Zabudnite na chvíľu na pandémiu. Aj bez nej sa toho v roku 2021 odohralo vo svete dosť

Tradièné japonské bábiky Hina Tradičné japonské bábiky Hina predstavujú prezidenta USA Joea Bidena a jeho viceprezidentku Kamalu Harrisovú. Foto: TASR/AP

Prinášame vám prehľad najdôležitejších svetových udalostí v politike v roku 2021, pri ktorých nehrala rolu pandémia ochorenia COVID-19.

JANUÁR

1. januára: Portugalsko sa ujalo rotujúceho predsedníctva v Rade Európskej únie.

4. januára: Súd v Londýne zamietol žiadosť USA o vydanie zakladateľa webovej stránky WikiLeaks Juliana Assangea do USA. Ako dôvod uviedol obavu z možného zhoršenia Austrálčanovho duševného zdravia.

6. januára: Spoločné zasadnutie obidvoch komôr Kongresu USA bolo prerušené po prieniku priaznivcov končiaceho prezidenta Donalda Trumpa do rokovacej sály. Útok na sídlo amerického Kongresu si vyžiadal päť obetí.

11. januára: Demokrati v americkej Snemovni reprezentantov predložili oficiálne ústavnú žalobu (impeachment) voči prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

16. januára: Kresťanskodemokratická únia (CDU) si na virtuálnom zjazde zvolila za svojho nového lídra Armina Lascheta, premiéra spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko.

18. januára: Ruský súd vzal do väzby opozičného politika Alexeja Navaľného. Stalo sa tak krátko po jeho návrate z Nemecka, kde sa zotavoval z otravy novičokom.

20. januára: Konala sa inaugurácia prezidenta a viceprezidenta Spojených štátov. Joe Biden sa stal v poradí 46. prezidentom USA a Kamala Harrisová sa stala prvou ženou v dejinách Spojených štátov na poste viceprezidenta.

Joe Biden. Foto: TASR/AP

26. januára: Taliansky premiér Giuseppe Conte odstúpil z funkcie.

27. januára: Rusko ratifikovalo predĺženie zmluvy o kontrole jadrových hlavíc (START 3).

FEBRUÁR

1. februára: V Mjanmarsku došlo k štátnemu prevratu. Moc prevzala armáda na čele s generálom Min Aun Hlainom.

2. februára: Ruského opozičného politika Alexeja Navaľného poslal súd na 3,5 roka do väzenia za údajné porušenie podmienečného trestu.

3. februára: Spojené štáty predĺžili o päť rokov platnosť novej dohody START s Ruskom, ktorá obmedzuje počet amerických a ruských strategických jadrových zbraní.

12. februára: Novým talianskym premiérom sa stal Mario Draghi, bývalý šéf Európskej centrálnej banky.

Mario Draghi. Foto: TASR/AP

13. februára: Senát USA rozhodol v rámci procesu impeachmentu, že bývalý prezident Donald Trump nie je vinný z podnecovania k vzbure. Hlasovanie sa skončilo v pomere hlasov 57 ku 43.

MAREC

1. marca: Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy bol odsúdený na rok väzenia za korupciu. Celkovo mu súd v Paríži vymeral tri roky odňatia slobody, z toho dva podmienečne.

8. marca: Pápež František ukončil historicky prvú pápežskú návštevu Iraku.

Pápež František. Foto: TASR/Jaroslav Novák

29. marca: Porota v americkom meste Minneapolis si vypočula úvodné reči obžaloby a obhajoby v procese s bývalým policajtom Derekom Chauvinom obžalovaným z vraždy Afroameričana Georgea Floyda. Štyridsaťšesťročný Floyd zomrel 25. mája 2020 pri zatýkaní v meste Minneapolis v štáte Minnesota pre podozrenie z platby falošnou 20-dolárovou bankovkou.

APRÍL

4. apríla: Po mesiacoch protivládnych protestov sa konali v Bulharsku parlamentné voľby.

16. apríla: Raúl Castro oznámil odchod z postu lídra Komunistickej strany Kuby, čím sa skončila 62-ročná dominancia rodiny Castrovcov trvajúca od Kubánskej revolúcie.

Raúl Castro. Foto: TASR/AP

17. apríla: Česko vyhostilo 18 pracovníkov ruskej ambasády v Prahe pre podozrenie, že ruská tajná služba bola zapletená do výbuchov muničných skladov vo Vrběticiach v roku 2014.

