Politické dianie na Slovensku neovplyvňovala v prvom polroku 2021 len pandémia ochorenia COVID-19, ale aj spory medzi predstaviteľmi vládnych strán, ktoré viedli k pádu vlády Igora Matoviča. Vystriedal ju kabinet Eduarda Hegera v takmer rovnakom zložení. Prinášame výberovú chronológiu udalostí v domácej politike v končiacom sa roku.

JANUÁR

4. januára: Po prvý raz zasadala nezávislá kontrolná komisia, ktorá prešetrovala úmrtie bývalého prezidenta Policajného zboru Milana Lučanského.

11. januára: Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka dal pokyn na preverenie nákupu jedného milióna antigénových testov značky RaPiGen Správou štátnych hmotných rezerv SR za 3,9 milióna eur.

18. januára: Mimoparlamentná strana Hlas-SD navrhla vytvorenie spoločného petičného výboru na referendum o predčasných voľbách.

26. januára: Z Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) odišli europoslanec Milan Uhrík a poslanci Národnej rady (NR) SR Milan Mazurek, Ondrej Ďurica, Miroslav Suja, Eduard Kočiš a Miroslav Urban a neskôr založili stranu Republika. Odišli po zmene stanov, ktorá posilnila pozíciu predsedu Mariana Kotlebu.

Milan Uhrík. Foto: TASR/Martin Baumann

27. januára: Poslanci NR SR schválili Obrannú stratégiu SR. Posledná parlamentom schválená stratégia bola ešte z roku 2005.

28. januára: Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) vymenoval za prezidenta Policajného zboru Petra Kovaříka.

Peter Kovařík. Foto: TASR/Pavol Zachar

FEBRUÁR

5. februára: Poslanci NR SR zvolili vo verejnej voľbe za špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Zo 117 prítomných poslancov podporilo Lipšica 79, proti bolo 12 a hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

Daniel Lipšic. Foto: TASR/Jaroslav Novák

5. februára: Petičný výbor za vyhlásenie referenda schválil znenie referendovej otázky o predčasných voľbách: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady SR tak, aby sa voľby do Národnej rady SR vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“

9. februára: Nezaradený poslanec NR SR Tomáš Taraba premenoval svoju stranu Kresťanská demokracia – Život a prosperita (KDŽP) na Život – Národná strana (ŽIVOT).

Tomáš Taraba. Foto: TASR/Jakub Kotian

11. februára: Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová odišla zo strany SaS po tom, ako v koalícii vyvolala napätie svojou tlačovou konferenciou o eurofondoch. Dostala sa ňou do konfliktu s vicepremiérkou Veronikou Remišovou (Za ľudí).

17. februára: Poslanec NR SR Miroslav Kollár odišiel zo strany Za ľudí i z vládnej koalície a ostal nezaradeným poslancom.

MAREC

1. marca: Premiér Igor Matovič na košickom letisku informoval, že Slovensko nakúpi dva milióny kusov ruskej vakcíny Sputnik V.

Igor Matovič (v strede) informoval z košického letiska o privezení prvej dodávky vakcíny Sputnik V na Slovensko. Foto: TASR/František Iván

1. marca: Poslanec NR SR Tomáš Valášek odišiel zo strany Za ľudí i z vládnej koalície, vzdal sa aj postu predsedu Výboru NR SR pre európske záležitosti. Dôvodom boli okolnosti nákupu ruskej vakcíny Sputnik V.

3. marca: Prezidentka Zuzana Čaputová rokovala s predstaviteľmi SaS a Za ľudí, hovorili aj o rekonštrukcii vlády. Predseda SaS Richard Sulík po stretnutí uviedol, že rekonštrukcia vlády by mohla upokojiť a zlepšiť situáciu.

11. marca: Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského.

Vladimír Pčolinský. Foto: Róbert Valent

12. marca: Prezidentka SR Zuzana Čaputová prijala demisiu ministra zdravotníctva Mareka Krajčího. Riadením rezortu poverila ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO).

