Ako to bude tento rok s peniazmi, mzdami, cenami

Ilustračný obrázok. Foto: Michal Svítok/TASR Ilustračný obrázok. Foto: Michal Svítok/TASR

Na rozdiel od minulosti musíme rátať s vyššou infláciou, ktorá znehodnotí mzdy i dôchodky. Zadlžovať sa oplatí, lebo pôžičky budú stále rekordne výhodné. Koniec tomu môže spraviť centrálna banka, ktorá nedávno zdvihla varovný prst.

Tento rok bude v znamení veľkých čísel. Rázne majú stúpnuť mzdy v biznise, o niečo menej vo verejnom sektore. Už teraz, v januári, by však mali ceny zaznamenať rekordný rast. Doplatia na to hlavne dôchodcovia, ktorých penzie nemajú šancu držať krok s infláciou.   

Mzdy budú ledva stíhať za cenami

O koľko si zarobíme v roku 2022 viac oproti roku 2021? Nuž, ako sa to vezme. Odhady najvýznamnejších kapacít v štáte, ktorými sú Inštitút finančnej politiky na ministerstve financií a Národná bank Slovenska (NBS), boli v odhadoch od vlaňajšieho júna po december čoraz optimistickejšie. Zjavne vychádzali z toho, že o ľudí je vo firmách stále veľký záujem, čo sa potom odráža na ústretovejších mzdách, ktoré ponúkajú zamestnávatelia.

Kým ešte podľa júnových odhadov by si mali ľudia zarobiť tento rok v priemere o niečo vyše štyroch percent viac, decembrový odhad NBS už počítal s rastom takmer o šesť percent. Takéto stúpanie platov si naposledy pamätáme z predpandemických rokov 2018 a 2019. Potom to už bolo slabšie. Vyzerá to teda ako veľmi dobrá správa.

V skutočnosti len vyzerá. Reálne platy, teda hodnota, čo si ľudia za tieto peniaze budú môcť zaobstarať, bude úplne iná. Ekonómovia v spomenutých štátnych inštitúciách počítajú s tým, že za peniaze, čo ľudia dostanú v mzdách, si kúpia toho tento rok len o pol percenta tovarov a služieb viac ako vlani. Príčinou je inflácia. Tá tento rok ukrojí z príjmov všetkým.

Inflácia strmo stúpa, rekordne dražejú potraviny

Rast cien dlho nikto nebral vážne. V Štandarde naň upozorňoval analytik Juraj Karpiš už presne pre rokom, keď hovoril, že cenová inflácia podľa neho prekvapí celý vyspelý svet. Ešte ani vo vlaňajších jesenných mesiacoch nikto rastúcim cenám nepripisoval väčší význam. Niečo naznačili ekonómovia zostavujúci štátny rozpočet na tento rok a pred Vianocami už prišla s veľkým varovaním priamo NBS.

Ceny tento rok vyskočia oproti vlaňajšku v priemere o takmer šesť percent. V januári bude rast cien najvýraznejší, lebo začnú platiť nové ceny energií. Tam by mal byť nárast až dvojciferný. Príklad: Ak niekto platil vlani mesačne za energie 100 eur, tento rok by to už malo byť 111 eur.

Druhé najväčšie zdražovanie zasiahne potraviny. Podľa NBS pôjdu hore o takmer šesť percent. Tento trend sme cítili už v závere vlaňajška, keď napríklad maslo zdraželo z roka na rok viac ako o desatinu, mlieko a vajcia o šesť, chlieb o päť percent. V zdražovaní bolo Slovensko na prvom mieste zo všetkých štátov, čo používajú euro. To však nie je všetko. Vyvrcholenie rastu cien potravín očakáva centrálna banka v prvom štvrťroku 2022.

Vyššie ceny ukroja zo životnej úrovne najmä tým, ktorých príjmy nezachytia inflačný vývoj.

Dôchodcom, štátnym zamestnancom sa bude žiť ťažšie

Najzložitejšie to budú mať tento rok ľudia na pracovnom odpočinku. Dôchodky sa od 1. januára zvyšujú o 1,3 percenta. Ceny pritom v priemere tento rok poskočia o 5,7 percenta. Inými slovami to znamená, že dôchodcovia budú mať v porovnaní s vlaňajškom skutočné príjmy menšie o viac ako štyri percentá.

Príklad: Ak vlani človek poberal priemerný dôchodok okolo 505 eur a ten sa mu od 1. januára zvýši na 512 eur, v skutočnosti si za tohtoročný mesačný dôchodok v priemere nakúpi tovary, za ktoré by vlani zaplatil iba necelých 490 eur. Za tohtoročný dôchodok si tak zaobstará menej.

