Peter Pellegrini je politická téma číslo jeden, ktorej sa akosi nemá kto venovať.

Politickú bodku tohto roku dá nepochybne premiér Matovič, možno stihne aj otáznik, uvidíme. Ale o výkričník sa už postaral Peter Pellegrini.

Posledné dve čísla z prieskumov hovoria jasne. Focus mu v decembri nameral 20,9 percenta (a nárast o 1,8 percenta oproti novembru), Ako dokonca 22,8 percenta (nárast oproti októbru 4 percentá).

Jeho vyzývateľ sa už podľa týchto prieskumov nebude volať Igor Matovič (11,0, respektíve 14,2 percenta), ale Richard Sulík, ktorý je dvojkou v prieskumoch.

To ale nie je pointa, tou je, že Pellegrini rastie a nikto tomu nevenuje väčšiu pozornosť.

Je ťažko pochopiteľné, prečo sa spor o Pellegriniho nestáva centrálnou otázkou domácej politiky. Záležať by na tom malo takmer všetkým stranám.

Po prvé, Igorovi Matovičovi, pretože nikto nemá viac nástrojov ani motívov, aby riešil tému možného návratu Pellegriniho k moci.

Matovič a Pellegrini sú pritom dvojica (premiér – líder opozície), akú slovenská politika ešte nepoznala. Mečiar mal Čarnogurského, Dzurinda Fica, Fico Sulíka – ako vidieť, líder opozície sa nemôže vždy spoliehať, že sa stane aj premiérom, ale predsa len vidíme istý posun. O tom inokedy.

Matovič má extra dôvod, prečo by mal Pellegrinimu čeliť, vlastne dva. Po prvé, že ho práve on priamo vytvára. Všetky chyby, agresivita, vulgárnosť a chaos premiéra Matoviča sú body pre Pellegriniho. Jeho verejnosť vníma ako alternatívu, ich dvoch porovnáva. Čím bude jeden ukričanejší a vulgárnejší, tým ten pokojnejší viac vynikne.

Po druhé, Pellegrini je Hlas podobný Smeru, ako vyriekol neznámy humorista, a teda istý predpoklad recidívy. To je predsa Matovičova hlavná politická téma, korupcia.

Nie Fico, ten je slabý, a v tejto polohe vlastne Matovičovi vyhovuje, ale Pellegrini.

Druhá figúra, Boris Kollár.

Zdá sa, že nikto dnes nie je ohrozený Pellegrinim viac, ako strana Borisa Kollára. V Ako mala 5,7 a vo Focuse 5,4 percenta. Kollár nemá dostatočne silné a veľké jadro voličov, čím dlhšie bude pri moci, tým viac sa zašpiní (a oslabí), tento rok sa mu navyše podarilo zázračne skryť do tieňa Igora Matoviča.

Ak chce Kollár prežiť, musí sa odlíšiť od Matoviča a čeliť Pellegrinimu, ktorý mu dokáže osloviť voličov.

Tretia figúra, Richard Sulík.

Spor s Matovičom ho posilňuje, aj keď si nemyslím, že ide primárne o jeho zásluhu. Ak nechce na súčasnej pozícii zmeravieť, potrebuje reálneho súpera. Ten nesedí vo vláde, ale je preferenčným lídrom opozície.

Sulík má na ruke viaceré tromfy, ale aj slabé miesta. V strane nemá nikoho na vnútro, plus má prekvapivo slabú zahraničnú politiku (Korčok). Aj on ale potrebuje na svoj ďalší rast a posilnenie spor s Pellegrinim.

Posledná postava, Robert Fico.

Ficov sen, že by si s Pellegrinim rozdelili niekdajších voličov Smeru 50 na 50, sa rozpadol. Už vie, že Pellegrini bude silný, a tiež vie, že ho bude potrebovať, a že on môže mať v tejto hypotetickej vláde silnejšie slovo, než by napovedali preferencie.

Zatiaľ sa skúša odlíšiť iniciatívou, Fico je nepomerne aktívnejší, brnkaním na lojalitu (zastáva sa obvinených funkcionárov aj poslanca Žigu) a vôbec politickým sebavedomím (referendum, téma V4 atď.).

Nie, Fico sa nepustí do otvoreného sporu s Pellegrinim, ale aj jemu ostrejšie napádanie Pellegriniho bude vyhovovať. Pre časť voličov je totiž stále prijateľnejší, než niekto iný. Preto môže byť pri vhodnej taktike spojencom vládnych politikov.

Pellegrini je skrátka ako darček pod stromčekom. Pre všetkých.

Prečo ho ale nechce nikto otvoriť?

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.