14. marca: Obvinený a väzobne stíhaný riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský sa vzdal funkcie.

15. marca: Strana SaS vyzvala Igora Matoviča na odchod z funkcie premiéra. Predseda SaS Richard Sulík nevylúčil odchod strany z vlády, ak Matovič neodstúpi. Na demisiu vyzvala Matoviča aj strana Za ľudí.

17. marca: Prezidentka Zuzana Čaputová prijala demisiu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka (Sme rodina). Rezort dočasne prevzal minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina).

23. marca: Prezidentka Zuzana Čaputová prijala demisiu vicepremiéra a ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS). Riadením rezortu poverila ministra dopravy Andreja Doležala (nominant Sme rodina). Demisiu prijala aj od ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí). Rezort spravodlivosti dočasne prevzala vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí).

23. marca: Mimoparlamentné maďarské strany SMK-MKP, Most-Híd a Összefogás-Spolupatričnosť sa dohodli na vzniku nového spoločného politického subjektu Aliancia-Szövetség.

25. marca: Prezidentka prijala demisiu ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nominant SaS). Rezort diplomacie dočasne prevzal minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Demisiu prijala aj od ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS). Riadením rezortu poverila ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO).

25. marca: SaS pozastavila svoju účasť v koalícii, pokiaľ premiér Igor Matovič (OĽaNO) nepodá demisiu.

30. marca: Prezidentka Zuzana Čaputová prijala demisiu premiéra Igora Matoviča, a tým aj celej jeho vlády. Eduarda Hegera poverila zostavením novej vlády.

APRÍL

1. apríla: Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala vládu premiéra Eduarda Hegera. Zložením je takmer totožná s vládou Igora Matoviča (obaja OĽaNO). Expremiér Matovič sa stal ministrom financií. Zmena nastala aj na poste ministra zdravotníctva, Mareka Krajčího vystriedal Vladimír Lengvarský (nominant OľaNO).

Nová vláda Eduarda Hegera. Foto: TASR/Jaroslav Novák

9. apríla: Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala Milana Krajniaka (Sme rodina) za ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Ten sa do čela rezortu vrátil po viac ako troch týždňoch od podania demisie 15. marca.

9. apríla: Nezaradený poslanec NR SR a bývalý člen strany Za ľudí Tomáš Valášek vstúpil do mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko (PS).

Tomáš Valášek. Foto: TASR/Jakub Kotian

16. apríla: Nezávislá kontrolná komisia potvrdila, že príčinou smrti policajného exprezidenta Milana Lučanského bola samovražda.

20. apríla: Poslanec NR SR a primátor Hlohovca Miroslav Kollár vstúpil do mimoparlamentnej strany Spolu.

MÁJ

3. mája: Zástupcovia petičného výboru odovzdali v prezidentskom paláci viac ako 585-tisíc podpisov pod petíciou za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách.

5. mája: Juraj Šeliga (Za ľudí) odstúpil z funkcie podpredsedu NR SR a poslankyňa Jana Žitňanská (Za ľudí) skončila ako šéfka parlamentného výboru pre sociálne veci. Funkcií sa vzdali po medializovaných informáciách, že boli v čase zákazu vychádzania v kaviarni, pričom platili pandemické opatrenia.

6. mája: Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala za nového riaditeľa SIS Michala Aláča.

6. mája: Bývalá poslankyňa OĽaNO Silvia Shahzad, ktorá v období rokov 2016 – 2020 zastupovala hnutie v NR SR, vstúpila do strany Spolu.

10. mája: Poslanci NR SR neodvolali Máriu Kolíkovú z postu ministerky spravodlivosti. Za jej odvolanie hlasovalo 51 zo 117 prítomných poslancov. Návrh na odvolávanie Kolíkovej podala opozičná strana Smer-SD.

12. mája: Prezidentka Zuzana Čaputová sa v súvislosti s petíciou za vyhlásenie referenda o skrátení volebného obdobia obrátila na Ústavný súd SR.