22. – 23. apríla: Prezident USA Joe Biden zorganizoval virtuálny medzinárodný samit o boji proti zmene klímy.

MÁJ

7. – 8. mája: Sociálny samit EÚ sa konal v druhom najväčšom meste Portugalska – Porte.

23. mája: Bieloruské úrady zadržali novinára a disidenta Ramana Prataseviča po tom, čo prinútili núdzovo pristáť lietadlo, ktorým letel civilnou linkou z Atén do litovského Vilniusu.

25. mája: Lídri EÚ rokovali v Bruseli na samite, ktorý sa venoval tiež boju proti klimatickej zmene a napätým vzťahom s Ruskom.

26. mája: Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vyhlásil v bieloruskom parlamente, že Bielorusko na svojich hraniciach oslabí kontrolu nad pašovaním drog a nelegálnou migráciou.

JÚN

2. júna: Poslanci izraelského parlamentu zvolili nového prezidenta. Stal sa ním bývalý opozičný líder Jicchak Herzog.

3. júna: Vláda českého premiéra Andreja Babiša prežila hlasovanie o vyslovení nedôvery v Poslaneckej snemovni. Za návrh na vyslovenie nedôvery hlasovalo 89 poslancov, proti ich bolo 82. Na vyslovenie nedôvery bolo potrebných minimálne 101 hlasov.

Andrej Babiš. Foto: TASR/AP

14. júna: V Bruseli sa konal samit NATO.

15. júna: Za účasti prezidenta Spojených štátov Joea Bidena sa uskutočnil v Bruseli samit EÚ – USA.

16. júna: V Ženeve rokovali americký a ruský prezident Joe Biden a Vladimir Putin.

18. júna: Prezidentské voľby v Iráne vyhral konzervatívny kandidát Ebráhím Raísí.

20. júna: V predčasných parlamentných voľbách v Arménsku zvíťazila strana Občianska dohoda premiéra Nikolu Pašinjana. Na druhom mieste skončila Aliancia Arménsko vedená exprezidentom Robertom Kočarjanom.

21. júna: Poslanci švédskeho parlamentu vyslovili nedôveru menšinovej vláde švédskeho premiéra Stefana Löfvena. Stalo sa tak prvýkrát v dejinách Švédska.

Stefan Löfven. Foto: TASR/AP

25. júna: Dvadsaťdva a pol roka väzenia vymeral americký súd bývalému policajtovi Derekovi Chauvinovi, ktorého porota uznala za vinného z vraždy Afroameričana Georgea Floyda.

30. júna: V Katoviciach sa zišli na vrcholnej schôdzke premiéri krajín Vyšehradskej štvorky (V4).

JÚL

1. júla: Predsedníctvo Rady Európskej únie (EÚ) prevzalo od Portugalska na pol roka Slovinsko.

2. júla: USA odovzdali afganským silám po takmer 20 rokoch Bagrám, svoju hlavnú vojenskú základňu v Afganistane.

7. júla: Nový izraelský prezident Jicchak Herzog zložil prísahu na mimoriadnom zasadnutí parlamentu (Knesetu) a stal sa v poradí 11. prezidentom krajiny.

Jicchak Herzog. Foto: TASR/AP

11. júla: V Moldavsku sa konali predčasné parlamentné voľby. Zvíťazila v nich stredopravá strana Akcia a solidarita (PAS) proeurópskej prezidentky Maie Sanduovej.

11. júla: Predčasné parlamentné voľby v Bulharsku tesne vyhrala populistická strana Je taký národ (ITN) pred koalíciou Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) expremiéra Bojka Borisova.

27. júla: Vo Vatikáne sa začal súdny proces s kardinálom Giovannim Becciuom a spol. obvinenými zo zneužívania úradov, vydierania a podvodov. Proces sa označuje ako najväčší v dejinách Vatikánu.

Kardinál Giovanni Angelo Becciu. Foto: TASR/AP

AUGUST

3. augusta: Konzervatívec Ebráhím Raísí oficiálne prevzal funkciu iránskeho prezidenta po tom, čo dostal súhlas od najvyššieho duchovného vodcu krajiny, ajatolláha Alího Chameneího.

6. augusta: Vedúci predstavitelia Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu vyjadrili v letovisku Avaza na brehu Kaspického mora znepokojenie nad nestabilitou šíriacou sa z Afganistanu.

24. augusta: Uskutočnil sa mimoriadny virtuálny samit vedúcich predstaviteľov krajín G7 o situácii v Afganistane.

