Obvinenie Porošenka môže ohroziť dôveryhodnosť Ukrajiny v zahraničí. Aj legitimitu Zelenského doma

Hoci je Petro Porošenko po Viktorovi Medvedčukovi v poradí už druhým stíhaným vrcholovým politickým oponentom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ukrajinský líder sa do konfrontácie s ním púšťa v čase, keď bojuje na viacerých frontoch naraz. Podľa expertov tak neohrozuje len svoje politické postavenie, ale aj kredibilitu Ukrajiny na Západe.

Súd v Kyjeve nariadil vo štvrtok zadržanie majetku bývalého ukrajinského prezidenta Petra Porošenka v rámci vyšetrovania obvinení z údajnej vlastizrady. Okrem ostatného majetku súd zabavil aj účty televíznych kanálov „Priamyj“ a „5 kanál“. „Súd rozhodol o zaistení majetku podozrivého“ vrátane nehnuteľností a podielov vo viacerých súkromných spoločnostiach, uvádza sa v oznámení prokuratúry.

Tá ešte minulý mesiac navrhla súdu, aby bývalého prezidenta pre podozrenie z údajnej vlastizrady zadržal s možnosťou prepustenia na kauciu vo výške jednej miliardy ukrajinských hrivien (približne 32,2 milióna eur). Porošenko, ktorý krátko predtým, než ho ukrajinské úrady 20. decembra 2021 obvinili z vlastizrady, odišiel do zahraničia, už avizoval, že sa na Ukrajinu vráti 17. januára.

Podľa vyšetrovateľov sa Porošenko z pozície prezidenta dopustil vlastizrady tým, že sa mal v čase vojny na východnej Ukrajine spolčiť s Kremľom, ako aj s vodcami neuznaných miestnych proruských separatistických republík na vytvorení schémy, pomocou ktorej sa zo separatistami kontrolovaných oblastí do zvyšku Ukrajiny vyvážalo uhlie. Celkovo sa malo takýmto spôsobom vyviezť uhlie v hodnote jeden a pol miliardy ukrajinských hrivien (približne 48,3 milióna eur). V prípade uznania viny môže bývalému ukrajinskému lídrovi hroziť až 15 rokov väzenia.

Porošenko však nie je len bývalým vrcholovým predstaviteľom štátu a vplyvným oligarchom. Dodnes je poslancom ukrajinského parlamentu a lídrom silného opozičného hnutia Európska solidarita. Najnovší prieskum verejnej mienky, ktorý robilo ukrajinské Razumkove centrum, pritom ukázal, že ak by sa teraz na Ukrajine konali prezidentské voľby, Porošenko by Zelenského v druhom kole tesne porazil so ziskom 50,1 percenta hlasov.

Za politicky motivované označili Porošenkovo vyšetrovanie aj jeho právni zástupcovia. „Slabý prezident… používa účelovú obžalobu, účelové vyšetrovanie a účelovú spravodlivosť na trestanie svojich oponentov,“ vyhlásil Porošenkov právnik Volodymyr Ariev. Podobný naratív od Porošenskovho tímu neprekvapuje, znepokojenie nad jeho stíhaním však začínajú v rôznej miere vyjadrovať aj západné štáty či miestni experti.

Vabank s dôveryhodnosťou Kyjeva na Západe?

„Spojené štáty pozorne sledujú trestné stíhanie voči bývalému prezidentovi Porošenkovi. Podstatné je, aby boli proces a rozhodnutie založené na spravodlivosti, a nie politike,“ napísalo americké veľvyslanectvo v Kyjeve na Twitteri. Britská veľvyslankyňa na Ukrajine Melinda Simmonsová tiež zdôraznila, že vyšetrovanie bývalej hlavy štátu musí byť „nezávislé, nestranné a profesionálne“.

Ukrajinský spisovateľ a novinár Vladislav Davidzon pre americký magazín Foreign Policy varoval, že stíhanie Porošenka môže spustiť procesy, ktoré Kyjev pripravia o veľkú časť dôveryhodnosti na Západe, a to v najhoršom možnom čase. Novinár zdôrazňuje, že bývalý prezident je stíhaný v súvislosti s tou istou schémou ako Zelenského ďalší vážny oponent, proruský líder Viktor Medvedčuk. (O Medvedčukovi, jeho stíhaní a popularite sa môžete viac dočítať v článku denníka Štandard.) Ukrajinské bezpečnostné služby podľa Davidzona zverejnili sugestívne nahrávky, ktoré majú dokazovať, že Medvedčukove machinácie mali mať prinajmenšom tichý súhlas vtedajšieho prezidenta Porošenka.