17. mája: V špeciálnej miestnosti SIS, ktorú nie je možné odpočúvať, sa stretli riaditeľ SIS Michal Aláč, prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger, predseda parlamentu Boris Kollár, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister vnútra Roman Mikulec, generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, policajný prezident Peter Kovařík a šéf inšpekcie ministerstva vnútra Adrián Szabó.

29. mája: Poslanec NR SR Ján Herák odišiel z poslaneckého klubu OĽaNO. Urobil tak po medializovaní informácie o jeho obvinení zo zneužívania maloletej osoby.

Ján Herák. Foto: TASR/Jaroslav Novák

JÚN

1. júna: Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová odvolala z funkcie generálneho manažéra strany Romana Krpelana. Časť členov strany okolo ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej vyslovila predsedníčke Remišovej nedôveru.

8. júna: Prezidentka Zuzana Čaputová prijala demisiu ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jána Mičovského (OĽaNO). Za jeho nástupcu vymenovala Samuela Vlčana.

Samuel Vlčan. Foto: TASR/Dano Veselský

16. júna: Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) ustál opozičný pokus o odvolanie z funkcie. Za vyslovenie nedôvery hlasovalo 53 poslancov, všetci z opozície. Desiati poslanci sa zdržali, medzi nimi aj šiesti poslanci za koaličné hnutie Sme rodina. Dvaja z hnutia Peter Pčolinský a Adriana Pčolinská nehlasovali.

21. júna: Ján Herák z OĽaNO sa vzdal mandátu poslanca NR SR. Na jeho miesto nastúpil Sebastián Kozarec (OľaNO).

23. júna: Vláda sa ospravedlnila za spôsob zásahu ozbrojených zložiek štátu v Moldave nad Bodvou v roku 2013 a za súvisiace udalosti, ktoré viedli ku kriminalizovaniu poškodených. Ospravedlnila sa za krivdu a utrpenie, ktoré obetiam a ich rodinám spôsobilo zdĺhavé hľadanie pravdy. Návrh predložili ministerka spravodlivosti Mária Kolíková a minister vnútra Roman Mikulec.

30. júna: Minister financií Igor Matovič čelil opozičnému pokusu o odvolanie z funkcie. V pozícii zostal, keďže za vyslovenie nedôvery bolo iba 51 zo 135 prítomných poslancov. Proti odvolaniu bol klub Sme rodina a OĽaNO okrem Jána Krošláka, ktorý sa zdržal. Rovnako sa zdržalo päť poslancov Za ľudí. SaS sa pri hlasovaní zdržala.

JÚL

7. júla: Referendovú otázku o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR označil Ústavný súd SR za protiústavnú. Otázkou referenda malo byť: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady SR vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“

7. júla: Prezidentka SR Zuzana Čaputová uviedla, že by vyhlásila referendum o predčasných voľbách, ak by parlament rozhodol o zmene ústavy a následne prijal uznesenie, ktorým by požiadal o konanie referenda.

23. júla: Prezidentka Zuzana Čaputová udelila podmienečnú milosť v troch prípadoch. Zvyšok trestu odpustila matke štyroch maloletých detí aj odsúdenej matke samoživiteľke. Podmienečne zmiernila trest mužovi, ktorý bol odsúdený na desať rokov za prechovávanie marihuany.

25. júla: Poslanca Martina Čepčeka definitívne vylúčili z klubu OĽaNO. Dôvodom bolo pretrvávajúce nerešpektovanie pravidiel koaličnej zmluvy a hlasovanie za opozičné návrhy zákonov, ktoré boli v rozpore s programovým vyhlásením vlády.

Martin Čepček. Foto: Róbert Valent

26. júla: Minister financií Igor Matovič sa zaočkoval prvou dávkou vakcíny Sputnik V.

29. júla: Dav, ktorý protestoval proti pandemickým opatreniam, zablokoval cesty v okolí Hodžovho námestia v Bratislave a hlavnom meste bola ochromená verejná doprava. Viacerí verejní činitelia hovorili o zlyhaní polície.

