Svet elfov, ohyzdov, trpaslíkov, hobitov, ľudí aj Mordoru, ktorý stvoril slávny J. R. R. Tolkien, patrí medzi najobľúbenejšie literárne diela. Na čom však autor postavil svoj vymyslený svet? Čím sa inšpiroval?

Tolkien má dnes výročie. Vlastne dve. Narodil sa 3. januára 1892, pripomíname si teda 130. výročie jeho narodenia. A hoci je tomu ťažké uveriť, pred pár dňami to bolo presne 20 rokov, čo vznikol prvý film z filmovej trilógie Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa. Svetovú premiéru mal 10. a slovenskú 19. decembra 2001, čo môžeme bez preháňania považovať za medzník v tvorbe (nielen) filmov žánru fantasy. Celosvetový úspech však nie je zásluha filmovej technológie, pretože tá len dokonale poslúžila veľkému dielu a knižnej predlohe Johna Ronalda Reuela Tolkiena. Veľký anglický autor, ktorého napríklad C. S. Lewis navrhol aj na literárnu Nobelovu cenu, ktorú však nikdy nedostal, zomrel na začiatku septembra 1973.

Kniha Pán prsteňov vyšla ako trojzväzkový príbeh (Spoločenstvo Prsteňa, Dve vežeNávrat kráľa) v rokoch 1954 až 1955 a od začiatku sa tešila priaznivej odozve. Hoci prevažovali kladné hodnotenia a chvály, objavila sa aj kritika.

Obľúbenosť Tolkienovho diela postupne rástla, najprv v anglicky hovoriacom svete, neskôr aj mimo neho. Najväčší záujem bol viditeľný zrejme v 60. rokoch 20. storočia, úplne samostatnou kapitolou bol úspech v našej časti sveta. Hobit a Pán prsteňov sa tu šíril v malých krúžkoch, ale s o to väčším nábojom. Mordor sa stal symbolom komunizmu, čítať o moci a povahe zla, ale najmä víťazstve dobra, malo u nás politický náboj.

Tolkien potom po páde komunizmu zažil úplnú renesanciu, filmy tomu len pomohli, konečne vyšli po českých aj slovenské preklady, záujem neustal dodnes. Prirodzene, Pán prsteňov sa stal inšpiráciou pre obrovské množstvo iných spisovateľov, ale i iných umelcov, neskôr tvorcov hier či filmov. Tolkien sa často označuje za otca takzvanej vysokej či epickej fantastiky a niektoré súčasti sveta Pána prsteňov sú dodnes stálicou všeobecných predstáv o fantazijných svetoch či príbehoch.

Staré otázky

Zatiaľ čo väčšinu čitateľov Tolkien len zabával, prípadne inšpiroval, niektorí si od začiatku kládli otázky: odkiaľ tento autor čerpá inšpirácie, keď tvoril svet Arda (respektíve vesmír Eä), fantastické rasy elfov či trpaslíkov alebo príbehy zo Stredozeme? Ako tvoril písma jednotlivých národov, ako ich legendy, sú v tom skryté nejaké odkazy, čo všetko do svojho diela vlastne tento anglický filológ a akademik zakódoval? Odpoveď nie je ani zďaleka jednoduchá.

Niektoré svoje inšpirácie prezradil sám Tolkien – ako napríklad, že Arda je vlastne náš svet, akurát vo vymyslenom časovom období. Iné sa dajú relatívne dobre odvodiť z jeho života, vzdelania a náboženského presvedčenia. Veľkou oporou mu bola napríklad severská, respektíve germánska mytológia či jeho vlastná kresťanská viera. Tolkien bol rímskym katolíkom (v Anglicku to znamená čosi osobitné) so silným vzťahom k viere a sviatostiam, ako dokazujú jeho listy, zvlášť k prijímaniu.

Tolkien sám Pána prsteňov označil za „v zásade náboženské a katolícke“ dielo, existuje aj návod, ako tomuto výkladu rozumieť. Autorom je Steven Greydanus a text vyšiel v revue Impulz.

Téma však žije vlastným životom, špekulácií a úvah sa za tie desaťročia nakopilo mnoho, Tolkienovi sa podarilo vytvoriť vlastnú mytológiu. Treba mať pritom na pamäti, že pri pojednávaní o jeho možných inšpiráciách (ktoré on sám nepotvrdil) ide často len o dohady, akokoľvek sú či nie sú pravdepodobné. O to zaujímavejšie a dobrodružnejšie to však môže byť. Píšem to preto, aby na to čitateľ pamätal aj pri nasledujúcich odsekoch.

(viac…)




Najnovšie autorské články