Niekedy veci nejdú tak, ako si ich naplánujeme a vysnívame. Dostaneme od života facku a potom ešte jednu. V týchto chvíľach sa čoraz viac skloňuje slovo depresia. My kresťania máme byť však tí, ktorí prinášajú pohľad nádeje práve v takýchto chvíľach. Ako to ale zvládnuť? Ako sa nevzdávať, aj keď veci nejdú podľa plánu? Svoj príbeh nám rozpovedala Michaela Štrbová (26) z kresťanského spoločenstva SP.

Môžete nás uviesť do vášho príbehu.

Prvý moment, ktorý mi nabúral plány a celé moje fungovanie v živote, bola choroba. Pred tromi rokmi som začala mať problémy s imunitou, začala som byť dlhodobo chorá, slabá, nevládna, ťažšie som znášala všetky choroby. Myslela som, že to prejde, ale neprestávalo to. Stále to neprestáva. Nabúralo to všetky moje predstavy o tom, ako bude môj život fungovať.

Čo sa dialo? V čom vás to ovplyvňovalo?

Uvedomila som si, že som v období života, keď mladý človek „najviac žije“. Všetci okolo mňa zvládajú školu, prácu, spoločenstvo, službu, budujú vzťahy, chodia neskoro domov... žijú plnohodnotný život, napĺňajú svoj potenciál a zbierajú skúsenosti. No ja som nič z toho nemohla. Keď som počúvala všelijaké motivačné reči, nadobúdala som ešte väčší pocit, že som úplne zlyhala. Aj to, čo som žila vo svojom živote predtým, som musela postupne opustiť a odovzdať. Ostali mi len prázdne ruky. Musela som veriť, že Boh so mnou neskončil. Že má hojnosť a veľké plány aj pre mňa.

Bolo to len o chorobe?

Uprostred tohto obdobia som otehotnela. Necítila som zázemie v meste, v ktorom sme s manželom bývali, neustále som bola slabá a chorá a do toho ešte prišlo obdobie koronavírusu. Odrazu sme museli začať akútne riešiť nové bývanie, museli sme ísť bývať k našim priateľom. Zomrel mi dedo, pokazilo sa nám auto a, samozrejme, akékoľvek cestovateľské sny išli do autu... Všetko to odrazu na mňa padalo.

Znie to celkom rezignovane, čo ste prežívali?

Iste, musela som si prejsť istým smútkom. A sklamaním, že to zase raz nebude také, ako som si predstavovala. To, čo mi pomohlo, bolo dať priechod emóciám. Povedala som Bohu, že sa cítim, akoby ma zradil. Že sa cítim sama a opustená. Mala som akúsi svoju predstavu Božieho plánu a potom sa stali veci, ktoré nezapadali ani do toho môjho, ani do mojej predstavy o Jeho pláne. A táto fáza potrebovala svoj priestor.

Čo vás opäť postavilo na nohy?

(viac…)




Najnovšie autorské články