Vláda nemá budúci rok inú možnosť, ako Slovensko zadlžovať, lebo súkromný sektor si drží peniaze. V nasledujúcich rokoch sa má šetriť, aby nenastúpil grécky scenár, hovorí minister financií Eduard Heger. Pomoc z Bruselu víta a nevidí v nej nástroj na federalizovanie Európskej únie. Vyznávanie kresťanských hodnôt mu podľa jeho slov ruky pri výkone funkcie nezväzuje.

Vláda bola na Slovensku silná, keď mala silného ministra financií. Cítite sa byť takým?

Podstatná na silu a súdržnosť vlády je väzba medzi premiérom a ministrom financií. Ak bola silná, aj takéto vlády boli silné. Ja a premiér sme celkom zohratí. Poznáme sa dlho. Prešli sme si rôznymi, aj ťažkými chvíľami. Premiér sa zaujíma o finančné témy, je v nich pomerne doma. Obaja si uvedomujeme, že Slovensko potrebuje veľkú premenu a v čase pandémie aj účinné programy záchrany. Pozrite sa na prvú vlnu pandémie. Tú sme zvládli a ekonomika zaznamenala v treťom štvrťroku prudký skok smerom k oživeniu. Stalo sa tak aj preto, že ľudia neboli významnejšie zasiahnutí koronou. Hneď, ako sa uvoľnili opatrenia, vrátili sa do práce. Toto je cesta, ktorou sa potrebujeme uberať aj ďalej.

Keď bol ministrom financií Ivan Mikloš, mal od reformného predsedu vlády Mikuláša Dzurindu voľnú ruku. Ste v podobnej pozícii?

Áno. Ukazuje to napríklad Plán obnovy, pri ktorom si vážim premiérovu dôveru. Tým, že sa musel venovať pandémii, najdôležitejšej téme tohto roka, prenechal celú prípravu Plánu obnovy na ministerstvo financií a na mňa.  

Po vypracovaní prvej verzie širšieho reformného plánu sa ozývali z iných vládnych strán hlasy, že neboli pri tom. Ako vychádzate vo vláde s kolegami z iných strán?

Som rád, že Plán obnovy upútal pozornosť a že toľko ľudí doňho vkladá nádeje. Podarilo sa vzbudiť očakávania vo verejnosti, aby sa na Slovensku veľa vecí zmenilo. Reforma prináša zmenu, ľudia k nej nebývajú náchylní. Ale na Slovensku si ľudia už zmenu prajú. To je veľké pozitívum. Na jednej strane má teší veľký záujem o Plán obnovy, na druhej strane treba všetkým zainteresovaným realisticky povedať, že nie každý sa doňho zmestí.

Keď sme pripravovali širší dokument pod názvom Moderné a úspešné Slovensko, najskôr sme chceli definovať rámec, čo sme konzultovali s každým ministerstvom. No keďže gestorom toho dokumentu sme my, potrebovali sme určiť priority. V nich sa niektoré ministerstvá nenašli, a preto sa im to nepáčilo. Ale deväť nedočerpaných miliárd eurofondov z minulého obdobia a trinásť z budúceho predstavuje oveľa väčší balík zdrojov ako 5,84 miliardy z Plánu obnovy, takže šancu dostane naozaj každý rozumný projekt.

Boli dostatočne zainteresovaní do prípravy plánu reforiem?

Diskutovali sme s nimi a od každého rezortu sme dostali vstupy. Na Slovensku vieme, kde nás tlačí topánka, lebo s tým otlakom nikto roky nič nerobil. Európska komisia nám každý rok dávala v podstate to isté vysvedčenie a hovorila: Riešte to. Naša nová vláda je ochotná Slovensko reštartovať. Ak sa ozvali nejakí jednotlivci, ktorí neboli v lete prizvaní k stolu, môžem sa ospravedlniť, že tam neboli. Ale prizvaných k stolu sme vyberali starostlivo, aby sme dostali relevantné informácie, akým smerom potrebujeme nastaviť priority.

Ozvali sa priamo predstavitelia ďalších vládnych strán, nevideli tam svoje priority.

