Slovenský podnikateľ s jedlým hmyzom: Sme na začiatku hmyzieho boomu

Európska únia tento rok schválila prvé druhy jedlého hmyzu u nás. Priekopníkom v ich predaji na Slovensku sa stal Marek Vízy, ktorý založil prvý slovenský e-shop s jedlým hmyzom Whizbe. Verí, že tieto veci sa eventuálne objavia aj v reštauráciách. Jedlý hmyz má súčasnú stravu skôr obohatiť a doplniť, nie nahradiť. Je zdravou alternatívou k čipsom či krutónom, hovorí podnikateľ.

Ako vyzerá strava predajcu jedlého hmyzu? Máte hmyz na raňajky, obed a na večeru?

Ako každého normálneho človeka. (smiech) Mám rád mäso, ale aj suši, momentálne frčím na poké. Podľa môjho názoru sme len na začiatku hmyzieho boomu, ktorý skôr či neskôr príde. Moja strava sa v ničom zásadnom nezmenila, jediná zmena je v prípadných večerných pochutinách. Mnohí ľudia sa snažia o zdravší životný štýl, chcú pribrať alebo schudnúť a ja som sa vždy cítil previnilo, keď som si večer dal nezdravé čipsy. Tie som sa snažil nahradiť zdravšími chrumkami, ale tiež to nebolo bohviečo a cítil som to aj na váhe.

Dlhodobo som nevedel nájsť zdravú a chutnú náhradu, toto leto som si však prečítal článok o tom, ako v EÚ schválili prvý jedlý hmyz – larvy múčiara. Keď som si o tom chcel niečo prečítať v slovenčine, nič som nenašiel, len zahraničné zdroje. To bol prvý impulz, prečo to vyskúšať.

Ale vy ste zašli ďalej, začali ste to predávať.

Založil som e-shop a blog. Náš jedlý hmyz nakupujeme z Česka.

Prečo je hmyz zdravší ako čipsy?

Nemá žiadny cholesterol, takmer žiadne cukry a tuky. Balíčky, ktoré predávame my, majú 58 percent bielkovín, potom je tam nejaká vláknina, vitamíny. Na rozdiel od čipsov a ich prázdnych kalórií je toto plnohodnotná potravina.

Ide teda v prvom rade o náhradu za snacky.

Áno, ale solenými larvičkami som si zvykol nahrádzať aj krutóny v krémových polievkach. Sú chrumkavé, nevyzerá to vôbec zle a na rozdiel od krutónov majú aj výborné nutričné hodnoty. Fakt je to chutné.

Takže prídete do reštaurácie a poviete: Prepáčte, pán čašník, ale v mojej polievke chýba mucha?

Nie. (smiech) Ale verím, že tieto veci sa eventuálne objavia aj v reštauráciách. Zatiaľ však bojujeme s predsudkami, a nie je to moja hlavná pracovná činnosť. Mám pozadie v poľnohospodárstve, doteraz som štatutárom v niektorých poľnohospodárskych spoločnostiach, pričom v minulosti som riešil viacero investícií pasívneho charakteru. V prípade jedlého hmyzu môžeme do istej miery hovoriť o hobby či osvete, o budovaní značky a aktívnej investícii, ktorá mi ešte zisk neprináša.

Prečo podľa vás na trhu nastane boom s jedlým hmyzom?

Aj pre rastúci dôraz na zlé podmienky chovaných zvierat a environmentalizmus. Je mi jasné, že hmyz len tak čoskoro nezačne konkurovať tradičným mäsovým poľnohospodárskym produktom. Treba však povedať, že tento chov sa vo väčšine prípadov už nerobí tradičnou cestou. Nejde o kravičky na lúkach, ale o dojnice, ktoré dva, tri roky fungujú takmer ako pásová výroba, dopujú sa antibiotikami a krmovinami podporujúcimi dojenie a rast, potom idú na bitúnok. Vôbec nejde o prirodzené prostredie, vzniká stresový hormón a mlieko týchto kráv sa s tým klasickým, jednoducho porovnávať nedá. Kravy a prasatá tiež produkujú veľa oxidu uhličitého a prispievajú ku globálnemu otepľovaniu, spotrebujú oveľa viac vody ako hmyz, ktorý je na svojej ceste na stôl oveľa menej náročný na výrobu.

Myslíte si, že jedlý hmyz budú pretláčať samy vlády?

Určite, Európska únia s tým začína. Očakávam, že v blízkej dobe budú schválené ďalšie jedlé druhy hmyzu u nás. Aj asociácie jedlého hmyzu v tomto smere očakávajú zvýšenú podporu.

