Odborníci: Covidpasy tu s nami ešte ostanú, ich platnosť sa zrejme skráti na pol roka

Zdá sa, že koronavírusová mutácia omikron sa v nasledovných mesiacoch postará o to, aby celá spoločnosť získala prirodzenú imunitu. Napriek tomu sa mnohí odborníci domnievajú, že covidpasy v tomto roku ostanú v platnosti. Niektorí dokonca nevylučujú, že sa skráti ich platnosť na pol roka tak, ako sa to medzičasom stalo v susednom Rakúsku.

Ochorenie COVID-19 sa čoraz častejšie spája so slovom „endemické“. To znamená, že vírus SARS-CoV-2 nezmizne a v určitej miere bude v populácii vždy prítomný, ako napríklad chrípka alebo ovčie kiahne. Silne preočkované štáty už teraz dokazujú, že život s koronavírusom je možný, ak má dostatočná časť populácie imunitu.

Vlna omikronu je síce všade vysoká, ale nápor na nemocnice v západných štátoch tomu nezodpovedá. Tamojšie spoločnosti sa zatiaľ zaobišli bez lockdownu. Určité obmedzenia vlády nariadili najmä preto, aby zabezpečili fungovanie štátu. Vysoký počet ľudí v karanténe totiž ohrozoval poskytovanie základných služieb. V budúcnosti preto možno očakávať ďalšie skracovanie karantény pre bezpríznakových.

Zatiaľ nevedno, aký priebeh bude mať omikron na Slovensku. V rizikovej populácii nad 60 rokov sa stále nezaočkovalo takmer 370-tisíc ľudí. Zo slovenskej štúdie nedávno vyplynulo, že viac než polovica nezaočkovaných nemá protilátky. Ministerstvo zdravotníctva preto zriaďuje núdzové zdravotnícke zariadenia, kde sa budú triediť pacienti a liečiť primárne ľahšie stavy pacientov. Cieľom je predísť preplneniu nemocníc a zachovať dostatok lôžok pre závažné stavy covidových pacientov.

Vakcíny stále chránia pred hospitalizáciou

Pravidlo R-O-R (rúška-odstup-ruky) by však mali dodržiavať aj očkovaní. Riziko nákazy pre nich ešte nepominulo. Zo správy Kráľovskej univerzity v Londýne vyplýva, že riziko reinfekcie omikronom je 5,4-krát vyššie ako pri variante delta. Nerecenzovaná štúdia Oxfordskej univerzity tiež uvádza, že dve dávky vakcín AstraZeneca alebo Pfizer/BioNTech pred infekciou omikronom chránia iba slabo.

V odbornej publikácii z Južnej Afriky sa však píše, že dve dávky proticovidovej injekcie stále chránia ľudí pred ťažkým covidom. Tamojší vedci zistili, že dve dávky poskytujú 70-percentnú ochranu pred hospitalizáciou a 33-percentnú ochranu pred infekciou. Ide o pokles, keďže v prípade delty sme operovali s číslami približne 93 percent a 80 percent. Napriek tomu by očkovanci nemali vešať hlavu.

Aj štúdia publikovaná v odbornom časopise New England Journal of Medicine potvrdzuje, že dvojdávkový režim vakcíny Pfizer/BioNTech chráni na 70 percent proti hospitalizácii s omikronom. Imunita z vakcín je totiž pestrá. Tam, kde zlyhajú vírus neutralizujúce protilátky, sa k slovu dostáva bunková imunita sprostredkovaná T-bunkami. Tá nie je natoľko ovplyvnená mutáciami, keďže T-lymfocyty rozpoznávajú všetky časti povrchu S proteínu, ktorým vírus preniká do buniek.

