Ďalších očkovancov získame už len vtedy, ak im porozumieme. Lacná propaganda na skeptikov nezaberá

Prezidentka SR Zuzana Èaputová navštívila slúžiacich zdravotníkov na Štedrý deò uzana Čaputová počas navštevy zdravotníkov slúžiacich v Nemocni sv. Cyrila a Metoda na Antolskej v Bratislave. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Prezidentka Zuzana Čaputová sa nedávno vyznala, že nerozumie svojej vlastnej krajine, svojmu národu. Bola by to príjemná sebareflexia – ak by to nemyslela ako výčitku tým druhým. Čo si to dovoľujú, správať sa tak, že im prezidentka nerozumie? Ak však chceme zvýšiť preočkovanosť, mali by sme obrátiť optiku. Čo tak tentoraz skúsiť porozumieť spoločnosti?

Ide pritom o relatívne jednoduchú tautológiu: Ako môžeme od autorít očakávať, že presvedčia svojich občanov k očkovaniu, keď nerozumejú svojmu vlastnému ľudu?

Stačí len trochu porozumieť ľudskej psychológii. Keď človek čelí urputnej a masívnej propagande pri téme, voči ktorej je skeptický (a pri očkovaní takých máme medzi nami hojne), v jeho myslení sa to preloží do kategórie „lož“ a podvedome si voči danej informácii buduje skepsu. Ak sa táto „lož“ zopakuje stokrát, vytvorí si voči nej neprekonateľný odpor. Presne to sa tu deje už pol roka.

Keďže na vakcinačných skeptikov to zjavne nezaberá – vidíme to na prieskumoch ochoty nechať sa očkovať –, máme takpovediac vedecky dokázané, že valcujúca propaganda, pohŕdanie a výsmech voči skeptikom jednoducho nezaberá. Napokon, psychológovia to vedeli aj bez týchto dôkazov.

Ako kedysi povedal Churchill o Rooseveltovi: Vždy sa rozhodne správne. Potom, ako skúsi všetky ostatné možnosti.

Keďže my sme už všetky ostatné možnosti vyskúšali, mohli by sme tentoraz skúsiť aj tú poslednú, ktorá nám zostala. Rešpektovať skeptikov v jadre ich myslenia. To je jediné východisko, ktoré stojí za to.

Jediný spôsob, ako presvedčiť na očkovanie skeptikov, je vyjsť im v ústrety. Napríklad: ak si žiadajú klasickú vakcínu alebo Sputnik, mali by sme byť radi, že sa vôbec dajú zaočkovať. A nie moralizujúco skúmať, aké sú ich príčiny.

Pôjde o veľmi ťažkú výzvu. Znamená to totiž oslobodiť sa od povýšenej namyslenosti svojej vlastnej nadradenej pravdy, mimo ktorej vraj jestvuje už len nebezpečná hlúposť. Nie každý progresívny osvietenec také niečo dokáže. Aj s tým musíme rátať, aj takých musíme rešpektovať medzi nami ako súčasť národa. Obzvlášť ak ide o zvoleného prezidenta či politika.  

Dôraz na širšiu ponuku vakcín

Dlhodobo sa nám nedarí zvýšiť zaočkovanosť, pritom v radoch skeptikov sa ozývajú časté hlasy, že by akceptovali klasickú vakcínu, takzvanú „prírodnú“, čiže na báze umŕtveného vírusu. Pre mnohých ľudí, ktorí sa obávajú novej technológie mRNA, je to dôležitý argument. 

EMA nedávno schválila klasickú vakcínu Novavax. Objednať (nielen) túto vakcínu bol rozumný krok.

Jedným z riešení je teda rozšíriť ponuku. Príklad takéhoto otvoreného prístupu ukázali aj bratia Česi, keď vakcínu Novavax objednali vo veľkom, pričom ju otvorene komunikovali ako takzvanú „vakcínu pre odporcov“.

Kým my také čosi z princípu odmietame (vyjsť v ústrety skeptikovi v čomkoľvek je údajne ťažký hriech), oni ju objednali práve preto. Pritom český minister zdravotníctva Adam Vojtěch si bol vedomý, že túžba po tejto vakcíne nemusí mať úplne rozumné pozadie: „Táto vakcína by mohla byť alternatívou pre ľudí, ktorí z nejakého dôvodu, hoci ten dôvod je často založený na rôznych dezinformáciách, nemajú vôľu sa zaočkovať vakcínami, ktoré máme k dispozícii,“ povedal o vakcíne Novavax.

Ide o pekný príklad, keď rešpektujeme človeka, ktorého nevieme presvedčiť, a vyjdeme mu napriek tomu v ústrety z jadra jeho vlastného východiska.

Sputnik bol príležitosť na porozumenie, premeškali sme ju

Medzi dátami Veda pomáha mi nedávno utkvela v pamäti jedna pozoruhodná súvislosť. Jedným z najmenej zaočkovaných okresov je Poltár, len s mizivým náskokom pred poslednou Gelnicou. Keď si ale otvoríte štatistiku, v ktorých okresoch sa najviac darilo Sputniku, Poltár sa odrazu zo 72 slovenských okresov ocitne na prvom mieste.

Zaujímavé sú tiež Sobrance, ktoré sú v štatistike zaočkovanosti po očistení od tých, čo dostali Sputnik, dvanáste od konca, no v očkovaní Sputnikom sú na treťom mieste na Slovensku.

