Dohoda s USA je štandardnou zmluvou tohto typu a nie je jednostranne výhodná pre USA, tvrdí generál vo výslužbe a politik Pavel Macko. Tvrdenie, že umožní vznik amerických základní na Slovensku, je podľa neho demagógia. Podobné zmluvy sú, ako dodáva, bežné a zažil ich v praxi, keď velil spojeneckým vojskám NATO v zahraničí. S otázkami o Dohode o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a USA (DCA) sa Štandard na Pavla Macka obrátil ešte koncom roka 2021.

Ako vnímate túto dohodu? Kritici namietajú, že pôsobí jednostranne výhodne pre USA.

Diskusia okolo tejto dohody je poznačená absolútnou neznalosťou základnej bezpečnostnej abecedy, a to aj u niektorých ľudí, ktorí sa označujú za expertov. Časť stanovísk je účelová pre politický názor ľudí, ktorí by radi videli Slovensko niekde inde ako v Európe a v západnom civilizačnom okruhu. Je to ich legitímne právo, len potom už nejde o objektívne hodnotenie, ale čisto politický postoj. Dohoda o obrannej spolupráci je z hľadiska medzinárodného zmluvného práva a zvyklostí typickou statusovou zmluvou. Definuje status ozbrojených síl zmluvných strán počas tranzitu, pobytu, výcviku alebo spoločného operačného pôsobenia.

Ozbrojené sily, ale aj napríklad polícia či polovojenské zložky ako karabinieri nie sú bežní občania. Ide o vysoko organizované a hierarchické celky, kde platí okrem iného princíp subordinácie. Nie sú to bežní občania alebo turisti. Naše orgány s nimi primárne komunikujú prostredníctvom ich veliteľov, a nie s jednotlivcami. Vnímanie princípu subordinácie je nevyhnutné pre pochopenie akejkoľvek statusovej zmluvy. Platí to pre všetky ozbrojené zložky, dokonca aj u nás doma. 

Môžete bližšie vysvetliť, čo sú to statusové zmluvy?

Statusové zmluvy sa používajú univerzálne, teda platia v rámci NATO, EÚ, ale aj v misiách OSN. Na príslušníka ozbrojených síl sa treba pozerať ako na súčasť vyššieho organizovaného celku, ktorý pôsobí na medzinárodno-právnom základe. Tieto zmluvy nastavujú základné postavenie ozbrojených síl, administratívne a logistické procedúry, ako aj imunitu príslušníkov ozbrojených síl. Vojak pri tranzite, pobyte, cvičení alebo operačnom pôsobení v cudzej krajine nie je jedinec, ktorý koná na základe osobného uváženia, ale plní rozkazy. Preto orgány zmluvných strán primárne konajú s inštitúciou, a nie s individuálnymi vojakmi. Slovenskí vojaci napríklad podliehajú našim zákonom a predpisom aj počas cvičenia a nasadenia v zahraničí. V prípade spoločného nasadenia odovzdávame medzinárodnému veliteľovi len obmedzené právomoci a ten našej jednotke aj v boji velí cez nášho veliteľa.

Treba si uvedomiť, že Slovensko pristúpilo ku Zmluve o NATO a v súvislosti s tým má s členskými krajinami NATO uzavretú dohodu NATO SOFA (uverejnenú v zbierke zákonov pod číslom 566/2004 Z. z.). Dohoda o obrannej spolupráci s USA ide mierne nad rámec NATO SOFA, respektíve upravuje detaily a ničím sa nevymyká z rámca tohto typu dohôd. My sme súčasťou systému kolektívnej obrany. V prípade vojny je naše územie súčasťou spoločného operačného priestoru a časť našich ozbrojených síl by sa začlenila do spoločných síl pod medzinárodným velením, a to aj na našom území. V žiadnom prípade dohoda NATO SOFA ani DCA (dohoda o obrannej spolupráci s USA) nezakladajú právo vstupu a pobytu na našom území, ani zmluvu o zriadení trvalej vojenskej prítomnosti. Zmluva len upravuje pravidlá pôsobenia, administratívne a logistické pravidlá. Zmluva s USA je skutočne štandardnou zmluvou tohto typu a nie je jednostranne výhodná pre USA.

Je skutočne táto zmluva veľmi podobná tým, aké uzavreli s USA napríklad Maďarsko a Poľsko, ako to deklaruje slovenské ministerstvo obrany a zahraničných vecí?  

Áno, je. Naša slovenská zmluva je takmer identická so zmluvou, ktorú uzavrelo s USA napríklad Maďarsko.

(viac…)




Najnovšie autorské články