• 

• 

Riešením má byť tretia dávka

S cieľom predísť aj samotnej nákaze radia poprední odborníci aj výrobcovia vakcín preočkovanie treťou dávkou. Výrazne po ňom stúpa hladina takzvaných vírus neutralizujúcich protilátok. Práve tie sa sústredia na receptor viažucu doménu (RBD), ktorá je umiestnená na povrchu vírusu a ktorou sa vírus viaže na bunkový receptor. Laicky povedané, tieto protilátky dokážu vírusu zabrániť, aby vstúpil do našich buniek.

Český biochemik Libor Grubhoffer vysvetľuje, že „po tretej dávke sa v tele zaočkovaného jedinca významne zvýši hladina celkových špecifických protilátok. Tie dokážu ochrániť preočkovaného človeka proti ochoreniu alebo aspoň pred ťažšou formou COVID-19“.

Rovnaký názor zastáva virologička Tatiana Betáková z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. „Ak sa vírus zmení do tej miery, že vakcíny stratia účinnosť, bude potrebné ,updatovať‘ imunitný systém jednou dávkou vakcíny s aktuálnym kmeňom. Robíme to aj v prípade vakcín proti všetkým vírusom a baktériám, ktoré v súčasnosti používame,“ očakáva virologička.

Preočkovanie je neudržateľné a zbytočné, vravia niektorí

Protilátky z očkovania klesajú tak rýchlo, že preočkovanie sa napríklad na Slovensku umožňuje už po troch mesiacoch. Podľa niektorých odborníkov treba však citlivo zvažovať, komu tretiu vakcínu pichnúť. Nie všetci ju vraj potrebujú.

Riaditeľ Ústavu organickej chémie a biochémie Akadémie vied Českej republiky Zdeněk Hostomský v rozhovore pre server Novinky.cz uviedol, že nevidí zmysel v tretej vakcíne pre zdravých ľudí v strednom a mladšom veku.

„Vakcína má nesmierne dôležitú úlohu pre zraniteľnú časť populácie. Ale nenútil by som tretiu dávku ľuďom stredného veku alebo mladým ľuďom, ktorí sa už zaočkovali. Omikronom prejdú pravdepodobne veľmi ľahko,“ myslí si biochemik.

• 

• 

„Nezaoberajme sa deťmi a mladými, ale seniormi, ktorí sú v imunopauze a stratili určitú schopnosť fyziologickej funkcie. Približne po 60. roku života strácame schopnosť zabiť rakovinové aj vírusové bunky. U seniorov má zmysel dávať tri dávky, lebo nič iné nemáme,“ hovorí v rozhovore pre Štandard imunológ Jiří Šinkora.

Niektorých vedcov odrádza, že farmaceutické firmy neaktualizovali mRNA vakcíny proti novým variantom, hoci to pôvodne mali stihnúť do troch mesiacov. Vakcinológ Marek Petráš v programe Prostor X uviedol, že preočkovávanie vakcínami, ktoré vyvinuli proti pôvodnému kmeňu koronavírusu, môže byť dokonca kontraproduktívne. „Vakcínami je potrebné šetriť, náš imunitný systém sa prispôsobuje, ak má prebytok informačného podnetu, nájde si v organizme určitý spôsob a začne sa im brániť,“ konštatuje Petráš.

Očkovací entuziazmus nie je udržateľný ani podľa Andrewa Pollarda, člena tímu, ktorý vytvoril vakcínu AstraZeneca (aktuálne Vaxzevria). Ten uviedol, že nie je možné preočkovať každého na svete niekoľkokrát do roka. „Nemôžeme očkovať planétu každé štyri až šesť mesiacov. Nie je to udržateľné ani cenovo dostupné,“ povedal Pollard v rozhovore pre Daily Telegraph.

Platnosť covidpasov sa ešte zníži, myslia si odborníci

Na preočkovanie motivuje aj Európska únia, a to tvrdými nástrojmi – konkrétne skrátením platnosti covidpasov. Aktuálne vystačia deväť mesiacov. Kto bude chcieť po tejto dobe preukázať svoju bezpríznakovosť, bude sa musieť preočkovať. V kuloároch sa už hovorí o tom, že sa ich validita zníži o ďalšie tri mesiace.