Dokument s názvom Moderné a úspešné Slovensko nebol politický, ale analytický. Vychádzal z toho, čo je najlepšie pre Slovensko, čo všetko treba obnoviť a opraviť. Preto je pri ňom taký vysoký odhad nákladov, okolo 30 miliárd eur. Ten dokument ani nemal určené priority, bolo to doslova menu reforiem, aby sme vedeli, čo potrebuje Slovensko obnoviť v najbližších desiatich rokoch. Z hľadiska zdrojov sme to odhadli na 30 miliárd eur.

Po vypracovaní tohto analytického materiálu sme sa podujali určiť jednotlivé takpovediac horúce priority, ktoré sú najlepšie pre Slovensko v danom čase. Do tejto zúženej ponuky reforiem a investícií potom vstúpili politické priority koaličných politických strán. My, OĽaNO, ako jediní sme nepredstavili svoju verziu Plánu obnovy, lebo sme si povedali, že sa budeme držať toho, čo je najlepšie pre Slovensko.

Vy ste to mali jednoduchšie, lebo vaše hnutie má post ministra financií.

Keby sme to chceli robiť len politicky, väčší dôraz dostanú rezorty pôdohospodárstva, životného prostredia, kultúry alebo vnútra. Keď sa však pozriete na oblasti, ktoré ministerstvo financií predstavilo najnovšie, nepostupovali sme tak. Pozerali sme na Slovensko. Preto dostáva, napríklad, veľkú sumu školstvo. Zelená politika, kde bude mať veľký podiel ministerstvo hospodárstva alebo ministerstvo dopravy, tiež dostáva zaujímavú sumu. Chcem tým povedať, že to, že nejaká priorita alebo investícia sa týka rezortu, ktorý má v rukách iná koaličná strana, nehralo pre nás žiadnu rolu. Naozaj bol prvoradý záujem krajiny.

Za Eduardom Hegerom predseda vlády SR Igor Matovič. Foto: Martin Baumann/TASR

Prvým hmatateľným výstupom z tohto širokého reformného materiálu bude Plán obnovy, ktorý sa bude financovať z Európskej únie. Kedy bude plán v konečnej verzii s tým, že bude disponovať podporou všetkých vládnych strán?

Už teraz máme v rámci koalície dohodu na oblastiach aj obálkach jednotlivých oblastí. Popri tom, samozrejme, rokujeme s Európskou komisiou. Ak má byť príprava Plánu obnovy zavŕšená, potrebujeme to s ňou doladiť. To sa deje a v najbližších mesiacoch ešte bude diať. Finálny termín na odovzdanie konečnej verzie Plánu obnovy je, ako pre každú inú krajinu, 30. apríl. Všetky detaily si budeme musieť doladiť s Európskou komisiou, lebo aj ona kladie veľké požiadavky z hľadiska odporúčaní. Patríme medzi krajiny, na ktoré má Komisia najviac požiadaviek, pretože sa tu dlhé roky nič nerobilo, iba kšeftovalo a kradlo.

S akým mandátom chodíte na tieto rokovania? Mandátom celej vládnej koalície?

Samozrejme. V koaličnej rade sme pre Plán obnovy vytvorili podskupinu, kde sú zástupcovia jednotlivých koaličných strán. Rozprávame sa tam o jednotlivých prioritách a sumách. O čomkoľvek komunikujeme s Európskou komisiou, vychádza z tohto mandátu koaličnej rady.

V Pláne obnovy určila EÚ jasné priority. Necítite sa ako minister financií zviazaný týmito okruhmi?

EÚ je spoločenstvo členských štátov. Brusel nie je nejaká entita, ktorá vznikla sama osebe a teraz panuje nad členskými štátmi. Brusel je len odrazom spolupráce členských štátov a celý Plán obnovy vznikol z iniciatívy členských štátov. Oni si ho schválili. Z Bruselu sa zvykne vytvárať strašiak. Pritom je to len hlavné mesto jedného členského štátu, kde sú centrály európskych inštitúcií. Tie majú len taký mandát, aký im dajú členské štáty.

Naša optika je trochu skreslená aj tým, že Slovensko dlho spalo. Prestali sme dobiehať vyspelé krajiny a ony nám ušli. Priority Plánu obnovy sú postavené dobre. Sme v 21. storočí, digitalizácia je výzva budúcnosti. Pred klimatickými zmenami si nemôžeme zakrývať oči. Ak chceme túto planétu nechať pre budúce generácie, musíme sa klimatickým zmenám postaviť tvárou. Preto je ten dôraz na 37-percentný podiel zelenej ekonomiky s osobitným akcentom na klimatické zmeny postavený správne.

