Sestra z covid oddelenia: Pacienti sú v tejto vlne agresívnejší, ale rozdiely medzi nimi nerobíme

DSC_2914 kopie Zdravotná sestra Diana Schickhoferová. Foto: Patrícia Falbová

Je nám ľúto každého človeka, ktorý mohol žiť, ale nechcel sa zaočkovať, hovorí Diana Schickhoferová, zdravotná sestra z covidového oddelenia z bratislavskej Nemocnice sv. Cyrila a Metoda. Niekoľko zdravotných sestier odišlo, pretože to psychicky nezvládli. Pacienti sú všelijakí, niektorí nerešpektujú absolútne nikoho a sú agresívni. Napriek tomu si nikdy nedovolila medzi nimi robiť rozdiely a chce každému pomáhať rovnako.

Počet hospitalizovaných klesá, badať to na vašom oddelení?

Áno. November bol veľmi kritický, ale teraz už sa u nás nájdu aj voľné lôžka. Máme taký mierny výdych.

Zažili ste tri vlny, porovnajte ich trochu, prosím.

Prvá vlna bola najľahšia, lebo bolo málo pacientov. V druhej vlne sme mali nárast pacientov, obmedzila sa biela medicína a frustrovalo nás, že sme mnohým pacientom nevedeli pomôcť. Zároveň trvala druhá vlna veľmi dlho a fyzicky aj psychicky nás vyčerpala. Tretia vlna je odlišná tým, ako sa správajú pacienti.

Obdobie tretej vlny označil minister Vladimír Lengvarský za humanitárnu katastrofu. Aj vy ste to tak vnímali?

Vnímali sme to tak, ale zdravotné sestry musia fungovať s chladnou hlavou. Prežili sme to a pokračujeme v práci.

Čo bolo pre zdravotné sestry v tomto období najhoršie?

Najhoršia bola vyčerpanosť. Vo všeobecnosti je ťažké pracovať s chorými ľuďmi, ale teraz sme videli umierať veľa ľudí. To sa na človeku podpíše. V novembri to bolo veľmi zlé, ale toho času nemôžeme už hovoriť o humanitárnej katastrofe.

Aký je teraz rozdiel v počte hospitalizovaných?

Kapacita lôžok na našom oddelení je 24. V novembri sme mali stále plné všetky lôžka, ale teraz je obsadených 18 lôžok.

Aká bola veková štruktúra hospitalizovaných?

V tejto vlne máme hospitalizovaných aj mladších ľudí, bežne k nám vozia ročník 1970. O to horšie to pre nás je, lebo zomierajú aj mladší pacienti. Mnohí by mali pred sebou ešte roky života, doma ich čakali rodiny.

Aký je pomer hospitalizovaných vzhľadom na očkovanie?

Dovolím si tvrdiť, že 98 percent ľudí na našom oddelení je nezaočkovaných.

Pýtate sa, prečo sa nezaočkovali?

Áno, ak je pacient pri vedomí, počas prijímania do nemocnice sa ho na to pýtame. Názory sú rôzne, niektorí hovoria, že sa nestihli zaočkovať, iní ani neverili tomu, že sa nakazia. Ľudia majú stále pocit, že sa ich pandémia netýka. Zrazu zomierajú a nie sú na to pripravení.

Robíte rozdiely medzi očkovanými a neočkovanými? Nepocítili ste niekedy zlosť, že ak by sa ten človek zaočkoval, vy by ste mali viac voľna a iní ľudia nemuseli umierať pre odloženú zdravotnú starostlivosť?

Vôbec nie. Je to ich slobodné rozhodnutie a sú to pacienti ako ostatní. Ale je nám ľúto každého človeka, ktorý mohol žiť, ale vybral si nezaočkovať sa.

Zodpovedal humanitárnej katastrofe aj počet mŕtvych?

V druhej vlne zomrelo viac ľudí, ale delta vlna ešte stále trvá a osobne si myslím, že to najhoršie ešte len príde s omikron vlnou.

Máte pracovnú povinnosť aj mimo núdzového stavu. Ako to vnímate?

Je to naša práca a chceme ju robiť. Všetci sme na oddelení dobrovoľne, nikto tam nie je z donútenia. Kým budeme vládať, ostaneme pri pacientoch.

Zdravotníci z covidového oddelenia v bratislavskej Nemocnici svätého Cyrila a Metoda. Foto: Patrícia Falbová

Prijatím predmetného zákona to vyzerá skôr tak, akoby politici mali pocit, že vám to treba prikázať.

Sú zdravotníci, ktorí by na covid oddelenie nešli, aj keby im to niekto prikázal a nikto by s nimi nepohol. My sme na oddelení dobrovoľne a robíme, čo je v našich silách.

