Jeden z najmalebnejších kostolíkov v Ríme. Žil tu aj svätý Benedikt

be Kostol San Benedetto in Piscinula. Foto: autor

Pýši sa najstarším zvonom a najmenšou zvonicou spomedzi všetkých kostolov vo Večnom meste. Obsahuje sochu Panny Márie, ktorú korunoval pápež Ján Pavol II., ako aj fresky Panny Márie milosrdenstva a svätého Benedikta, ktorý tu vraj ešte pred samotnou stavbou chrámu býval.

Kostol svätého Benedikta (celý názov znie San Benedetto in Piscinula) sa pýši najmenšou zvonicou a najstarším zvonom v Ríme, ktorý tak ako táto sakrálna stavba siaha do 11. storočia. Nachádza sa v štvrti Trastevere neďaleko rieky Tiber a Baziliky svätej Cecílie a prvá písomná zmienka o ňom sa objavila pred 830 rokmi. So strohým románskym slohom a malým priestorom kontrastuje mnohofarebná dlažba z 12. storočia v štýle takzvanej „kozmateckej“ školy. Jej prítomnosť podčiarkuje, že už v minulosti sa toto posvätné miesto považovalo za dôležité.

Jej meno je odvodené od rímskej rodiny Cosmati, ktorá vytvárala mozaiky najmä v cirkevných stavbách z rôznych materiálov, ako sú tvrdé kamene, mramor a tiež zlato v geometrických formách. Jej architektonickou funkciou je priviesť návštevníka od vchodu k hlavnému oltáru, čo sa v tradícii tejto školy spája so „symbolickým prechodom kresťana z pozemskej púte až k nanebovstúpeniu do kráľovsta nebeského“.

V priebehu vekov sa chrám neraz zatváral, otváral a rekonštruoval a jeho správa spadala pod rôznych nielen cirkevných činiteľov. Pri uzávierke pred dvesto rokmi sa tunajšie posvätné predmety odniesli do iného kostola v centre Mesta pápežov, no rôzne informačné materiály v kostole nehlásia, ktoré a či sa vôbec vrátili späť.

Kostol momentálne spravuje medzinárodná komunita Ohlasovatelia evanjelia (v taliančine Araldi del Vangelo). Svätá stolica ju schválila v roku 2001, teda v čase, keď pápež Ján Pavol II. slávnostne korunoval sochu fatimskej Panny Márie, ktorá sa tu dosiaľ nachádza. Keď sa na začiatku tohto storočia komunita stala správcom chrámu, bolo to podľa nej po prvý raz, čo rímska diecéza zverila posvätné miesto a pastoračnú činnosť súkromnému združeniu laikov, no k nim patria teraz patria aj kňazi.

Ohlasovatelia evanjelia, ktorých charizmou je prinášať krásu do všetkých okamihov každodenného života, sa starajú o Kostol svätého Benedikta už 20 rokov.

Korunováciu Panny Márie – tentoraz z rúk Boha Otca a Ježiša – zobrazuje freska nad oltárom. Popri tom je mariánska tematika prítomná v iných vyobrazeniach a v neposlednom rade v kaplnke s freskou Panny Márie milosrdenstva hneď pri vstupe. Ide o najstaršiu časť chrámu. Práve tu mal bývať svätý Benedikt a miestni veriaci sa sem naňho chodili pozerať, ako sa modlí.

Nádhera pôvodnej výzdoby z 12. storočia prebleskuje v niektorých freskách, ktoré sa odhalili počas reštaurátorských prác. Maľby spolu s kruhovou viacfarebnou dlažbou kontrastujú so zväčša holými, studenými stenami z kameňa, zadebnenými oknami, ako aj s drevenými trámami na strope, nehovoriac o slabom svetle, ktoré skôr než zvonka preniká do priestoru z elektrického osvetlenia a z dočasne pristaveného betlehemu počas vianočných sviatkov.

Naopak najnovšou časťou chrámu je neoklasicistická fasáda z 19. storočia, ktorá nekorešponduje s pôvodne románskym kostolíkom, zvonicou ani s okolitými budovami.

Patróna chrámu zobrazujú tri fresky, z ktorých dominuje obraz na oltárnej stene, kde svätec drží svoju Regulu, v ktorej si môžeme prečítať: „Načúvaj, synu, učenie majstra, a natoč k nemu ucho tvojho srdca.”

Na tomto posvätnom mieste si obzvlášť pripomínajú svätú Ritu z Cascie, vlastným menom Margherita Lotti. Veriaci si ju začali uctievať v minulom storočí, a to po zázračnej udalosti, ktorá sa udiala na príhovor k Rite neďaleko odtiaľto v štvrti Trastevere, vysvetľuje jedna z tabúľ vo vnútri kostola kult k talianskej svätici aj prítomnosť jej sochy.


Ďalšie články