Nemali by sme sa rozprávať len o Žilinkovi a jeho zásadných pripomienkach, ale aj o stave NATO a otázke, čo znamená bilaterálna dohoda s USA pre Slovensko.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka napísal doteraz najlepšiu a najtvrdšiu reakciu na návrh dohody s USA. Predčil Fica s Pellegrinim aj občiansky nesúhlas, ale to neznamená, že neurobil chybu. Takáto kritika mu totiž neprináleží. Generálny prokurátor nie je politik a ak do politiky ísť chce, tak by sa mal vzdať funkcie.

Mali by sme však byť spravodliví: Žilinka ide v stopách Daniela Lipšica, aj on sa už správal vo funkcii špeciálneho prokurátora ako politik v kampani. Napríklad keď avizoval zatýkanie na vyšších poschodiach, komentoval vyjadrenia generálnej prokuratúry a podobne.

Jedno aj druhé je neprípustné, bez ohľadu na osobné preferencie. Poslanie prokuratúry je predsa iné.

To, že včerajší Lipšicovi kritici dnes obdivujú Žilinku (Fico, Blaha) alebo naopak, Lipšicovi obdivovatelia (červené denníky) prskajú na Žilinku-politika, ukazuje, v akej pokryteckej spoločnosti žijeme. Jedným ani druhým nejde o princíp, ale tlieskajú, keď súhlasia. Táto stádovitosť je rovnakým problém v prvom aj druhom prípade. Porušuje deľbu moci a poškodzuje štát.

Žilinka ale tému otvoril tému, prejdime teda k nej.

Podstatná otázka je, či potrebujeme bilaterálnu dohodu s USA, ktorá môže viesť k čomukoľvek – od nevyhnutnej prítomnosti amerických technikov robiacich servis pre F-16-ky až po vznik americkej základne. Dohoda je taká klzká, že umožňuje oboje.

Prečo?

(viac…)




Najnovšie autorské články