Pravekí ľudia zrejme prežívali pomocou zimného spánku

Medvede, netopiere, ježkovia a aj ľudia? Nedávny objav v Španielsku ponúka nový pohľad na spôsob, akým sa mohli ľudia v hlbokom praveku vysporiadať s tvrdou zimou – uložili sa na zimný spánok.

V archeologickej lokalite Atapuerca v severnom Španielsku skúmali vedci jamu plnú kostí pravekých hominidov, ktorí v lokalite žili približne pred 400-tisíc rokmi. Štúdia stôp degradácie na kostiach naznačuje, že títo primitívni ľudia dokázali cez zimu hibernovať.

Výskumníci argumentujú tým, že poškodenie kostí na týchto predkoch človeka (neandertálcoch alebo skorších typoch) sú zhodné s tými, ktoré vykazujú zvieratá ukladajúce sa na zimný spánok. Rast kostí je u hibernujúcich tvorov narušený v mesiacoch, počas ktorých spia.

Vedúci vykopávok Juan-Luis Arsuaga a výskumník z Democritovej univerzity v Grécku Antonis Bartsiokas preto argumentujú, že títo primitívni ľudia mohli na prežitie zimy využívať podobný mechanizmus ako medvede.

Ľudia, ktorých pozostatky skúmali, sa podľa nich nachádzali „v metabolickom stave, ktorý im pomohol prežiť dlhé časové úseky v mrznúcich podmienkach s limitovanými zásobami potravy a dostatočnými zásobami tuku“. V preklade, ukladali sa na zimný spánok a poškodenia kostí sú výsledkom tohto procesu.

Rozprúdi sa diskusia?

Autori štúdie tiež poukazujú na to, že v rovnakej jaskyni sa našli aj pozostatky pravekého jaskynného medveďa, ktorý na rovnakom mieste taktiež hibernoval. Zvažujú však aj protiargumenty. Inuiti alebo ľud Sámi napríklad žijú vo vysoko chladných podmienkach, ale nehibernujú.

Arsuaga a Bartsiokas poukazujú na to, že tieto národy majú v zime prístup k potrave s vysokým obsahom tuku – ryby či soby. Tie im umožňujú prežiť aj počas zimy a nepotrebujú sa teda ukladať na zimný spánok.

Podľa nich však Pyrenejský polostrov pred takmer pol miliónom rokov nedokázal poskytnúť tamojším ľuďom takéto možnosti. Antropológ Patrick Randolph-Quinney považuje tieto závery za zaujímavé a očakáva, že sa rozprúdi živá debata. Upozorňuje však, že existujú aj iné vysvetlenia poškodenia kostí ako hibernácia.

Chris Stringer z Londýnskeho prírodovedného múzea zasa uvádza, že veľké cicavce ako medvede v skutočnosti nehibernujú – ich telá si nedokážu dostatočne znížiť teplotu. V skutočnosti spia menej hlbokým spánkom, známym ako „torpor”. Pri ľudských bytostiach (a hlavne ich mozgoch) by podľa neho torpor vyžadoval stále priveľa energie.