Od začiatku mal k téme covidu a zavádzaným opatreniam vlastný názor. Aj dnes sa líši od väčšiny a vie povedať prečo. Rozhovor s imunológom Jaroslavom Svobodom.

Na jeseň 2020 hovoril, že štát by sa mal sústrediť, aby pred nákazou covidom ochránil tých, ktorých čínsky vírus skutočne ohrozuje, teda rizikových ľudí. Apeloval, aby boli vytipovaní na základe veku a zdravotného stavu zdravotnými poisťovňami a predovšetkým praktickými lekármi. Vyzýval štát, aby sa zameral na ich ochranu a nedusil plošnými reštrikciami celú spoločnosť, keď väčšinu ľudí covid nijako vážne neohrozuje. Zdôrazňoval, aká zásadná je hlavne u rizikových včasná a dobre cielená liečba, a to na základe najnovších vedeckých poznatkov, ktoré sa nesmierne rýchlo vyvíjajú. Štát nikdy nebol schopný cielenej, presne mierenej ochrany kvôli organizačnej neschopnosti byrokracie pod vládou Andreja Babiša. Za ten čas, ktorý od nášho minulého rozhovoru uplynul, prišli vakcíny, monoklonálne protilátky, lieky na covid. Lekári majú v ruke obrovský arzenál, ako predchádzať vážnym následkom a úmrtiam na covid. Opäť ale siahajú predovšetkým pri očkovaní k plošnosti, ktorá je podľa zakladateľa českej imunológie Jaroslava Svobodu, ktorý dlhé roky prednáša na lekárskych fakultách Univerzity Karlovej a pôsobil aj v slávnom Pasteurovom ústave v Paríži, nebezpečná. „Každého by mal pred očkovaním prezrieť lekár, ktorý dobre pozná jeho zdravotný stav v minulosti a ktorý mu minimálne nechá zmerať aktuálne protikoronavírusové protilátky. V ideálnom prípade aj bunkovú imunitu. Vo Švédsku jej merania bežne platia zdravotné poisťovne.“

Čo sme sa za tie bezmála dva roky s covidom dozvedeli o ľudskej imunite?

Strašne veľa. Tak ako vírus HIV bol obrovským skokom v imunológii, keď sa zistilo množstvo nových vecí, ktoré sa do tej doby vôbec netušili. Rovnaký prípad je teraz covid.

Čo nám ukázal?

Prvá koronavírusová epidémia bol SARS v roku 2003. V Karolinska Institutet vo Švédsku nedávno publikovali štúdiu, ktorá ukazuje, že bunková imunita na tento veľmi nebezpečný koronavírus SARS pretrváva prinajmenšom sedemnásť rokov. To je maximum, čo šlo vzhľadom na časový odstup od tej epidémie zistiť. Možno je tá imunita oveľa dlhšia. To ukáže až čas.

Podľa viacerých výskumov zo sveta, vrátane tých, ktoré robí profesor Vojtěch Thon v Brne, to vyzerá, že u tohto súčasného koronavírusu SARS-CoV-2 je to úplne rovnaké. Zdá sa, že prirodzená bunková imunita tých, ktorí sa s covidom stretli, naozaj drží. Tá protilátková, samozrejme, klesá. Z toho sú ľudia vydesení. Že už nemajú protilátky. Lenže v organizme vznikajú pamäťové B-lymfocyty a T-lymfocyty. Tie „téčka“ sú nevyhnutné pre tie „béčka“. Niekedy tým „téčkam“ dôjde dych. Prvé protilátky, ktoré sa po stretnutí s vírusom tvoria, sú IgM. Potom sú IgG a posledné sú IgA, ktorých časť okrem iného chráni sliznice. Preto je tá slizničná imunita, ktorá sa vyvinie, zo všetkých imunít najslabšia.

Preto sú dnes skúmané aj vakcíny do nosa alebo v tabletách priamo do tráviaceho traktu, ktoré by u ohrozených ľudí posilňovali paralelne so systémovou vakcínou aj slizničnú imunitu. Preto má mnoho ľudí po covide pozitívny test PCR. Vôbec žiadnu chorobu pritom nemajú. Hovorí sa tomu kolonizácia alebo infestácia. Vírus sa na sliznici chytí. Je tam dva-tri dni. Človek to môže roznášať. Sám ale vôbec neochorie.

Hovoríte o tých, ktorí majú vybudovanú bunkovú imunitu z prekonania covidu, hoci bezpríznakového, ktoré si ani nemuseli všimnúť?

Alebo aj imunitu po vakcinácii. Títo ľudia vírus ďalej roznášajú bez toho, aby sami ochoreli. Práve preto, že majú vybudovanú systémovú imunitu. Dnes vieme, že ľudia, ktorí nikdy neboli v styku s týmto novým koronavírusom, majú T-lymfocyty, ktoré SARS-CoV-2 ničia. Vláda neustále mení stratégiu, ako sa majú očkovať ľudia, ktorí covid prekonali. Pravdepodobne ale u tých, ktorí ho prekonali, nie je potrebná už žiadna vakcína. V štúdiách zo sveta sa hovorí, že za šesť mesiacov po covide snáď jedna dávka. Ale zásadne vždy po stanovení protilátok. Keď má človek dostatok IgG protilátok, nie je potrebné sa očkovať.

Dá sa ľahko merať aj bunková imunita?

Vo Švédsku to bežne u každého hradí zdravotná poisťovňa. U nás to prepláca tiež. Ale iba keď to indikuje imunológ.

Aké náročné je vyšetrenie bunkovej imunity? Kto ho môže robiť? Ako dlho trvá?

(viac…)




Najnovšie autorské články