Bidenovo nariadenie o povinnom očkovaní skúma Najvyšší súd. Držiteľ nobelovky vysvetľuje, prečo nemôže prejsť

Nariadenia o povinnom očkovaní v USA, ktoré sa môžu dotknúť životov stovky miliónov ľudí, momentálne čelia veľkej výzve. Ich obsah skúma Najvyšší súd USA. Viacerí odborníci upozorňujú, že pre omikron sú ešte neaktuálnejšie a vyzývajú na to, aby ich vláde vrátil. Jeden z nich je aj laureát Nobelovej ceny Luc Montagnier.

Začiatkom novembra minulého roka vyhlásil americký prezident Joe Biden vojnu neočkovaným. Jeho administratíva de facto rozhodla o povinnom očkovaní zhruba sto miliónov ľudí, čo je jeden z najcitlivejších zásahov do osobnej integrity.

Vláda na dosiahnutie cieľa predstavila dve nariadenia. Jedno sa týkalo stredných a veľkých podnikov s viac ako sto zamestnancami (84 miliónov ľudí) a druhé ošetrovateľov a zdravotníkov (17 miliónov ľudí). Iniciatíva v prvom prípade vyšla z budovy Úradu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (OSHA), druhá pochádza z rezortu zdravotníctva.

Prvá skupina dostala možnosť vykúpiť sa z povinného očkovania pravidelným testovaním na týždennej báze. Druhá ani to nie. Ak sa na ňu nevzťahovala výnimka odopretia očkovania zo zdravotných a náboženských dôvodov, Biden pre ňu v podstate žiadal prepustenie z práce.

Vládni úradníci a podporovatelia opatrenia ešte nedávno držali v rukách aspoň polovičný tromf. V období dominancie covidového variantu delta totiž vakcíny fungovali relatívne dobre. Hoci nie tak, ako sa pôvodne očakávalo, ale ich všeobecný prínos pre ohrozené skupiny v populácii bol jednoducho neodškriepiteľný.

Pravidlá hry však definitívne prepísal variant omikron, ktorý indickú mutáciu v Spojených štátoch vytlačil. Nielen svojím extrémne rýchlym šírením aj medzi očkovanou časťou obyvateľstva, ale predovšetkým svojou omnoho menšou rizikovosťou. Niektorí odborníci – ako napríklad imunológ Jiří Šinkora v rozhovore pre Štandard – sa dokonca domnievajú, že omikron môže byť koronavírusovou labuťou piesňou.

Iracionálne a právne neobhájiteľné

Bidenove očkovacie dekréty v súčasnej omikronovej dobe posudzujú viaceré federálne súdy vrátane Najvyššieho súdu USA.

Jednu z odpovedí na to, ako by sa mala justičná moc v tomto momente zachovať, poskytuje článok denníka Wall Street Journal. Jeho autormi sú známy právnik a publicista Jed Rubenfeld a virológ Luc Montagnier, ktorý je akýmsi lídrom francúzskeho koronaskepticizmu a držiteľom Nobelovej ceny za medicínu z roku 2008 za objavenie vírusu HIV.

„Bolo by iracionálne, právne neobhájiteľné a v rozpore s verejným záujmom, aby vláda nariadila vakcíny bez akéhokoľvek dôkazu, že vakcíny sú účinné pri zastavení šírenia patogénu, na ktorý sú zamerané. No presne to sa tu deje,“ píše dvojica autorov v úvode článku.

Vírus sa zmenil, perspektíva zostala

Premisy, z ktorých kompetentní pri tvorbe nariadení vychádzali, sú podľa nich už zastarané. Napríklad preto, že niektoré z 50 mutácií omikronu sa vyhýbajú protilátkovej ochrane. Na podporu svojho tvrdenia pripomínajú, že niektoré ohniská sú evidované v silne zaočkovaných populáciách a že samotné Centrum pre kontrolu chorôb (CDC) 20. decembra priznalo, že ešte nevie, nakoľko dostupné lieky a vakcíny proti tejto mutácii fungujú.

Najvyšší súd USA vo veci Jacobson proti Massachusetts v roku 1905 rozhodol, že právo jednotlivca odmietnuť lekárske ošetrenie možno prelomiť, keď spoločnosť potrebuje obmedziť šírenie nákazlivej epidémie. O tento precedens sa v súčasnosti opierajú aj americké súdy.

Montagnier a Rubenfeld validitu tohto argumentu spochybňujú. Postup Bidena a jeho úradníkov pri povinnom očkovaní podľa nich „vyžaduje dôkaz, že vakcíny zabránia infekcii alebo prenosu“, čo požaduje aj WHO.

„Pre omikron zatiaľ neexistujú žiadne takéto dôkazy. Málo údajov, ktoré máme, naznačuje opak,“ píšu odvolávajúc sa na predtlačovú štúdiu, v zmysle ktorej boli ľudia po 90 dňoch od podania vakcíny dokonca náchylnejší na infekciu týmto novým variantom. Autori tiež predkladajú podobné zistenia z Kanady a Dánska.

Zaujímavosťou je, že posudzované nariadenia považujú za plne zaočkovanú osobu tú, ktorá dostala dve dávky vakcíny. Potencionálny argument o tretej dávke poskytujúcej vyššiu ochranu by tak bol v tomto kontexte irelevantným. Navyše existujú dôkazy o tom, že aj účinnosť takzvaného boostra vyprchá veľmi rýchlo.

Sudcovia z iného vesmíru

Dvojica autorov si navyše všimla, že sudcovia tieto nové poznatky neberú do úvahy a pracujú s nesprávnymi predpokladmi. Ich slová označili za „úplne falošné“. Sudca Stephen Bryer napríklad uviedol, že ak by povinné očkovanie pokračovalo, zabránilo by sa tým všetkým novým covidovým infekciám – teda 750-tisíc novým prípadom každý deň. Sudkyňa Sonie Sotomaxerová pre zmenu uviedla, že „máme viac ako 100-tisíc detí… vo vážnom stave, mnohé na ventilátoroch“. Podľa údajov ministerstva zdravotníctva je však v súčasnosti menej ako 3 500 potvrdených hospitalizácií u detí vrátane pacientov, ktorí boli pozitívne testovaní a boli hospitalizovaní z iných dôvodov.

„V americkom práve je axiomatické, že súdy nepodporujú smernice agentúry, keď agentúra úplne nezohľadnila skutočnosti, ktoré sú pre problém zásadné,“ uzatvárajú Montagnier a Rubenfeld s tým, že nariadenia je potrebné prepracovať.

Obe nariadenia už pristáli na stoloch sudcov nižších federálnych súdov, kde zažívali striedavý úspech a neúspech. Konzervatívni sudcovia Najvyššieho súdu majú s nariadeniami podľa očakávania väčší problém ako liberálni.

„Hoci veľkú časť verejnej diskusie o povinnom očkovaní v posledných mesiacoch tvorila diskusia o individuálnych právach verzus verejné zdravie, pre tento konzervatívny Najvyšší súd sa zákonnosť politiky Joea Bidena pravdepodobne zmení na otázky o sile federálnej byrokracie,“ uviedol k téme severoamerický korešpondent BBC Anthony Zurcher.

Americká spoločnosť je v tejto otázke rozdelená zhruba v pomere pol na pol. Novembrový prieskum od Kaiser Family Foundation napríklad odhalil, že 52 percent Američanov podporuje Bidenove povinné očkovanie a testovanie a 45 percent bolo proti.