30. augusta: Z Kábulu odleteli posledné lietadlá americkej armády. Podľa prezidenta Joea Bidena Spojené štáty ukončili 20 rokov trvajúcu vojnu v Afganistane – najdlhšiu vojnu v histórii USA.

Výsadkári americkej 82. brigády nastupujú do nákladného lietadla C-17 na medzinárodnom letisku Hamída Karzaja v Kábule 30. augusta 2021 počas evakuácie ako poslední príslušníci americkej armády pri odchode z Afganistanu. Foto: TASR/AP

SEPTEMBER

2. septembra: Poľský prezident Andrzej Duda vyhlásil výnimočný stav v regiónoch, ktoré sa nachádzajú na hraniciach s Bieloruskom, pre situáciu spojenú s prílevom nelegálnych migrantov.

17. – 19. septembra: V Rusku sa konali voľby do Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu, v ktorých zvíťazila vládnuca strana Jednotné Rusko.

21. septembra: Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) dospel k záveru, že Rusko je zodpovedné za otravu kritika Kremľa Alexandra Litvinenka v roku 2006.

24. septembra: Lídri Spojených štátov, Japonska, Indie a Austrálie sa stretli v Bielom dome. Diskutovali aj o spolupráci v oblasti infraštruktúry a technológií.

26. septembra: Voľby do Spolkového snemu (Bundestagu), v ktorých už nekandidovala spolková kancelárka Angela Merkelová (CDU), vyhrala Sociálnodemokratická strana (SPD) pred konzervatívcami z Kresťanskodemokratickej (CDU) a Kresťansko-sociálnej únie (CSU).

OKTÓBER

5. októbra: Rumunský parlament vyslovil nedôveru vláde na čele s liberálnym premiérom Florinom Citom, ktorý viedol kabinet od decembra 2020.

8. – 9. októbra: Uskutočnili sa voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky. Víťazom sa stala pravicová koalícia Spolu (ODS, KDU-ČSL a TOP 09) pred hnutím ANO premiéra Andreja Babiša.

9. októbra: Rakúsky spolkový kancelár Sebastian Kurz (Rakúska ľudová strana, ÖVP) vyhlásil, že odstupuje z funkcie. Konzervatívny politik to oznámil po tom, ako ho prokuratúra označila za podozrivého v prípade vyšetrovania korupcie.

Sebastian Kurz
Sebastian Kurz. Foto: Jaroslav Novák/TASR

11. októbra: Nový rakúsky spolkový kancelár Alexander Schallenberg zložil prísahu do rúk prezidenta Alexandra Van der Bellena.

12. októbra: V Budapešti sa konal samit predsedov vlád krajín Vyšehradskej štvorky (V4) s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím.

12. októbra: V Ríme sa uskutočnil mimoriadny samit členských krajín skupiny G20 o situácii v Afganistane.

21. – 22. októbra: V centre pozornosti dvojdňového summitu EÚ v Bruseli bol okrem iného rast cien energií, spory spojené s nerešpektovaním zásad právneho štátu, ale aj otázky späté s migráciou.

30. – 31. októbra: Stretnutie skupiny G20 v Ríme. Hlavnými témami bol boj proti klimatickej zmene a obnova globálnej ekonomiky po pandémii COVID-19.

31. októbra: V Glasgowe sa začal v poradí 26. klimatický samit OSN (COP26).

NOVEMBER

8. novembra: Predsedovia koalícií Spolu (ODS, KDÚ-ČSL a TOP 09) a PirSTAN podpísali koaličnú dohodu. V Poslaneckej snemovni bude mať nový kabinet podporu 108 poslancov.

10. novembra: Švédsky sociálno-demokratický premiér Stefan Löfven podal demisiu.

11. novembra: Menšinový vládny kabinet českého premiéra Andreja Babiša tvorený hnutím ANO a ČSSD schválil svoju demisiu.

13. novembra: Prijatím paktu, cieľom ktorého je obmedziť nebezpečné zvyšovanie teploty na planéte, sa skončil Klimatický samit OSN (COP26) v Glasgowe.

14. novembra: V Bulharsku sa konali prezidentské aj parlamentné voľby. Išlo už o tretie parlamentné voľby, keďže ani jedna politická strana nebola schopná vytvoriť vládu.

16. novembra: Uskutočnil sa virtuálny samit medzi americkým prezidentom Joe Bidenom a čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

21. novembra: V druhom kole prezidentských volieb v Bulharsku presvedčivo zvíťazil úradujúci prezident Rumen Radev.