30. júla: Exšéfa Finančnej správy Františka Imreczeho prepustili z väzby. Rozhodol o tom špeciálny prokurátor Daniel Lipšic.

AUGUST

1. augusta: Pracovať začal novozriadený Najvyšší správny súd (NSS) SR.

1. augusta: Ministerstvo financií spustilo stránku očkovacej lotérie.

1. augusta: Pozície riaditeľky Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) sa ujala Eva Kurrayová. Nahradila Branislava Zuriana, ktorý odišiel na vlastnú žiadosť v polovici mája 2021.

17. augusta: Na NAKA vypovedal guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír, ktorého na odchod z funkcie vyzval predseda Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Peter Kremský z OĽaNO. Ako dôvod uvádzal informácie o korupcii na ministerstve financií a Finančnej správe v čase, keď stál Kažimír na čele rezortu financií. K výzve sa pridal aj podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga.

Peter Kažimír. Foto: TASR/Jaroslav Novák

26. augusta: Krajská prokuratúra v Bratislave obvinila policajného prezidenta Petra Kovaříka zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti. Kovařík totiž dal pokyn na prerušenie zásahu Úradu inšpekčnej služby počas akcie NAKA pri zadržiavaní svedkov-kajúcnikov.

30. augusta: Peter Kovařík sa vzdal funkcie policajného prezidenta. Definitívne odstúpil 15. septembra.

31. augusta: Generálna prokuratúra zrušila na základe paragrafu 363 Trestného poriadku obvinenia bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi, finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke.

31. augusta: Bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského prepustili z väzby. Exriaditeľ tajnej služby bol obvinený z toho, že on a bývalý námestník SIS Boris Beňa mali prijať úplatok od podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára vo výške 40-tisíc eur.

SEPTEMBER

1. septembra: Približne 6-tisíc ľudí sa zúčastnilo na protivládnom proteste, ktorý v Košiciach organizoval Smer-SD.

8. septembra: Poslanci Vladimír Ledecký, Marek Hattas, Tomáš Lehotský, Vladimíra Marcinková, Michal Luciak a Ján Benčík odišli zo strany Za ľudí a vstúpili do klubu SaS. Zo strany odišla aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Kolíkovej frakcia sa v rámci SaS nazvala Platformou za spravodlivé Slovensko.

10. septembra: Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila milosť 31-ročnej žene, matke ťažko chorej dcéry.

12. septembra: Pápež František pricestoval na štvordňovú apoštolskú návštevu Slovenskej republiky, trvala do 15. septembra a Svätý Otec navštívil okrem Bratislavy aj Košice, Prešov a Šaštín.

Pápež František a Zuzana Čaputová. Foto: TASR/Michal Svítok

20. septembra: Minister vnútra Roman Mikulec vymenoval do funkcie dočasne povereného prezidenta Policajného zboru Štefana Hamrana.

24. septembra: Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) opäť čelil opozičnému pokusu o odvolanie z funkcie. V pozícii zotrval, keďže zo 136 prítomných poslancov hlasovalo za vyslovenie nedôvery 52, 69 bolo proti, 14 poslanci sa zdržali a jeden nehlasoval.

25. septembra: Novým predsedom mimoparlamentnej strany Spolu – občianska demokracia sa stal Miroslav Kollár.

Miroslav Kollár. Foto: TASR/Dano Veselský

OKTÓBER

2. októbra: Predsedom strany Aliancia-Szövetség sa stal doterajší predseda Strany maďarskej komunity (SMK) Krisztián Forró. Aliancia-Szövetség vznikla spojením zástupcov SMK, Mosta-Híd a hnutia Spolupatričnosť.

Krisztián Forró (v strede). Foto: TASR/Pavel Neubauer

23. októbra: V 25 obciach na Slovensku sa konali doplňujúce voľby.

