Prinášame svedectvo Slováka žijúceho v Kanade, ktorý je frustrovaný zo stavu štátu a spoločnosti. List je adresovaný Antonovi Hykischovi, ktorý sa ho rozhodol zverejniť.

Dostal som list, ktorý by som rád zverejnil, aby si ho mohli slovenskí čitatelia prečítať. Keďže jeho autor, môj dobrý známy, si neželal zverejniť svoje meno, text vychádza pod mojím menom, pričom redakcia meno autora pozná. Všetko čo nasleduje, sú už vety Slováka žijúceho v Kanade.

Milý Tono,

odvtedy, čo si bol veľvyslancom v Kanade, sa veľa zmenilo. Zo závideniahodnej Kanady sa stala jedna z najwokeovanejších (ako hovoríte na Slovensku najprogresívnejších) krajín sveta, ktorú nikto už neberie vážne. A nie je to preto, že by nás hádam naši superprogresívni lídri manipulovali, naopak, my, kanadský ľud, ich tlačíme do čím progresívnejších programov v snahe zachrániť ľudstvo pred rýchlo sa blížiacou katastrofou, ak len neobetujeme všetko Bohyni Klíme.

Bez nejakých veľkých škriepok náš “svetový miláčik” Justin Trudeau zlikvidoval skoro všetok energetický priemysel v Alberte, zakázal okrem jedného všetky existujúce i plánované ropovody, rozdal takmer pol trilióna dolárov na covid, z ktorých desiatky miliárd sa dostali do rúk rozličným, najmä ázijským podvodníkom.

Uprostred pandémie, v ktorej rozhodoval o všetkom sám, bez parlamentu, v menšinovej pozícii, vyhlásil voľby, kalkulujúc na väčšinu. Väčšinu síce nedostal, ostalo skoro také isté status quo, ale zato sa mu podarilo zlikvidovať tzv. Konzervatívnu stranu, ktorej nový vodca odstránil všetky dovtedajšie rozdiely v programoch, vyhlásil ešte väčšie karbónové dane než liberáli, neobmedzené potraty až do 9. mesiaca, stopercentnú genderovú politiku, progresívne chápanie kanadskej histórie ako krajiny, ktorá “okupuje” územia pôvodných obyvateľov, neobmedzený rozpočtový deficit v rámci “stimulácie ekonomiky”, ako aj všetky ostatné body, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie nás, kanadských baranov.

Milý Tono,

(viac…)




Najnovšie autorské články