Rumen Radev. Foto: TASR/AP

23. novembra: O migračnej situácii na hraniciach Poľska s Bieloruskom diskutovali premiéri krajín Vyšehradskej štvorky (V4) na svojej mimoriadnej schôdzke v Budapešti.

24. novembra: Švédsky parlament schválil vládu novej premiérky Magdaleny Anderssonovej, ktorá sa tak stala historicky prvou ženou na poste šéfa kabinetu v tejto škandinávskej krajine.

25. novembra: Rumunský parlament vyjadril podporu novej koaličnej vláde, ktorú povedie líder Národnej liberálnej strany (PNL) Nicolae Ciuca.

Nicolae Ciuca. Foto: TASR/AP

26. novembra: Rusko bude čeliť následkom, ak použije svoju armádu voči Ukrajine. Vyhlásil to generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg, ktorý zároveň vyjadril obavy z rastúceho počtu ruskej vojenskej techniky pri hraniciach s Ukrajinou.

28. novembra: Český prezident Miloš Zeman vymenoval na zámku v Lánoch predsedu ODS Petra Fialu za nového premiéra.

Petr Fiala. Foto: TASR/AP

29. novembra: V Budapešti sa stretli prezidenti krajín Vyšehradskej štvorky (V4).

29. novembra: Poslanci švédskeho parlamentu (Riksdagu) vyslovili opäť dôveru predsedníčke sociálnych demokratov Magdalene Anderssonovej, ktorá rezignovala z postu premiérky len niekoľko hodín po tom, ako jej parlament prvý raz vyslovil dôveru.

DECEMBER

1. decembra: Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Kremeľ bude žiadať od Západu záruky, že NATO nebude rozmiestňovať svoje vojenské sily a techniku v blízkosti ruských hraníc a že sa nebude ďalej rozširovať smerom na východ.

Vladimir Putin. Foto: TASR/AP

2. decembra: Bývalý rakúsky spolkový kancelár Sebastian Kurz oznámil, že odchádza z politiky. O niekoľko hodín neskôr rakúsky spolkový kancelár Alexander Schallenberg oznámil, že odstupuje z funkcie.

6. decembra: Nový rakúsky kancelár Karl Nehammer zložil slávnostný sľub a stal sa tak v poradí tretím predsedom rakúskej vlády za dva mesiace.

Karl Nehammer. Foto: TASR/AP

7. decembra: Uskutočnilo sa rokovanie ruského a amerického prezidenta Vladimira Putina a Joea Bidena, ktoré prebehlo formou videohovoru.

8. decembra: Novým nemeckým spolkovým kancelárom sa stal sociálny demokrat Olaf Scholz (SPD), ktorý tak ukončil 16-ročnú éru kresťansko-demokratickej kancelárky Angely Merkelovej (CDU).

Olaf Scholz. Foto: TASR/DPA

9. – 10. decembra: Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena zorganizovala virtuálny Samit za demokraciu (S4D).

10. decembra: Britský Vrchný súd v Londýne zrušil rozhodnutie nižšieho súdu blokujúce vydanie zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea do USA, kde mu hrozí doživotné väzenie.

12. decembra: Pápež František sa prvý raz verejne vyjadril k napätým vzťahom medzi Západom a Ruskom v súvislosti s hromadením vojsk na ukrajinskej hranici a vyzval na seriózny medzinárodný dialóg s cieľom zmierniť napätie a zabrániť rozpútaniu ozbrojeného konfliktu.

13. decembra: Migrácia, právny štát, západný Balkán, energetika a v rámci nej zvlášť atómová energia boli hlavnými témami samitu predsedov vlád krajín Vyšehradskej štvorky (V4), na ktorý pozvali do Budapešti aj francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

15. decembra: V Bruseli sa konal samit EÚ a krajín Východného partnerstva.

16. decembra: V Bruseli sa uskutočnil samit EÚ. Hovorilo sa na ňom aj o vonkajších vzťahoch a energetike.

17. decembra: Český prezident Miloš Zeman vymenoval novú vládu na čele s občianskym demokratom Petrom Fialom (ODS).

23. december: Politický líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik ohlásil urýchlenie odchodu Republiky srbskej (RS) z ústredných inštitúcií Bosny a Hercegoviny.

Milorad Dodik. Foto: TASR/AP

(tasr)


Ďalšie články