Ďalší problém je, že na Slovensku je časť infraštruktúry akoby z 19. storočia. Ako je možné, že nemáme v každej obci vodovod a kanalizáciu? Ak sa o tom zmienite v Európskej komisii, povedia vám, že tieto veci sme mali mať zabezpečené už v roku 2014, lebo sme na to dostali z eurofondov dostatok peňazí. Po diskusii medzi členskými štátmi sú priority z hľadiska digitalizácie a zelených tém postavené pomerne správne. Áno, pre Slovensko je to v istých oblastiach zväzujúce. Avšak my len žneme ovocie zlej práce predchádzajúcich vlád, ktoré nevyužili príležitosti a peniaze, aby Slovensko držalo krok s ostatnými krajinami. Preto sú dnes niektoré riešenia pre nás ťažšie. Potrebujeme prejsť väčší kus cesty za kratšie obdobie.

Zelená ekonomika je tam naozaj veľmi výrazná. O snahe pomôcť planéte nikto nepochybuje. Skôr ide o nástroje, ako to urobiť. A tam má Európska komisia dosť silné, naliehavé slovo.

Nie je to tak. Zoberte si posledný samit. Boli to práve lídri členských štátov, ktorí museli schváliť, či sa zaviažeme k 55-percentnému zníženiu emisií skleníkových plynov. Iniciatívy vychádzajú od jednotlivých členských štátov. Bez ich súhlasu by Európska komisia nemohla urobiť nič. To oni sa uzniesli na 55 percentách. Boli tam členské štáty, ktoré navrhovali ešte vyššie číslo.

Aj nižšie.

Áno, ale v politike vždy hľadáte umenie možného, kompromis. Euroúradníci môžu prísť s nejakými odporúčaniami, ale napokon to schvaľujú lídri členských štátov. Diskusia je skôr o tom, ako sa pozeráme na klimatické zmeny, akú dôležitosť prikladáme jednotlivým nástrojom. Vieme, že znižovanie emisií má výrazný vplyv, a otázka je, či sa k tomu postavíme zodpovedne alebo nezodpovedne. Európa je líder tejto zodpovednosti a niekedy na to neprávom dopláca.

Mierim na inú vec. EÚ dnes smeruje k federalizovaniu. Fond obnovy sa bude financovať zo spoločných európskych peňazí. A tu majú rozhodné slovo najsilnejšie úniové štáty – Nemecko a Francúzsko. Zúčastňujete sa na stretnutiach ministrov. Cítite zo strany Nemecka alebo Francúzska tlak, aby sa presadzovali určité veci?

Samozrejme, Nemecko a Francúzsko sú lídrami. Pre svoju veľkosť i pre svoje výsledky požívajú od členských štátov najvyššiu autoritu. Často prichádzajú s riešeniami, ktoré sa potom rozpracovávajú ostatnými členskými štátmi. Musíme si však uvedomiť, že tento kontinent práve vďaka spolupráci jednotlivých členských štátov nemal dlho vojnu. Mier je najväčší benefit a je len následkom spolupráce. Ak budú členské štáty postupovať v duchu spolupráce, EÚ bude silnieť. Mechanizmy rozhodovania sú nastavené tak, že väčšina zásadných vecí sa musí rozhodnúť jednohlasne. Tento mechanizmus si treba strážiť, lebo živí zdravú spoluprácu.

Ak chceme konkurovať Amerike, Číne, spolupráca v EÚ musí rásť. Ale musí byť založená na rešpektovaní autonómie členov, pretože každý prináša do mozaiky určitú špecifickosť. Na fórach zdôrazňujem, že krajiny západnej Európy dostatočne nerozumejú problémom strednej a východnej Európy. Musíme sa zlaďovať. Deje sa to. Keď každý členský štát bude využívať svoj hlas zodpovedne, podľa najlepšieho vedomia a svedomia, presadia sa iba veci, ktoré majú zmysel. V duchu spolupráce pre spoločné dobro.     