Len o niečo lepšie na tom budú zamestnanci verejnej správy. Tým sa od 1. júla zvýšia platy o tri percentá, pričom ešte dostanú jednorazový bonus 350 eur. Ak by sme to hrubo spočítali, v priemere by za celý rok mali mať vo verejnej správe mzdy väčšie o niečo vyše tri percentá.

Čo to však bude znamenať v reálnom svete? Zamestnanci verejnej správy, napríklad učitelia, úradníci či policajti, budú na tom síce lepšie ako dôchodcovia, ale z ich zvýšených platov si inflácia odhryzne viac ako dve percentá. O toľko menej si nakúpia v roku 2022 za svoje mzdy ako v minulom roku.

Ceny energií nás dobehnú, aj keď ich štát na čas stlmí

V roku 2022 idú nahor ceny všetkých energií, na čom sa odráža nepriaznivý vývoj v roku 2021 v celej Európe. V regulovaných oblastiach týkajúcich sa domácností a malých podnikov bude rast cien miernejší, tlmia ho opatrenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.  

Cena elektriny by mala podľa prepočtov regulačného úradu stúpnuť priemernej domácnosti žijúcej v byte o necelé tri eurá mesačne. Domácnostiam, ktoré využívajú elektrinu aj na kúrenie a ohrev vody, by mali vzrásť náklady na elektrinu o približne 12 eur za mesiac.

V prípade plynu sa medziročne zvýšia poplatky tak, že domácnosti, ktoré vykurujú plynom, priemerne mesačne zaplatia viac od 9,43 eura do 18,69 eura. Bude to závisieť od výšky spotreby. Domácnosti, ktoré využívajú plyn len na varenie, si mesačne priplatia približne 45 centov.                    

Zdražie aj dodávka tepla, ktorá stojí hlavne na cenách plynu, ktoré v roku 2021 vyleteli raketovo nahor. Ak teplárenské spoločnosti stihli uzavrieť zmluvy na dodanie plynu v čase prijateľnejších cien plynu, cena tepla pre domácnosti sa zvýši v priemere o 3,30 eura mesačne. Ak uzatvárali zmluvy až v druhom polroku 2021 pri oveľa vyšších cenách plynu, mesačné náklady pre domácnosť vyskočia v priemere až o 11,32 eura na mesiac. Prvý prípad sa týka troch štvrtín teplárenských spoločností, druhý zvyšnej štvrtiny.

Uvedené ceny elektriny, plynu a tepla stanovené regulačným úradom sú stropy a môže stať, že dodávatelia ich budú v konkurenčnom ponúkať nižšie. Tak to bolo v minulosti. Rok 2022 však bude pre strmý nárast cien energií na burzách výnimočný tým, že niektorí zákazníci si nebudú môcť preberať, skôr budú mať problém získať dodávateľa. Týka sa to hlavne väčších odberateľov, kde sa neuplatňuje regulácia a poplatky za dodávky môžu kopírovať trhové ceny.

Príkladom je udalosť zo Spišskej Novej Vsi a okolia, kde Východoslovenská energetika koncom minulého roka na čas odmietala podpísať zmluvy o dodávke elektriny s niektorými zákazníkmi, napríklad s miestnym domovom dôchodcov, bytovými družstvami, firmami, obchodnými centrami. Ponúkané ceny boli pre zákazníkov privysoké. Takýto turbulentný vývoj môže v roku 2022 pokračovať, lebo v Európe ostanú trhové ceny energií vysoké a návrat k úrovniam prvej polovice roka 2021 je vylúčený.

Už sme spomenuli postupujúcu infláciu, ktorá by mala v januári hlavne pre vyššie ceny energií kulminovať. Dá sa očakávať, že šarapatiť bude aj neskôr, lebo vyššie náklady na energie v prípade neregulovaných firiem sa prejavia v ďalších oblastiach, ako je priemysel, doprava, poľnohospodárstvo. Vysoké ceny energií nás dobehnú napriek dočasnej ochrane nastavenej regulačným orgánom. Napokon ich pocíti koncový zákazník vo všetkom, čo si kupuje.

Ceny bytov vrú a stále majú kam rásť

Slovenský realitný trh mal minulý rok za sebou „skutočnú rely“, pretože ceny bytov rástli v priebehu prvých jedenástich mesiacov do závratných výšok. Tak hodnotila minulý mesiac vývoj Realitná únia Slovenskej republiky. Od januára do novembra poskočila hodnota realitného barometra, ktorý monitoruje vývoj cien v krajských mestách, až na hodnotu 2 443 eur za štvorcový meter, čo znamenalo od začiatku roka nárast o vyše 21 percent.

