Svet vkročil do roku 2022 so značne ľahtikárskymi úvahami, či nezačne vojna medzi Ruskom a Ukrajinou ako zástupná vojna so Západom.

Článok s týmto provokatívnym názvom píšem v prvých dňoch tohto nového roku, čitateľovi hneď sľubujem, že tá provokácia bude o chvíľu odhalená.

Prípravnou časťou vojny je vojna hoaxov a fake news, ktorú poznáme pod starším názvom vojna propagánd. Každej udalosti sa okamžite zmocnia propagandy a podávajú ju s nie bezvýznamnou prímesou ohlupujúcich neprávd a pokrivení. Asi najlepšie si možno uchovať čisté svedomie uprostred dramatickej medzinárodnej rétoriky tak, že odmietneme všetky tie prímesi z obidvoch strán a budeme hovoriť jednoducho pravdu.

V posledných dňoch starého roka sme to zažili v súvislosti so zrušením Memoriálu, občianskej organizácie v Rusku, ktorá existuje už desaťročia a venuje sa mapovaniu zločinov komunizmu v Sovietskom zväze, najmä počas stalinského obdobia. Moskovský súd zrušil Memoriál pred pár dňami na návrh prokuratúry. Dôvodom mali byť okrem iného tvrdenie prokuratúry, že Memoriál je evidovaný ako „zahraničný agent“, ktorý porušuje povinnosti plynúce z registrácie, napríklad povinnosť uvádzať svoju identitu zahraničného agenta vo všetkých svojich publikáciách.

Memoriálu sa treba zastať

Rusko som navštívil raz v živote, v júni 1989, keď som pracoval v Slovenskej akadémii vied. V známom areáli VDNCH (Vystavka dostiženij narodnovo chozjajstva) sme sa s naším paralelným počítačom SIMD zúčastnili na výstave výpočtovej techniky. V čase pozdnej gorbačovovskej perestrojky Moskva pôsobila v porovnaní s prežívajúcim československým komunistickým režimom ako krajina otvárajúca sa demokracii a slobode. V centre Moskvy bolo priestorom na večerné otvorené politické diskusie a mítingy najmä Puškinovo námestie. A Arbat. Na Arbate som raz narazil na hlúčik ľudí počúvajúcich rečníka. Boli to ľudia z Memoriálu. Hovorili o obetiach komunizmu, o potrebe pamätať si ich, o tom, že treba pomôcť ich rodinám. Tvárou Memoriálu bol najmä disident z čias komunizmu, akademik Andrej Sacharov.

Medzi mnohými aktivitami Memoriálu za ostatných tridsať rokov treba vyzdvihnúť najmä postupnú tvorbu databázy mien obetí komunistickej éry, ktorá obsahuje už milióny mien, tvorbu edukačných programov pre školy či odhaľovanie miest, kde boli popravovaní ľudia.

Vzhľadom na odkaz, ktorý Memoriál nesie, je deň jeho zrušenia súdom naozaj smutným dňom. Preto sa Memoriálu treba zastať a želať jeho aktivistom vôľu pokračovať i po formálnom zrušení ich organizácie.

Skôr než si povieme, aké dôvody viedli ruskú štátnu moc, povedzme si, ktoré dôvody ju k tomu neviedli. S prekvapením – aj keď po skúsenostiach už ani nie takým veľkým – som si totiž všimol, že svetové i slovenské médiá uvádzajú i dôvody, ktoré nesedia.

Putin chce zakryť sovietsku minulosť, píše Washington Post

Washington Post informoval o zrušení Memoriálu článkom s nadpisom: „Putin chce zrušiť ruský Memoriál, no minulosť vymazať nedokáže.“

V tlači, vrátane slovenskej, som našiel viacero článkov, ktoré nielen navodzovali dojem, ale priamo tvrdili, že ruskej vláde prekážala u Memoriálu jeho osveta týkajúca sa zločinov sovietskeho komunistického obdobia.

Vďaka takýmto článkom pretrváva predstava, že v postsovietskom Rusku nemožno spomínať na obete komunizmu. Keď čítate diskusiu pod takýmito článkami v našej tlači, toto presvedčenie vidíme aj u mnohých diskutujúcich.

Spomínam si, ako som pred viac ako desaťročím jednému známemu, inak rozhľadenému človeku, ukazoval na internete ruský film Admirál, pozitívne zobrazujúci bielogvardejského admirála Kolčaka, popraveného boľševikmi počas občianskej vojny. Nechcel veriť vlastným očiam.

Putin chce vymazať pamiatku obetí komunistických represálií? Veď im dal postaviť obrovský pamätník.

(viac…)




Najnovšie autorské články