Ide o pozoruhodný údaj, takpovediac potrava pre sociológov, ktorí by mohli v tomto mikroskopicky priblíženom laboratóriu skúmať príčiny tohto javu. Možno by sme sa dozvedeli viac o tom, ako skeptických Slovákov primäť k očkovaniu. 

Spomeniem príhodu, o ktorej mi nedávno hovoril kamarát. Išlo o dvoch pracovníkov veľkej fabriky v Bratislave, ktorí boli zaštepení ruskou vakcínou, a rozprávali sa o tretej dávke: „Keď mi nedajú Sputnik, kašlem na nich!“ vyhlásili rezolútne.  

Máme medzi nami množstvo ľudí, ktorí sú zneistení novými vakcínami, a hoci odborníci upozorňujú, že ide o neopodstatnené obavy, nedokážu nimi pohnúť. Nevieme sa s tým zmieriť, ani tomu rozumieť. Pritom by stačilo len obrátiť perspektívu. Strach nie je racionálna veličina, nedá sa nuansovitými medicínskymi a ani biologickými argumentmi, ale skôr socio-psychologickými či kultúrnymi parametrami. Práve v tých treba hľadať odpoveď.

Čosi nám ukázala už „debata“ o Sputniku. Množstvo zneistených ľudí, ktorí odmietali vakcíny, sa zrazu chcelo nechať očkovať, keď bola k dispozícii ruská vakcína. Nešlo nevyhnutne o žiadne rusofilstvo. Tí ľudia jednoducho vedeli, že majú v sebe desať ruských vakcín, pričom žiadna z nich za Železnou oponou, pravdaže, nemala pečiatku EMA. Mnohí Slováci skrátka v ére neistoty z vakcín považovali ruskú vakcínu za čosi, čo im dokázalo rozptýliť ich strach.     

Spomínam si aj na príhodu, ktorú mi onehdy rozpovedala moja mama, keď vo februári čakala v mäsiarstve a započula rozhovor dvoch dôchodkýň stojacich v rade pred ňou: „No ja sa len tým Sputnikem nehám zaočkovat, né týma zahraničnýma!“ (jazyková poznámka: bolo to v Trnave)

Keby sme trochu viac načúvali skeptikom a nepohŕdali nimi – nie preto, že by sme s nimi chceli súhlasiť, ale preto, aby sme pochopili, ako uvažujú –, možno by sme aj lepšie pochopili, prečo mohol byť práve Sputnik zlomovým bodom k hľadaniu prepotrebného spoločenského konsenzu.

Vôbec nie je pritom vylúčené, že masívna kampaň proti Sputniku zafungovala na ľud presne opačne. Keďže jej jadrom bolo urputné šírenie fámy, že ruská vakcína je aj uprostred šíriacej sa pandémie väčším zlom ako samotná korona, doteraz ide o najväčšiu antivaxerskú kampaň v dejinách Slovenska. Práve v marci sa zlomila rastúca krivka ochoty Slovákov nechať sa očkovať.  

Spoločenskú vojnu totiž nespúšťajú len spodné prúdy, napríklad dezinformácie proti očkovaniu, ako sa to veľmi zjednodušene interpretuje. Ako ukazuje odpor voči Sputniku, tie vojny boli spúšťané z viacerých frontov vrátane sfanatizovane ideologických. Sputnik bol pritom neideologický nápad, ako pomôcť v boji s pandémiou, ktorý prišiel z odborného jadra pandemickej komisie.

Namiesto snahy získať každú vakcínu, ktorá dokáže pomôcť, sme v čase, keď nám umierala stovka ľudí denne, sledovali odchody progresívnych poslancov z vlády pre nákup vakcíny pochádzajúcej z Mordoru, z nesprávnej strany sveta. Aspoň sa nám vyjasnilo, komu šlo viac o politiku než o ľudské životy.   

Obava pred ideológiou

Je tu aj ďalší jav, ktorý musíme vziať do úvahy. Mnohí ľudia totiž veria, že pandémia je medzinárodné sprisahanie s cieľom urobiť nás menej citlivými, otrlými či ostražitými voči moderným západným ideológiám.

V tejto skupine ľudí sa verí napríklad aj tomu, že ivermektín sa odborne „zarezal“ práve kvôli farmafirmám, ktoré nechcú účinný liek voči COVIDU-19, aby radšej bohatli na vakcínach. Dajme bokom, že nejde o relevantnú výhradu, napokon, najperspektívnejší liek proti COVIDU-19 prichádza práve z dielne Pfizeru (farmafirmy zarábajú vždy primárne na liekoch, vakcíny sú pre nich chudobný príbuzný).  

No ak nedokážeme týchto ľudí presvedčiť, že sa mýlia v jadre svojej idey o pandémii – a jasne vieme, že s tým asi ani veľa nenarobíme –, môžeme im vyjsť v ústrety v jadre ich vlastného uvažovania, a ponúknuť vakcínu pochádzajúcu z Východu. Čiže z tej často sveta, ktorú nepovažujú za ideologickú hrozbu. A budeme sa tešiť z toho, že sa nechali dobrovoľne zaočkovať.   

Hlavný problém bude zažehnaný a my už nebudeme mať žiaden dôvod považovať za problém, že pandémiu považujú za sprisahanie.


Ďalšie články