Odchodom Veľkej Británie a zmenou postoja Nemecka sa situácia v EÚ zmenila. Pred desiatimi rokmi, pri záchrane Grécka, Nemci ani nechceli počuť o financovaní problémov spoločnými európskymi peniazmi. Tento rok v októbri vydala EÚ vlastné dlhopisy za 17 miliárd eur. Prvý raz v histórii. Nešlo by to bez vôle Nemecka, navyše dnes predsedajúceho štátu EÚ. Postoj Nemecka bol kľúčový. Nie je dnes Nemecko ešte dominantnejšie ako v minulosti?

V Únii boli tri dominantné hlasy, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko. Odchodom z EÚ nechala Británia tento priestor iba Francúzsku a Nemecku. Plán obnovy sa ozaj začal dohodou medzi Francúzskom a Nemeckom, prišli so spoločným návrhom. Ten odštartoval budúce financovanie. Často hovorievam, aj na európskom fóre, že dôležité je spájať solidaritu spolu so zodpovednosťou. Máme krajiny, ktoré si prajú, aby boli s nimi ostatné solidárne, aj práve preto, že nie sú až také disciplinované. Potom sú tu krajiny, ktoré sú disciplinované, ale hovoria, že musíme byť zodpovední. Ak však budeme iba zodpovední alebo iba solidárni, povedie to k rozpadu. Spolupráca sa musí spájať so zodpovednosťou. Rozbiť nás môže to, ak krajiny budú sebecké. A svet začal byť už sebeckejší.

Vidíte sebeckosť v Európskej únii?

Vidím ju, rastie. Preto je dôležitá solidarita spojená so zodpovednosťou. Ak budeme myslieť na spoločné dobro, pôjde o potreby EÚ. Ak bude chcieť členský štát získať na úkor druhých čo najviac benefitov, dobehne to celú Úniu. Rozsypeme sa. Apelujem na solidaritu so zodpovednosťou. Vidím, že táto myšlienka sa u ďalších partnerov ujíma. Plán obnovy je jej odrazom, pretože nielen dáva peniaze na investície, ale zároveň hovorí, že investície musia byť podmienené reformami.  

To, čo hovoríte, vychádza, predpokladám, z vášho vnútorného presvedčenia. Pred 20 rokmi som v tejto miestnosti sedel s ministerskou Brigitou Schmögnerovou. Bola zavalená spismi a prácou, vyzerala unavená. Uznal som jej to a ona reagovala: Keď som veľmi unavená, vyberiem sa prejsť oproti na kopec medzi tie vily zbohatlíkov a poviem si, moja práca má zmysel, chcem sociálnu spravodlivosť. Vy ste ako minister prišli v ťažkých časoch so štátnym rozpočtom s prívlastkom sociálny. V budúcom roku vláda minie o polovicu viac peňazí, ako vyberie. Zadlží sa. Môžeme si to dovoliť?

Je prirodzené, že každá krajina zaznamenáva v kríze deficit. Výpadok príjmov je enormný. Ale každý ekonóm vám povie, že v zlých časoch musí štát pomáhať. Mal mať pripravenú rezervu, ktorú si naakumuloval v dobrých časoch. My sme takéto niečo nezdedili. Ak chceme pomáhať, zvýši sa dlh. O to viac práce nás čaká v budúcnosti, keď sa ekonomika zotaví. Na ozdravenie verejných financií bude dôležitá konsolidácia. Ale v tomto čase musí mať prioritu pomoc ekonomike. Robíme to v medziach zodpovednosti. Nemôžeme Slovensko zadlžiť takým spôsobom ako Grécko. Chceme ho ochrániť pred akýmkoľvek krachom. Pomoc musí byť primeraná situácii, v akej sa nachádzame.

Pripúšťate, že konsolidovať bude treba. Ekonómova vám vyčítajú, že nemáte plán.     

Ak sme ho nepredstavili, neznamená to, že ho nemáme. Európska komisia, európski ministri financií hovoria: Sústreďte sa na to, že v roku 2021 treba ekonomike pomôcť. Je podchladená, potrebujeme ju naštartovať. V kríze si súkromné subjekty držia peniaze, a preto je vláda tá, čo musí investovať. Robíme to. Roky 2022 a 2023 však už budú o konsolidácii. Možností nie je veľa. Sme pripravení predstaviť konsolidáciu, ale na to máme celý budúci rok. Keďže situácia bola doteraz neistá, nebolo nevyhnutné predstaviť presný konsolidačný plán. Skôr sme potrebovali plán na to, ako podporíme ekonomiku. Všetko má svoj čas.