„Myslím si, že môžeme očakávať skrátenie platnosti očkovania na pol roka. Doterajšie dáta ukazujú, že je to rozumný kompromis,“ domnieva sa vo vyjadrení pre Štandard Jan Pačes, vedecký pracovník z Ústavu molekulárnej genetiky Akadémie vied Českej republiky.

„Ak sa zistí, že v priebehu času výrazne klesá množstvo protilátok a T-lymfocytov, a prakticky sa ukáže, že imunita je nedostatočná, bude sa čas skracovať. V súčasnosti však už vieme, že bude potrebná aktualizovaná vakcína,“ hovorí virologička.

Aj imunológ Václav Hořejší pre Štandard skonštatoval, že by sme potrebovali novú generáciu vakcín, ktorá bude mať dlhodobejší ochranný účinok. Podľa infektológa Vladimíra Krčméryho sú už takéto injekcie na ceste. „Vo fáze predklinických skúšok sú vakcíny s mimoriadne robustnou tvorbou imunity,“ prezrádza. V budúcnosti preto lekár očakáva, že bude stačiť preočkovať sa každý rok, ako aj pri chrípke.

• 

• 

Naopak, podľa odborníka na tropickú medicínu sa už interval platnosti preukazov nezníži. „Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) to zatiaľ neodporúča aj z dôvodu, aby sa minimálne dve dávky dostali aj do chudobnejších, ale ľudnatejších krajín, ktoré sú pri nízkej zaočkovanosti rezervoárom ,variantov vyvolávajúcich znepokojenie‘. Nezabúdajme, že delta, omikron aj lambda prišli do Európskej únie, Veľkej Británie a do USA z krajín s nižšími príjmami a limitovanou zdravotníckou infraštruktúrou – India a štáty na juhu Afriky,“ upozorňuje Krčméry.

Testy pri omikrone nestačia

Vo viacerých európskych štátoch vypadla z covidpasov možnosť preukázať sa negatívnym testom – PCR alebo antigénovým. Vo všeobecnosti to značne skomplikovalo život nezaočkovaným. Viacerí z nich sa búrili, že toto opatrenie nedáva zmysel, lebo aj zaočkovaní môžu vírus prenášať, a to dokonca nevedome, lebo sa nemusia testovať. Podľa opýtaných vedcov tieto argumenty neplatia.

„Negatívny test neznamená, že človek nemôže byť už v čase testovania nainfikovaný a v priebehu pár dní, hodín bude tento človek infekčný – bude produkovať vírus a bude infikovať ľudí, s ktorými príde do kontaktu. Je dokázané, že zaočkovaní ľudia sa menej často nainfikujú a ak sa nainfikujú, vďaka protilátkam je množenie vírusu potlačené, z čoho vyplýva, že sa znižuje aj pravdepodobnosť, že budú šíriť vírus ďalej. Platí to aj v prípade omikronu,“ oponuje Betáková.

Pri omikrone sú všetky parametre rýchlejšie. Z dostupných dát zatiaľ vyplýva, že infekcia týmto variantom si vyžaduje hospitalizáciu v priemere už po šiestich dňoch, oproti rozmedziu 9 až 10 dní, ktoré platilo pri delta variante.

Pracovný návrh nového covid automatu, ktorý má k dispozícii denník SME, údajne počíta so zrušením režimu OTP. Testovaní by tak už nemali mať výhody. Platiť by mal už iba režim OP, novinkou by mohol byť režim OP+. V takomto režime by mohli fungovať niektoré rizikové podujatia alebo prevádzky v čiernych okresoch. V nich by sa museli testovať aj očkovaní a tí, čo ochorenie prekonali. 

