita školstva, zlé a často sa meniace zákony, byrokracia, vysoké odvodové zaťaženie či korupcia.

To všetko sú veci, na ktoré má slovenská vláda priamy dosah. Napriek pandémii, čoraz väčšiemu zošnurovávaniu členských štátov a presúvaniu kompetencií do Bruselu, je toho stále dosť. Vláda môže vlastným úsilím motivovať firmy, aby podnikali a zamestnávali ľudí.

Tento rok tak môže byť príležitosťou ako sa pohnúť dopredu, alebo hrozbou na návrat k vysokej nezamestnanosti, z ktorej sme sa vyhrabali len pred pár rokmi.  

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0