Takže, keď budete predkladať štátny rozpočet na rok 2022, bude tam tento plán?

Ten už bude viac o konsolidácii. Veríme, že ekonomika sa budúci rok zotaví. Prognózy hovoria, že na konci budúceho roka by sme sa mali vrátiť tam, kde sme začínali pred krízou. V rozpočte na roky 2022 až 2023 by sme chceli predstaviť konkrétne riešenia a konsolidáciu.

Foto: Martin Baumann/TASR

Vrátim sa k vášmu vnútornému presvedčeniu, ktoré vás vedie k tomu, aby ste hovorili jedným dychom o solidárnosti a zodpovednosti. Ste prvý minister financií v tejto republike, ktorý sa verejne hlási k svojmu kresťanskému náboženskému presvedčeniu. Nerobí vám to problémy pri výkone funkcie?

Medzi kolegami som sa nestretol s tým, že by som zaznamenal nejaké problémy. Objavili sa mediálne výstupy, kde sa moje presvedčenie snažili zosmiešniť. Kresťanská viera je o hodnotách, ktoré majú veľkú hĺbku. Každý, kto podľa nich žije, ich pozná. Je to obeta, vytrvalosť, pokora, láska. Nevidím na nich nič, čo by stálo za zosmiešňovanie. Každý, kto sa k týmto hodnotám prihlási, kto bude vo svojom živote tieto hodnoty napĺňať, prináša výsledky. Tie sú pozitívne a v konečnom dôsledku nimi človek robí niečo dobré pre spoločenstvo, v ktorom žije. 

Ako minister musíte o mnohých veciach vyjednávať. Svojho času ste povedali, že vás Boh naučil byť pravdovravný. Nespôsobuje vám otvorenosť problémy?

Práve naopak. Ide presne o to, čo súčasné obdobie potrebuje. Spravodlivosť, pravdovravnosť, úprimnosť. Dlhé roky sme zažívali pokrytectvo, farizejstvo. A často od politikov. Politici spravujú verejné zdroje, ktoré pochádzajú od občanov. Občan potrebuje vidieť, čo robí vláda s jeho peniazmi. Preto sú úprimnosť a pravdovravnosť kľúčové. Len sa pozrime, ako sme polícii rozviazali ruky. Vidíme, čo všetko sa vyplavuje na povrch. Chápadlá mafie siahali hlboko do štátu, ľudí okrádali o ich lepšiu budúcnosť. Ak pravdovravnosť robí problémy, tak tým ľuďom, ktorí chceli pokračovať v systéme okrádania občanov. Vidia, že dnes to ide proti nim. Nemôžeme sa nechať zastaviť.

Necítite sa byť viac zraniteľný, keď vyznávate takéto hodnoty?

Ide o uhol pohľadu.

Keď sa človek odkryje, vykladá karty na stôl.

Ide o to, čo je štandard. Keď je štandard zakrývať veci a klamať, potom je človek zraniteľnejší. Kto je zvyknutý žiť v pravde, nemá byť prečo zraniteľný. Ak robíte dobré veci, nemáte sa za čo hanbiť a nemáte ani čo skrývať. Keď niekto hovorí o zraniteľnosti, zrejme preto, lebo sa pozerá z tmy. Ak si človek zvykne na to, že žije v pravde, vlastnú zraniteľnosť nebude mať stále pred očami. 

Tak inak, pracujete pri rokovaniach s nejakou taktikou?

Keď hovorím o otvorenosti a pravdovravnosti, mám tým na mysli aj to, že počas rokovaní využívam analytické kapacity ministerstva financií a pracujem s dátami a faktmi. To sa netýka len koaličných vyjednávaní, ale aj stretnutí s rôznymi záujmovými združeniami. Toto sa mi osvedčilo. Ak k dátam a faktom pridáte takt a dobrú vôľu dohodnúť sa, ste blízko k úspechu.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.