Podľa odborníkov to dáva zmysel a negatívne testy už v tejto fáze pandémie nestačia. Vierohodný a smerodajný vraj nie je ani doposiaľ spoľahlivejší PCR test. „Ľahko totiž nastane situácia, že v okamihu laboratóriom potvrdenej negativity po jednom až dvoch dňoch od odberu steru sa dotyčný človek už stihol nakaziť a začína nákazu ďalej šíriť. V prípade veľmi rýchleho variantu, ako je omikron, stráca platnosť negatívneho PCR testu v podstate význam zeleného pasu,“ vysvetľuje Grubhoffer.

Pačes však dodáva, že toto opatrenie má aj praktický dôvod. Počas vrcholu pandemickej vlny, ktorá bude najmä vďaka infekčnosti omikronu vysoká, narážame na kapacitné limity testovania. Prvoradé je totiž testovať potenciálne nakazených a neostáva kapacita pre testovanie z iných dôvodov. Ani podľa Krčméryho nemožno v blízkej dobe očakávať, že by sa možnosť preukázať sa negatívnym testom opäť objavila v covidpasoch.

Povinné covidpasy sa v roku 2022 nezrušia, majú opodstatnenie

Testami sa možno aj tak nebude treba zaoberať. Viaceré vedecké autority sa domnievajú, že sa veľmi pravdepodobne do jari s omikronom stretnú skoro všetci. Nezaočkovaní získajú prirodzenú imunitu a očkovaní môžu po strete s vírusom získať podľa štúdie oregonských vedcov akúsi „superimunitu“ – teda najlepšiu imunitnú odpoveď.

Imunita z vakcín a prekonanie infekcie aj nové lieky dávajú nádej, že sme na najlepšej ceste naučiť sa s koronavírusom žiť. Mnoho ľudí sa preto pýta, kedy skončí segregačná politika covidpasov, ktoré umožňujú vstup do prevádzok či na hromadné podujatia len pre očkovaných a prekonavších. Podľa opýtaných odborníkov to v tomto roku nebude. Najskôr vraj musíme dostať celosvetovo pandémiu pod kontrolu a k tomu máme ďaleko.

„V súčasnosti sa denne novo nakazia skoro dva milióny ľudí. V nízkopríjmových krajinách je zatiaľ zaočkovanosť nízka, ani v Českej a Slovenskej republike zatiaľ nie je dostatočná. Tiež si musíme uvedomiť, že pre vstup na svoje územie vyžadujú niektoré štáty už teraz konkrétne typy očkovania. Takže v roku 2022 so zrušením povinných covidpasov nerátam,“ predpokladá Pačes.

• 

• 

Zrušenie covidpasov nepredpokladá ani Krčméry. „Očkovacie preukazy uviedla ešte WHO pred 60 rokmi a prax ukazuje, že zamedzili šíreniu mnohých ťažkých infekcií,“ hovorí infektológ.

„Covidpasy majú svoje opodstatnenie a kým sa nedosiahne kolektívna imunita, prípadne kým nezačne cirkulovať vírus, ktorý nebude zabíjať, budeme potrebovať prijímať opatrenia a chrániť zdravie a životy ľudí. Keby sme s dnešným prístupom pristupovali k pravým kiahňam, tak by sme nemali šancu ich eradikovať,“ myslí si vedkyňa Betáková.

Biochemik Grubhoffer sa označuje za optimistického realistu, ale zatiaľ ani on nevidí možnosť zrušenia covidpasov do konca roku 2022. „S oveľa nákazlivejším, ale zrejme menej patogénnym omikronom si spájame nádeje, že by mohlo ísť o posledný variant a dôjde k akémusi miernemu premoreniu, a tým pádom dosiahnutiu vytúženej kolektívnej imunity a vytlačeniu koronavírusu do relatívne ľahko kontrolovateľných oblastí jeho endemického výskytu. To však nemožno predpovedať bez krištáľovej gule, a tak by sme mali zostať nohami na zemi a pripraviť sa na útok omikronu v našich krajinách, najmä pokiaľ ide o kapacity zdravotníckych zariadení a ich lôžok s intenzívnou starostlivosťou,“ dodáva Grubhoffer.