Najdrahšia je síce stále Bratislava, kde sa v novembri predával starší trojizbový byt, čo je najžiadanejšie bývanie, v priemere za vyše 3-tisíc eur za štvorcový meter, ale metropolu začali dobiehať ďalšie veľké mestá, hlavne Košice, Trnava a Banská Bystrica. Tam rástli ceny dvoj- až trojnásobne vyšším tempom ako v Bratislave a byty sú už len o necelú tretinu lacnejšie ako v metropole.

Minulý rok ešte výraznejšie rástli ceny rodinných domov, zviechajú sa i nájmy. A ukazuje sa, že tento vývoj bude pokračovať. NBS to spája s celkovým rastom ekonomiky a nepredpokladá, že by sa tento rok trend otočil.

Príčin zdražovania nehnuteľností je viac, medzi základné patrí nedostatok nových nehnuteľností a ústretová politika financujúcich bánk. Nedostatok ponuky a nadmiera dopytu tlačia ceny vyššie a vyššie.

Na Slovensku sa stále stavia málo bytov, za január až september 2021 sa ich – vrátane rodinných domov – podľa štatistík dokončilo 14-tisíc. Hoci ich bolo viac ako v predpandemickom období a rovnako sa rozbehlo aj viac stavieb, tempo výstavby je nízke. Na porovnanie, v Berlíne v súčasnosti spúšťajú výstavbu jednej novej štvrte s 10-tisíc bytmi, čo je až polovica toho, čo vyprodukuje za rok celé Slovensko.

Na druhej strane, komerčné banky poskytujú stále viac hypotekárnych úverov, pretože aj vďaka uvoľnenej politike Európskej centrálnej banky je peňazí dostatok, až nadbytok, čo drží úrokové sadzby na rekordne nízkych úrovniach. Slovensko pritom patrí medzi rekordérov v celej Európskej únii. Podľa NBS sa komerčné banky neboja budúceho ekonomického vývoja a ich záujem požičiavať peniaze bude ďalej vysoký. Dostupnosť lacných hypoték tak bude tento rok pretrvávať.

V takýchto podmienkach sú pánmi na trhu developeri a majitelia nehnuteľností, ktorí si môžu medzi záujemcami o byty doslova preberať. Minulý rok sa začali byty pre záujemcov predávať v aukciách, tento rok to bude pravdepodobne pokračovať. Nehnuteľnosť získa ten, čo dá v ostrej súťaži najvyššiu ponuku.

Požičiavajte si, kým sa dá, lebo môžu prísť obmedzenia

Ľudia na Slovensku sa v minulom roku rekordne zadlžovali. Pomer dlhu slovenských domácností k ich príjmom stúpa, a to najrýchlejšie v Európskej únii. Podľa NBS je to predovšetkým v dôsledku rastúceho podielu zadlžených ľudí na celkovej populácii.

V posledných mesiacoch minulého roka nastalo pri úveroch oživenie, ktoré sprevádzalo zníženie úrokových sadzieb pod vplyvom konkurencie na historicky najnižšiu úroveň, čím sa úvery na spotrebu stali pre domácnosti atraktívnejšie. Tak sa stalo, že niektoré domácností si k existujúcim úverom pridávajú ďalšie, čo vedie k tomu, že ich dlhy stúpajú rýchlejšie ako ich príjmy. Zároveň sa predlžujú splátky až do obdobia dôchodkového veku.

Toto vníma NBS, ktorá dohliada na finančný systém, ako riziko. Nejaké úpravy už spravila v roku 2020, keď stanovila limity na čerpanie úverov. Ak si budú dlžníci požičiavať ďalšie peniaze až na hranu stanovených limitov, NBS ohlasuje, že bude konať. Obáva sa hlavne toho, že splácanie dlhov bude prenasledovať dlžníkov až do dôchodkového veku, keď sú príjmy nižšie ako počas pracovného života.

Tu sa spomínajú najmä hypotekárne úvery, pričom NBS zároveň upozorňuje, že stále stúpajúce ceny nehnuteľností sa môžu dostať do štádia, že budú nadhodnotené a nastane hrozba korekcie. Inými slovami, že ceny nehnuteľností padnú, ako sme to zažili počas finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009.

Rok 2022 či obdobie nasledujúce tesne po ňom tak môže priniesť prísnejšie opatrenia NBS, čo spôsobí, že spotrebné a hypotekárne úvery bude možné získať iba za zložitejších podmienok. Samozrejme, že veľa bude závisieť od Európskej centrálnej banky, ktorá je v našich končinách rozhodujúcim hráčom. Zvyšovať úrokové sadzby a tým zdražovať úvery zatiaľ nehodlá, ale to sa môže v dôsledku prehlbujúcej sa inflácie na celom kontinente zmeniť.


Ďalšie články