Ministerstvo vnútra skartovalo spisy eštebákov. ÚPN tvrdí, že nezákonne

Ministerstvo vnútra malo zničiť osobné spisy príslušníkov bezpečnostných zložiek narodených v rokoch 1931 až 1937. Ústav pamäti národa preto podal podnet na prokuratúru.

Český Ekonomický denník informoval v piatok o tom, že Ústav pamäti národa podal podnet na okresnú prokuratúru Bratislava I. Dôvodom je, že jeho zamestnanci na rokovaní konanom vlani 19. októbra zistili, že ministerstvo vnútra vo vyraďovacom konaní zničilo osobné spisy príslušníkov bezpečnostných zložiek narodených v rokoch 1931 až 1937.

ÚPN ako dôkaz priložil aj zápisnicu zo stretnutia. Podľa Jána Pálffyho, predsedu správnej rady ÚPN, ktorý podal podnet na prokuratúru, tým došlo k porušeniu zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu a o založení Ústavu pamäti národa. ÚPN okrem toho upozorňuje, že podľa spomínaného zákona mu tieto dokumenty mali byť odovzdané ešte v roku 2003.

Podľa Pálffyho ministerstvo vnútra konalo aj v rozpore so zákonom o archívoch a registratúrach a tiež správou Medzinárodnej Rady pre archívy UNESCO, ktorá tvrdí, že „osobné registre agentov a zamestnancov administratívy a služieb represívnych režimov, hlavne však služobné záznamy príslušníkov vojska, majú zvláštnu dôležitosť, pretože obsahujú biografické údaje, ktoré môžu mať rozhodujúcu hodnotu pri stanovovaní zodpovednosti v období represie“.

Pálffy tiež tvrdí, že konaním ministerstva je ohrozené aj naplnenie účelu zákona o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu, ktorý bol schválený v júni minulého roka. Na základe tohto zákona sa predstaviteľom komunistického režimu nemá zarátavať do dôchodku obdobie rokov, v ktorom pracovali pre totalitný režim a jeho represívny aparát. To, či sa bývalým príslušníkom ŠtB má znížiť dôchodok, posudzuje na základe archívnych dokumentov práve ÚPN.

Celé znenie trestného oznámenia z dielne ÚPN si môžete prečítať tu.

Ekonomický denník pritom pripomína, že k skartáciám došlo aj v minulosti, pričom prvé tri prebehli ešte koncom roka 1989. Prvá likvidácia dokumentov sa uskutočnila už 17. novembra 1989. Ďalšie dve potom prebiehali na pokyn vtedajšieho šéfa ŠtB Alojza Lorenca od 8. decembra 1989. Samotný Lorenc v rozkaze na skartovanie dokumentov napísal, že „je potrebné postupovať tak, aby na útvaroch nezostali materiály, ktoré by mali vzhľadom k súčasnému politickému usporiadaniu kompromitujúci charakter“.