25. októbra: Dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry doplnil svoj návrh na predĺženie väzby obvinených v rámci akcie Očistec o obrazovo-zvukové záznamy. Následne boli medializované videá z poľovníckej chaty s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom, exministrom vnútra Robertom Kaliňákom, obhajcom bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara Marekom Parom, podnikateľom Miroslavom Bödörom a synom Tibora Gašpara.

28. októbra: Romana Tabák (OĽaNO) dostala za kúpanie sa v tatranskom horskom potoku pokutu 500 eur.

Poslankyňa Romana Tabák sa pochválila kúpaním v Studenovodských vodopádoch v TANAPe. Zdroj: FB/Juraj Draxler

NOVEMBER

15. novembra: V Bratislavskom kraji začal pôsobiť nový dopravca, spoločnosť Arriva. Kvôli chýbajúcim vodičom však bola doprava výrazne obmedzená.

17. novembra: Pri príležitosti 10. výročia vzniku hnutia OĽaNO sa konal v Bratislave jeho snem. V pozícii predsedu potvrdil Igora Matoviča.

17. novembra: Opozičný Smer-SD mal snem, na ktorom predseda Robert Fico predstavil víziu strany do budúcna. Víťazstvo vo voľbách označil za reálny cieľ.

17. novembra: V Bratislave sa konalo viacero zhromaždení, vedenie Smeru položilo vence k pamätníku Alexandra Dubčeka. Ďalší protest sa konal v centre hlavného mesta, pred Úradom vlády SR boli zranení dvaja policajti. Celkovo polícia obmedzila na osobnej slobode deväť osôb.

23. novembra: Národná rada opätovne schválila novelu zákona o štátnej službe, ktorú vetovala prezidentka Zuzana Čaputová.

Zuzana Čaputová. Foto: TASR/Jaroslav Novák

DECEMBER

9. decembra: Poslanci parlamentu schválili novelu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 z dielne ministerstva financií. Na jej základe budú mať ľudia nad 60 rokov nárok na finančný príspevok za očkovanie.

14. decembra: Plénum NR SR schválilo štátny rozpočet na rok 2022. Hlasovalo zaň 91 zo 146 prítomných poslancov. Slovensko by malo v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 4,94 percenta hrubého domáceho produktu.

14. decembra: Poslanci schválili reformu národných parkov, podporilo ju 75 zo 76 prítomných hlasujúcich poslancov. Proti bol jeden, nikto sa nezdržal. Reformu nepodporili poslanci z klubu Sme rodina, pri hlasovaní vytiahli karty, systém ich vykázal ako neprítomných.

14. decembra: Parlament schválil reformu nemocníc, ktorú podporilo 76 zo 146 prítomných zákonodarcov, 68 bolo proti, dvaja sa zdržali. Proti reforme hlasovali koaliční poslanci hnutia Sme rodina.

15. decembra: Expredseda KDH Alojz Hlina sa spojil so šéfom Dobrej voľby Tomášom Druckerom. Hlina sa stal súčasťou strany, ktorá sa po novom bude volať Dobrá voľba a Umiernení.

Alojz Hlina a Tomáš Drucker. Foto: TASR/Dano Veselský

16. decembra: Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že zásada „ne bis in idem“ (nikoho nemožno potrestať za ten istý skutok dvakrát) nebráni vydaniu európskeho zatykača voči osobám obžalovaným z únosu syna bývalého slovenského prezidenta Michala Kováča. Spor sa dostal na európsky súd po tom, ako Okresný súd Bratislava III oznámil, že na jedného z obžalovaných zvažuje vydanie európskeho zatykača. Slovenský súd chcel vedieť, či je vydanie zatykača i zrušenie amnestie v súlade s právom Únie.

17. decembra: Vláda odsúhlasila zdravotníkom a pracovníkom v zariadeniach sociálnych služieb jednorazovú odmenu 350 eur. Opatrenie prišlo po proteste zdravotníkov.

(tasr)





Najnovšie autorské články