Podľa vás teda nebolo nutné dávať vám pracovnú povinnosť?

Myslím si, že zatiaľ nie.

Jedna vec je, že ste chceli na oddelení byť, iná vec je, že vám dali ešte aj pracovnú povinnosť. Ako to vnímal zvyšok kolektívu?

Majú právo nám to prikázať, ale nebolo to nutné. Mladší z nás, ktorí majú dobrú psychickú a fyzickú kondíciu, to zobrali bez reptania. Zatiaľ je nás v kolektíve dostatok.

Aké sú vzťahy na pracovisku?

Stále sme skvelý kolektív, ani ďalšia vlna covidu na tom nič nezmenila. To je najcennejšie a najdôležitejšie. Na covid oddelení to ani inak nejde. Zopár zdravotných sestier odišlo, ale doplnili sa inými.

Uviedli zdravotné sestry, prečo odchádzajú?

Áno, bolo to najmä kvôli psychickej záťaži, už to viac nezvládali. Niet sa čo čudovať. V práci sa nemáme kedy zamýšľať, za celý čas sa nezastavíme. Ale prídeme domov, snažíme sa vypnúť a nejde to. Všetko nás to dobehne. Stále premýšľame nad tým, čo sme ešte mohli urobiť, ako sme mohli ešte pacientom pomôcť, hoci robíme maximum.

Lex korona, ktorý vám určuje pracovnú povinnosť, má platiť do mája. Odídu potom nejaké ďalšie zdravotné sestry?

Určite áno. Otázne je, či sa prihlásia nejaké nové. Ak nie, zrejme bude ministerstvo zdravotníctva určovať, kto k nám prestúpi.

Hovoríte o veľkej psychickej záťaži. Mali ste niekedy chuť celé to zabaliť?

Áno. Už počas druhej vlny som chcela odísť, ale nezabalila som to. Niekedy si poviete, že máte toho dosť a chcete so všetkým hodiť o zem, ale jednoducho sa to nedá. Pacienti sú na nás odkázaní, chceme im pomáhať. Zdravotná sestra robí svoju prácu s radosťou a len kvôli pacientom.

Zároveň hovoríte, že tretia vlna je odlišná najmä správaním pacientov. Vysvetlite to, prosím.

Začiatok tretej vlny bol zo strany pacientov divoký, lebo boli agresívnejší. Keď sme sa ich pýtali, prečo sa nezaočkovali, mnohí spustili spŕšku vulgarizmov. Presviedčali sme ich, že by bolo pre nich aj pre ich okolie lepšie, ak by sa dali zaočkovať. Niektorí si to uvedomili až neskoro a spätne to ľutovali.

Pred pár týždňami ste mali vo vašej nemocnici prípad, keď pacient napadol zdravotné sestry.

Keď pacient desaturuje, stráca vedomie a často nevie, čo robí. Začína sa brániť, je to pochopiteľné.

Lenže tento pacient bol nezaočkovaný a dokonca sa lekárovi vyhrážal zabitím.

Ľudia sú všelijakí. Niektorí majú vystupovanie pouličného vyvrheľa a nerešpektujú absolútne nikoho. Majú 40 rokov a myslia si, že zjedli všetku múdrosť sveta. Potom si prežijú na vlastnej koži hospitalizáciu s covidom a často sa prídu poďakovať a povedia, že už sa zaočkovali. Podľa mňa ľudia sami nevedia, čo je pre nich dobré. Keď im povieme, aby si dali pichnúť vakcínu, myslia si, že ideme proti nim a chceme im zle. Nechápu, že zdravotník sa rovnako trápi, ak nevie pacientovi pomôcť.

Neodrádza vás to od povolania zdravotnej sestry?

Zatiaľ nie. Môj postoj k pacientom sa nijako nezmenil.

Viete si predstaviť pracovať s plným nasadením aj počas omikron vlny?

(hlboký povzdych) Áno, ale pôjdeme do toho s obrovským rešpektom. Vyberie si to daň na psychike. Hovorí sa, že omikron bude mať ľahší priebeh, ale ja tomu neverím. Možno nám niektorí zdravotníci závidia sedemeurové príplatky, ale ak príde ďalšia vlna, nikto sa už nebude pozerať na peniaze. Máme svoje rodiny, s ktorými takmer nie sme, a všetci si v prvom rade vážime vlastný život.

Veríte v lepšie zajtrajšky? Že sa ľudia zaočkujú a postupne budú umierať len tí najslabší, pričom nemocnice nebudú také zaplnené?

Neverím lepším zajtrajškom. Vždy budú aj zarytí antivaxeri, ktorí sa nezaočkujú a pôjdu hlavou proti múru. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.


Ďalšie články