Kde veci nie sú usporiadané, dávajú sa do pohybu. O stave slovenskej politiky na konci roka 2021 píše Jaroslav Daniška.

Kde veci nie sú usporiadané, dávajú sa do pohybu, napísal kedysi biskup z Hippo. U nás bola politika uplynulého roku v neustálom pohybe. Nemá preto zmysel písať o osobe premiéra, ani o nejakých politikách (odmietam už používať slovo reformy), pretože našu politiku charakterizuje neusporiadanosť.

Neplatí tu slovo, neplatí princíp, niet jediného politika, ktorý by niečo stabilné garantoval. Všetko je stále v pohybe. Máme tekutú vládu v tekutej dobe, neukáznenú a neriadenú.

Platí to v každom ohľade, keď ide o vzťahy a dohody, priority aj ciele. Vládnutie je nekončiaca sa improvizácia, žiadne rozhodnutie neprejde bez kritiky – ale nie pred jeho ohlásením, po ňom. V covidovej politike to platí zvlášť.

Kto za to všetko nesie zodpovednosť?

Víťaz volieb vždy nesie najväčšiu zodpovednosť, ale tu vznikol kolektívny systém, ktorý to neustále legitimizuje. O viacerých veciach rozhodujú kolektívne orgány a najhlasnejšie sa po jeho ohlásení ozývajú tí, pre ktorých je rozhodnutie slabé alebo prísne. Matovič by nemal moc, keby nemal poslušný poslanecký klub. Ten je však zostavený tak, že dokáže iba poslúchať. Výsledkom je, že nikto tu nemá za nič zodpovednosť, aspoň sa nám to snažia predstierať.

Lenže práve preto ju nesú všetci spoločne. Vládnu spoločne.

Poviete si, možno zo sympatie k nejakému jednotlivcovi vo vláde či v parlamente, ako to zmeniť.

(viac…)




Najnovšie autorské články