S týmto sú však spojené aj isté obavy. Na internete sa šíria mémy prorokujúce dystópiu, v ktorej pre klesajúce životné štandardy budeme musieť jesť hmyz a žiť v unimobunkách. V angličtine to býva vyjadrené vetou: Eat the bug, live in a pod. Čo si myslíte o takýchto obavách?

Ťažko na to odpovedať, neviem, aký je úmysel tých hore, či nám o desať rokov nedajú kvóty na spotrebu hovädzieho či bravčového. Zatiaľ to vnímam len tak, že je to akoby podporované. Treba povedať, že keďže je tento trh začínajúci, tak je jedlý hmyz zatiaľ pomerne drahý. S týmto bojujeme najviac. Naozaj ale netuším, že čo bude.

Človeku pri tomto napadne napríklad film Snowpiercer, čo zobrazuje budúcnosť, v ktorej všetci žijú vo vlaku, a zatiaľ čo elity si pochutnávajú na hovädzom, najnižšie vrstvy jedia tyčinky z hmyzu.

Podľa mňa by bola ideálna zlatá stredná cesta. Nemyslím si, že by bolo dobré jesť len hovädzie alebo len hmyz, sú to dva extrémy. Jedlý hmyz má súčasnú stravu skôr obohatiť a doplniť, nie nahradiť.

Prečo je jedlý hmyz zatiaľ drahý?

Ani prvý elektromobil nestál 50-tisíc eur, hoci dnes je dostupný takmer pre každého. Jedlý hmyz sa vo vyspelom svete začal dostávať do povedomia takpovediac pred pár mesiacmi. Nemáme vytvorený dodávateľský reťazec, ideme úplne od začiatku. Na svete je len pár fariem, ktoré to robia. Máme nízky dopyt, a teda aj nízku ponuku. Ľudia to často prirovnávajú k larvám pre ryby, ktoré stoja euro. Áno, lenže farmy s larvami pre ryby nemusia spĺňať potravinárske, hygienické a veterinárne normy. Môžete si ich dochovať na dvore a nikto nič nepovie.

Napríklad v Čechách sú pre jedlý hmyz vyžadované veľmi vysoké normy. Keďže je to nový produkt, o to väčší dôraz sa kladie na to, aby sa na trh nedostalo niečo, čo môže byť potenciálne škodlivé. Výrobný proces pritom ešte zďaleka nie je tak zautomatizovaný a veľa sa dáva do marketingu a na propagáciu. Je otázkou času, kedy pôjdu tieto ceny nadol, hoci pri dnešnej inflácii neviem. Keď pribudnú dodávatelia, zvýši sa dopyt aj ponuka a ceny sa stabilizujú. Ak tu bude desať hmyzích fariem a dopyt bude len pre jednu z nich, tých deväť skrachuje alebo sa zníži cena. Trhová rovnováha sa zatiaľ hľadá ťažko a je otázkou mesiacov či rokov, kým sa vytvorí. Potom budeme približne vedieť, aká je reálna, trhová hodnota jedlého hmyzu.

Česi sú teda v tejto oblasti popredu?

Sú v tom priekopníci. Na milión obyvateľov patria medzi najväčších výrobcov a dodávateľov. Majú najviac hmyzích fariem aj najviac producentov. Napríklad v Rakúsku je jedna hmyzia farma a nie som si istý, či je tam vôbec nejaký producent. V Česku sú dvaja producenti a minimálne dve alebo tri hmyzie farmy. Na Slovensku nemáme ani jedno z toho. Rád by som bol v budúcnosti prvý, ale takáto investícia si vyžaduje státisíce eur. Možno raz na to budú dotácie, uvidíme.

Ako vyzerá hmyzia farma?

Zatiaľ som na žiadnej nebol, ale podľa toho, čo viem, by som ju prirovnal ku klasickej farme, kde dobytok žije v určitých boxoch, ktoré sú však v prípade hmyzu oveľa menšie. Predstavte si menšie boxy o veľkosti krabíc, kde sa hmyz kŕmi a ošetruje. Je to ako hovädzia či hydinová farma v malom.

Čo sa tam chová a následne predáva na európskom hmyzom trhu?

Momentálne sú tri hlavné produkty. Múčne červy, ktoré sú oficiálne schválené od 1. júla, od 12. novembra je schválená aj saranča (koník sťahovavý) a v decembri už bol schválený aj svrček (Acheta domesticus). Všetky európske farmy chovajú buď niečo z tohto, alebo všetky tri druhy naraz.

• 

• 

• 

Jedlý hmyz sa často nepredáva vcelku, ale v rôznych iných formách.

Predáva sa aj celý hmyz, aj rôzne prášky, múčky, alebo sa to zakomponuje napríklad do müsli tyčiniek. My sa prioritne zameriavame na celý hmyz – larvy, svrčky a budeme mať aj celé saranče.

