10. januára, 05:59

Slovensko a vodík. Je to odvážna cesta, okolnosti sú priaznivé

Slovensko a vodík. Je to odvážna cesta, okolnosti sú priaznivéFoto: Sulík/FB

Prijatím vodíkovej stratégie a konkrétnymi krokmi ministra Richarda Sulíka vláda naznačuje, že Slovensko v budúcnosti staví na vodík. Šancu uspieť zvyšuje politika Bruselu. Aj EÚ vidí v tomto plyne palivo budúcnosti. Konkurenciou je elektromobilita. Boj medzi týmito dvoma koncepciami v doprave sa odohrá možno práve medzi automobilkami pôsobiacimi na Slovensku.

V októbri minulého roka na výstave Expo v Dubaji ukázal minister hospodárstva Richard Sulík s pompou prvý slovenský vodíkový automobil. Chcel predstaviť svetu Slovensko ako krajinu prirodzeného talentu a inovatívnych riešení. Vodík je podľa neho budúcnosť a Slovensko je na ňu pripravené.

Od prvého vodíkového auta k masívnemu využívaniu tohto plynu je to však ešte poriadne ďaleko a nie je isté, či Slovensko a svet pôjdu týmto smerom a či sa zámer podarí naplniť.

Pohľadov na vodík je viac. Najväčší optimisti upriamujú pozornosť na dve veci. Suroviny je habadej, je ňou obyčajná voda. A keď sa vodík spáli a vydá svoju energiu, odpadom je zas iba voda.

Kým sa však tento reťazec od vody k vode zavrie, nastane viacero etáp. Tou najnáročnejšou je vodík vôbec získať. Proces je technicky zvládnutý, ale ak ho ozaj chceme vyrábať z vody, potrebujeme na to veľké množstvo energie. A tú treba niekde vziať. To je úskalie, na ktoré najčastejšie poukazujú pesimisti.

Vodík nadovšetko v slovenskej stratégii

Postoje slovenskej vlády v uplynulých dvoch rokoch naznačujú, že Slovensko si vybralo. Vypúšťa signály, že stavilo na vodíkovú stratégiu. Takýto jasne čitateľný zámer v iných oblastiach nenájdeme. Pri vodíku vláda akoby povedala rozhodné slovo.

Ak sa vodíková stratégia skutočne ujme, znamenalo by to posun nielen pre slovenské hospodárstvo, ale mohlo by to naštartovať úplne novú etapu vývoja celého štátu. Slovensko by sa tak stalo jedným z európskych ťahúňov moderných technológií.

Má to však jeden háčik. Ako som už spomenul, dnes stále nie je jasné, či práve vodík bude palivom budúcnosti. Či naň naozaj budú jazdiť autá, vlaky, lietadlá, či ním nahradíme uhlie v priemysle, či ním budeme kúriť. Keby sa to podarilo, mali by sme úplne čistý zdroj energie.      

Niekoľko mesiacov pred tým, ako Sulík odhaľoval v Dubaji slovenské vodíkové auto, schválila vláda spomínanú Národnú vodíkovú stratégiu. Cieľom je mohutné využívanie vodíka ako alternatívneho energetického zdroja v priemysle, doprave, teplárenstve, v uskladňovaní prebytočnej elektrickej energie. Sulík, ktorý vedie stranu povestnú liberálnym prístupom, spravil jednu veľkú výnimku a stavil všetko na jednu kartu. V súťaži nových čistých energetických zdrojov povýšil vodík na piedestál. 

Prototyp auta s vodíkovým pohonom MH2 vystavený v slovenskom pavilóne na Svetovej výstave Expo Dubaj 2020 v Dubaji vlani v októbri. Foto: Jakub Kotian/TASR

No k skutočným revolučným krokom je ešte ďaleko. Stratégií na papieri malo už Slovensko veľa, keď prišlo na lámanie chleba, vyprchali do stratena. Má vodík šancu? Ukáže sa to azda čoskoro. Akčný plán, teda sled konkrétnych krokov, chcel mať Sulík schválený už do konca minulého roka. To sa zatiaľ nepodarilo. Ale pomohla mu iná vec.

S vodíkom ráta európska stratégia

V úplnom závere minulého roka, na Silvestra, predložila Európska komisia návrh, ako by sa mali v budúcich rokoch podporovať udržateľné zdroje energie. Ide o takzvanú taxonómiu, teda aké technológie sa budú v nasledujúcich rokoch podporovať z európskych peňazí. Návrh ešte musia schváliť väčšinovým hlasovaním členské štáty a Európsky parlament, ale keďže kompromisne vyšiel v ústrety Francúzsku a Nemecku, možno očakávať, že do pol roka dostane zelenú.

Medzi udržateľné zdroje sa má podľa návrhu Európskej komisie dostať do roku 2045 jadro a s trochu výraznejšími obmedzeniami aj zemný plyn. Jadro je dôležité pre Francúzsko, pre jeho technológie a ich dodávky do zahraničia, plyn zas pre Nemecko, lebo po odstavení jadra a uhlia mu aspoň v prechodnom období iný alternatívny zdroj neostáva.

Oba nosiče energie sú dôležité pre Slovensko, lebo jadro je významné pri výrobe elektriny, plyn zas pri vykurovaní.

Spiatočka, ktorú zaradila Európska komisia, súvisí aj s aktuálnym nepriaznivým stavom na trhu s energiami. Na tento krok sa podujala napriek tomu, že to môže ohroziť ciele stanovené v minulom roku v mimoriadne ambicióznom pláne Fit for 55. Ale v spiatočke je predsa akási poistka, ktorá poteší práve slovenského ministra hospodárstva.

Od roku 2026 budú musieť plynové elektrárne a teplárne primiešavať do zemného plynu najmenej 30 percent vodíka. V prípade Slovenska ide hlavne o teplárne či individuálnych odberateľov, lebo plyn sa používa na výrobu elektriny v menšej miere. O vodík tak s veľkou pravdepodobnosťou bude veľký záujem, bude privilegovaným palivom a pôjdu naň veľké európske peniaze.

(viac…)

Ďalšie články

Táto stránka využíva súbory cookies. Súhlasíte s ich používaním? Bližšie informácie TU.