Talianski rockeri The Sun začali hrať pre charitu. Chcú opäť prísť na Slovensko

Prispievame oslobodzujúcou hudbou na kampaň, ktorá chce oslobodzovať, teší sa líder známej rockovej skupiny The Sun. Ich pieseň sa stala hymnou svetovej charitnej kampane. V piatok 14. januára talianskym hudobníkom vychádza nová pieseň. Francesco Lorenzi v rozhovore pre Štandard hovorí o nezriadenom živote rockovej hviezdy, o obrátení, pandémii aj o tom, že sa nevie dočkať, keď opäť príde na Slovensko.

Rocková skupina The Sun hrala na Svetových dňoch mládeže v rokoch 2016 v Krakove a 2019 v Paname. Je populárna nielen v Taliansku, ale i vo svete. V živote populárnych hudobníkov nastal zlom, keď sa jej členovia obrátili ku kresťanstvu. Ich líder a spevák Francesco Lorenzi o konverzii od divokého života rockovej celebrity ku kresťanstvu napísal knihu, ktorá vyšla aj v slovenčine ako Cesta slnka. V rozhovore pre Štandard vysvetlil, čo pre nich znamená hrať pre charitatívnu kampaň, ako prežívali pandémiu a aký je ich súčasný život oslobodený „od drog, alkoholu, nezriadeného sexu a povrchného života“. Francesco Lorenzi sa priznal, že sa nevie dočkať, keď opäť prídu hrať na Slovensko.

Ich pieseň s názvom Il mio miglior difetto (Môj najväčší nedostatok) sa stala hymnou niekoľkoročnej svetovej kampane katolíckej charitnej siete Caritas Internationalis na boj proti chudobe a za ochranu stvorenstva s názvom Together We (Spoločne). V piatok 14. januára talianskej skupine The Sun oficiálne vychádza nová pieseň nazvaná La mia legge di attrazione (Môj zákon príťažlivosti).

Čo pre vás znamená, že medzinárodná charitná sieť Caritas Internationalis si vybrala vašu pieseň za súčasť svojej oficiálnej kampane?

Je to pre nás veľká radosť, lebo už mnoho rokov sa angažujeme v témach, ktoré zdôrazňuje táto kampaň. Keď nás požiadali, aby sme „darovali“ našu pieseň pre túto veľkú iniciatívu, hneď sme pomysleli na pieseň Il mio miglior difetto, ktorá sa zdá byť napísaná pre túto chvíľu. Vyzýva nás k empatii, blízkosti, súcitu, bratstvu a k starostlivosti, teda nie k ekológii, ale k integrálnej ekológii. Tá sa týka celého človeka, nielen rozmeru konzumizmu a znečistenia. Sme veľmi šťastní, že môžeme prispieť hudbou, ktorá je dôležitá, priezračná, oslobodzujúca na kampaň, ktorá chce oslobodzovať.

Inšpirovali ste sa encyklikou Laudato si‘ od pápeža Františka?

Pekná otázka, lebo vyšli skoro v rovnaký deň v roku 2015. Samozrejme, som encykliku vtedy nečítal, no keď sme sa k nej dostali, skúsenosť, ktorá inšpirovala naše piesne, má rovnakú adresu. Nie preto, že by mi zavolal pápež, ale jednoducho preto, že Duch nám dáva spoločné cítenie, dáva nám víziu a ak načúvame, otvára nám oči. Nie je to mágia, ale rozlišovanie. Bola za tým Prozreteľnosť, ruka, ktorá vedie naše srdcia, keď načúvame.

A aký je náš najväčší nedostatok, ako spievate v tejto hymne charitatívnej kampane?

Je to skutočnosť, že sa nedokážem len pozerať bez toho, aby som niečo robil. Žijeme vo svete ľahostajnosti, kde mnohí myslia len na seba a sú k tomu vedení. A tak to, že nie sme ľahostajní, je dnes často skoro nedostatkom. Spoločnosť nechce, aby sme sa príliš zaujímali, aby sa príliš menili veci, ale aby sme boli tichí a mysleli na seba, a preto vravím, že môj najlepší nedostatok je, že nedokážem byť pasívny a tichý. Je to slovná hračka. Nedokážem sa len pozerať, čo v tomto svete, ktorý nás chce ľahostajných, môže byť chybou, ak nimi nechceme byť. A stále viac je dôležité rozvíjať svoju slobodu. To, čo hovorí pápež, je často nepohodlné, nepríjemné len preto, že hovorí pravdu – pravda a pohodlnosť neraz nejdú dokopy.

Ako ste prežívali pandémiu?

Obdobie mimoriadnej zdravotnej situácie veľmi ovplyvnilo náš program, turné, no vďakabohu je veľa ľudí, ktorí nás majú radi. V rokoch 2020 i 2021 sme mali pekné turné, počtom obmedzené, no veľmi významné, lebo sme mohli byť v kontakte s ľuďmi. V Ríme sme neboli temer dva roky. Dúfame, že sa vrátime – je chybou povedať do normálu, no do elánu, do stretnutí.

Pred dvomi rokmi v Ríme ste hrali na konferencii o (duchovnom) povolaní a v decembri 2021 na pápežskej univerzite pri predstavení kampane Caritas. Ste cirkevnou skupinou?