Hoci sa podľa ukrajinského experta nedá existencia podobnej schémy vylúčiť, stíhanie má prinajmenšom dve slabiny. Prvou z nich je to, že Ukrajina aj dnes vo veľkom obchoduje s viacerými ruskými spoločnosťami vrátane štátnych gigantov, ako je Gazprom. Odsúdenie Porošenka by tak do budúcnosti mohlo otvoriť Pandorinu skrinku podobných žalôb.

Druhým problematickým momentom sú podľa Davidzona okolnosti, za ktorých prebiehal údajný nákup uhlia zo separatistami ovládaných regiónov. Ukrajina sa totiž v spomínanom čase uprostred tuhej zimy a vojny ocitla v situácii, keď jej hrozil akútny nedostatok uhlia. Dodávky zakontrahované v južnej Afrike boli navyše z politických dôvodov nečakane odvolané.

Ukrajinský expert varuje, že vážny právny krok proti v poradí už druhému silnému politickému oponentovi prezidenta Zelenského prichádza v čase, keď sa vo Washingtone aktívne diskutuje o tom, ako a do akej miery by mal podporiť ukrajinskú suverenitu. Stíhanie Porošenka za vlastizradu pritom podľa jeho slov vníma ako selektívny útok aj prozápadná ukrajinská občianska spoločnosť. Zelenskyj tak riskuje, že Ukrajinu v kritickom období pripraví o medzinárodnú podporu a sympatie.

Zelenského zhasínajúca hviezda

Rok 2019 bol rokom Zelenského triumfov. Najprv zvíťazil s podporou 73 percent voličov v prezidentských voľbách, pričom len o niečo neskôr sa mu po podobnom úspechu v parlamentných voľbách podarilo zostaviť jednofarebnú vládu. Ukrajinci vtedy uverili, že ako muž, ktorý nemá zdanlivo žiadne väzby na miestnu vplyvnú oligarchiu, dokáže vyriešiť konflikt na Donbase, zastaviť prepad životnej úrovne a zmierniť polarizáciu spoločnosti.

Prezident si vysokú mieru popularity dokázal udržať takmer dva roky. Nasledoval však jej postupný a trochu očakávaný pokles, ktorý však v posledných mesiacoch prudko akceleroval. Podľa Kyjevského medzinárodného inštitútu pre sociológiu sa podpora terajšej hlavy štátu minulý rok prepadla zo septembrových 33 percent na 24,7 percenta o mesiac neskôr.

Ukrajinský analytik Mychailo Minakov vidí za zrýchlením prepadu prezidentovej popularity dve fatálne chyby z posledných mesiacov. Prvou z nich bola nešťastná komunikácia s verejnosťou po tom, ako sa po rozsiahlom úniku dokumentov označovaných ako Pandora Papers ukázalo, že Zelenskyj vlastní offshore spoločnosť na Britských panenských ostrovoch. Zelenskyj a jeho poradcovia odbili toto pre veľkú časť ukrajinskej verejnosti škandalózne zistenie argumentom, že prezident je len ukrajinský podnikateľ ako každý iný. Voľby pritom vyhral práve vďaka tomu, že vystupoval ako protiklad bežných ukrajinských biznismenov a oligarchov.

Druhým potenciálne fatálnym krokom bol podľa Minakova prezidentov konflikt a následný rozchod s jeho vplyvným a populárnym poradcom Dmytrom Razumkovom, ktorý zastával post predsedu parlamentu. Z Razumkova, energetického ideológa, ktorý Zelenskému pomohol v roku 2019 vyhrať voľby, sa následne stal silný politický oponent. Mladý politik sa začal profilovať ako pokračovateľ „zradených“ ideálov Zelenského hnutia.

Minakov varuje, že tieto dva kroky mohli spustiť procesy vedúce k úplnému rozkladu Zelenského popularity aj legitimity. Stíhanie Porošenka, ktorý má na Ukrajine stále veľa vplyvných podporovateľov, môže mať v tejto situácii nepredvídateľné dosahy.