Hmyz sa bežne konzumuje vo veľkej časti svetovej populácie.

Áno, približne dve miliardy ľudí denne konzumujú hmyz, ak nerátame ten hmyz, čo zjeme nechtiac.

Najviac v juhovýchodnej Ázii a Afrike?

Lídrom je Ázia, ale hmyz sa konzumuje aj v Afrike a Južnej Amerike. Len v najvyspelejších častiach sveta, ako Severná Amerika a Európa, sa hmyz v jedálničku zatiaľ neudomácnil.

Hmyz vyzerá oproti iným tvorom, ktoré konzumujeme, tak trochu ako mimozemšťan. Naši predkovia možno zjedli larvy, keď boli hladní, ale lovili skôr veľké zvery alebo jedli plody. Vy považujete odpor k hmyzu za prirodzený?

Odpor k hmyzu je prirodzený a vidieť to aj na trhu. Napríklad Slováci sú konzervatívnejší národ a vidieť to aj na spätnej väzbe, ktorá je približne 20 : 80 v prospech negatívnej. Ale nezazlievam to ľuďom, aj ja som tradičný Slovák. Je jasné, že keď sa tu stovky rokov konzumuje niečo tradičné, odpor k hmyzu musí súvisieť aj s mentalitou. Na Západe je spätná väzba k hmyzím produktom o niečo lepšia než u nás. Ľudia sú tam vo všeobecnosti liberálnejší a otvorenejší aj voči iným témam.

Ľudia, ktorí sú scestovaní, sú hmyzu otvorenejší než staršia populácia, ktorá žila v komunizme a možno toľko necestovala a nevidela trebárs streetfoody v Thajsku.

Ako teda hmyz chutí?

Vyskúšajte. Najlepšie sa predávajú chilli varianty, ale mne a manželke najviac chutí slaná škorica. Lariev si treba dať viac naraz, vtedy vynikne chuť. Ale budeme zaraďovať aj hmyz bez ochutenia, lebo sama larva má špecifickú chuť, ktorá podľa mňa nie je zlá. Tieto zvýrazňovače chuti sú čisto prírodné bez konzervantov a chemikálií.

Hlavný marketingový prvok je zrejme zdravie.

Prioritne áno, lebo toto nutričné zloženie nenájdeme v žiadnom inom snacku. Sekundárne si to mnoho ľudí vyberie pre environmentálny dosah a terciárne vzniknutú závislosť. Dostávam spätnú väzbu, že ľudia sú od toho závislí ako od tekvicových jadierok. Môj prípad to zatiaľ nie je.

Aké reakcie majú ľudia, keď im to ponúknete?

Zatiaľ som nestretol človeka, ktorý by to ochutnal a povedal, že mu to nechutí. Stretol som len ľudí, ktorí to nechceli vyskúšať.

Väčšina ľudí to odmietne alebo nakoniec ochutná?

Väčšina v mojom okolí to po mojom odprezentovaní ochutná a povie, že je to dobré.

Povedali ste, že máte ďalšie plány, napríklad založiť hmyziu farmu.

Zatiaľ je to rodinná firma. Potrebujeme dosiahnuť obraty, aby sme vedeli nabrať zamestnancov. Mám štyri etapy, ktoré by som chcel zrealizovať. Aktuálne sme v prvej fáze, teda pri distribúcii a osvete a fungujeme prioritne cez e-shop. V ďalšom kroku by sme chceli produkty dostať do obchodných reťazcov a pokračovať v osvete, aby si to našlo svoj trh. Tam si chceme baliť produkty vo vlastnej réžii. V tretej fáze by sme chceli prejsť aj k výrobe a až poslednou štvrtou fázou je vlastná hmyzia farma. Môže to byť reálne o dva, tri roky a možno to nebude reálne nikdy.

Fungujete len niekoľko mesiacov, ako sa zatiaľ firma vyvíja?

Na začiatku som napísal asi 50 influencerom, ale dostal som málo pozitívnej spätnej väzby. Buď neodpísali, alebo odpísali, ale nikam sa to neposunulo. Pár mikroinfluencerov to však oslovilo a doteraz s nimi spolupracujem. Vďaka jednému mikroinfluencerovi sme sa dostali do jedného média, čo spustilo úvodný boom. Po tomto článku dopyt raketovo vystrelil a dostali sme sa do pekných čísel. Pred pár dňami sme vydali prvé marketingové kampane, takže produkt promujeme cez sociálne siete. Je to môj vedľajší biznis, takže sa rozbiehame postupne.

Máte nejaký obľúbený hmyzí recept?

Hmyzí recept nemáme, ale mne najviac chutí hokkaido polievka s tretinou krutónov a dvomi tretinami solených alebo kari larvičiek.