Áno, posledné dva razy v Ríme sme boli na takýchto cirkevných akciách. My v The Sun hráme všade na veľkých námestiach a v halách a aj v provinčných miestach v horách. Je to naša misia, lebo nie sme televízna či inštitucionálna skupina. Radi spolupracujeme aj s inštitúciami, lebo aj v Caritas nachádzame veľa ľudí, ktorí tam pracujú, lebo to vidia ako svoju misiu, no zvonku sa môžu takéto veci, ako je konferencia o povolaní, zdať chladné. Bola tam skutočne viera a vôľa stretnúť sa. Bohužiaľ, Rím sa tiež vníma ako sídlo chladných inštitúcií. Zvonku môžeme posudzovať bez poznania skutočnosti a my to vieme, lebo keď sme boli ďaleko od viery, veľmi tvrdo sme odsudzovali cirkev. Potom sa veci zmenili.

Ako? Píšete to v knihe a vo svedectvách, no mnohí sa k nim nedostanú. Ako sa rockeri obrátia?

Skôr či neskôr si každý začne klásť otázku o zmysle života, potrebujeme mať cieľ. My sme zistili, že cieľ, ktorý sme mali vďaka hudbe, mal horizontálne, materiálne, ľudské ohraničenie. Len Boh nám môže dať večný, permanentný cieľ. Teda koniec koncov je to jednoduché a závisí to od toho, či sa každý z nás opýta, aký je skutočný cieľ života. Aj vďaka dobrému príkladu mnohých ľudí naokolo sme sa to mohli spýtať. Ale aj preto, že náš životný štýl nám nerobil dobre, aj keď sa zdal dokonalý. Nevedeli sme, že len Ježiš Kristus môže uhasiť náš smäd.

Ako sa na vás pozerali iné rockové skupiny? Odsudzovali vás?

Snažím sa vcítiť do kože ľudí, ktorí nechápali, čo sa dialo. Bohužiaľ, áno. Bolo normálne a ľahšie odsudzovať, a nie chápať. Ako je možné, že ľudia ako my s takým životom zažijú zmenu, ktorá sa týkala všetkého? Dalo nám to možnosť ukázať, že odhodlanie a vytrvalosť vo viere prináša ovocie, a to chce čas. Poznáte ich podľa ovocia, hovorí Ježiš. Aj ľudia, ktorí nás najprv odsudzovali, už nemajú v sebe túto zlosť, lebo je zjavné, že to, čo robíme, má jasný cieľ a motív.

A iní hudobníci okolo vás si nezačali klásť otázku o zmysle života, ako ste spomínali?

Podobné skupiny, ktoré boli blízko nás na severe Talianska, už prakticky neexistujú, rozpadli sa, chápeš, čo chcem povedať? Čas ukáže, čo pretrvá, a je to dôkaz jednoty, priateľstva. To je hodné viac než mnoho slov. V hudobnom svete otázka o zmysle života prichádza hlavne spolu s neúspechom, a tak je ťažké, že sa objaví, ak sa vezieš na vlne úspechu a rastú čísla nasledovateľov a poslucháčov. Často je to vtedy, ak sa osoba zastaví a zostarne – koľkým ľuďom sa to stalo v štyridsiatke, v päťdesiatke alebo aj neskôr?

Ale dnes sa v rádiu a televízii už dlhodobo ukazujú mnohé celebrity, ktoré vonkoncom nesledujú vašu Cestu slnka.

Ó, samozrejme. Myslím si, a nehovorím to ja, ale hovoria to dejiny, filozofia, literatúra, že každý má skôr či neskôr okamih, keď pred ním vyvstane rovnaká otázka. Ak teda niekto nie je úplne pohltený svetským životom. My sme mali šťastie, lebo ja som objavil túto otázku, keď som mal 24 rokov. Bola to Prozreteľnosť, požehnanie, iskra, ktorá rozžiarila iný spôsob života.

Účinkovanie v kampani Caritas má teda opäť pozvať k Ceste slnka?

Určite, je dobré, ak sa niekto zamyslí, ako sa k tomu dostala rocková skupina a ak bude mať záujem objaviť náš príbeh. Všetci potrebujeme dobré príbehy.

A ešte niečo. Nevieme sa dočkať, keď sa vrátime na Slovensko. Boli sme u vás len raz, v Bratislave. Na naše turné chodíme vďaka ľuďom, ktorí nás pozývajú do svojich komunít. Snažíme sa pre nich a ich mestá spraviť niečo dobré a pekné. To sa môže stať i na Slovensku, kde koluje preklad mojej knihy Cesta slnka, mnohí ju už čítali, a kde sú aj hľadajúci ľudia. Na koncertoch hovoríme do hĺbky aj o tom, čo sme zažili. Vystupujeme i na školách, lebo v našich svedectvách rozprávame mladým, čo to znamená byť závislý od drog, alkoholu, nezriadeného sexu či jednoducho o povrchnom živote bez využívania skutočných talentov. Toto je dnes dôležité hovoriť.

A to je vaša Cesta slnka.

Presne tak, každý z nás má misiu, má akúsi iskru, čo len my môžeme objaviť cez Pána a tam objavíme radosť. Každý vie, čo je to šťastie, no len málo ľudí ho žije. Šťastie je aj voľba, rozhodujem sa byť šťastný, ale to znamená, že musím byť v súlade s pravdou, ktorú mi dal Boh do srdca. Ale už by som nechal zaznieť hudbu. (Smiech.) Daj do rozhovoru aj naše video.