Len tak sa zahľadieť do tej najväčšej z hlbín

Webbov teleskop je určený na to, aby študoval vesmír v spektre infračerveného žiarenia. Bude sa tak zaoberať najmä ďalekými a starými objektami, stopami samotného počiatku vesmíru, v ktorom žijeme. Je to téma značne vzdialená od každodenného ľudského života, takže niektorým kritikom projektu príde jeho celková cena (vyše desať miliárd dolárov) ako neúmerná. Otázka „na čo to vlastne je?“ zaznieva v súvislosti s vedeckými projektami často. A vzhľadom na to, že ich platia daňoví poplatníci, je, samozrejme, oprávnená.

Keby som na ňu mal odpovedať, povedal by som, že nikdy nevieme, čo sa dozvieme, a niektoré možné zistenia môžu prevrátiť aj ten náš vzdialený, pozemský život naruby. Keď prví bádatelia na prelome 18. a 19. storočia experimentovali s primitívnymi batériami a vyrábali prchavé iskričky elektriny, nik si nevedel predstaviť, akú mocnú silu tým privádzajú na svet.

Podobná situácia sa opakovala o sto rokov neskôr, keď Henri Becquerel, Maria Skłodowská a Pierre Curie vo svojich laboratóriách vykonávali pokusy s divným žiarením, vychádzajúcim z akéhosi šedivého, na prvý pohľad úplne nezaujímavého kamenia. Nuž, a rovnako tak sa môže stať, že pozorovaním objektov z počiatku vesmíru prídeme na niečo, čo postrčí celú lavínu ďalších objavov.

Ale aj keby sa to nestalo, štúdium hviezd a galaxií má samo o sebe určitú hodnotu. Pripomína nám, že nie sme pomyselným pupkom všetkého stvorenia a že problémy nášho sveta, aj keď možno ťažké, majú predsa len obmedzený rozsah a niekde sa končia. Inde ležia iné svety, možno obývané inými bytosťami, možno mŕtve a čakajúce na to, až ich niekto objaví, preskúma a jedného dňa možno aj kolonizuje. Priestor pre expanziu nám na Zemi už viac-menej došiel, ale „tam hore“ je miesta viac ako dosť.

A ešte jednu vec nám astronómia zaisťuje. Neustály pocit údivu: „Je toto vôbec možné?“ Dvojhviezdy, trojhviezdy, hmloviny, planéty, kvazary a pulzary, hýriace farbami a zložitými tvarmi, to všetko vracia človeka späť do detstva, keď všetko, čo videl, uzrel prvýkrát. Tvárou v tvár vesmíru sme deťmi po celý život.

Dúfajme teda, že sa Webbovmu teleskopu bude dariť. Ako všetky veľké a unikátne inžinierske projekty sa aj jeho realizácia oneskorila a v tejto súvislosti značne prekročil pôvodné predstavy o rozpočte. Teraz nám ale výmenou za celé to čakanie a míňanie môže niečo dať. Po dvoch rokoch pandémie, keď pojem „veda“ bol najčastejšie skloňovaný v súvislosti s chorobou a umieraním, potrebujeme aj nejaké dobré správy. A nový pohľad do najväčšej hlbiny, ktorú poznáme – hlbiny času aj priestoru –, by vlastne mohol byť celkom dobrým začiatkom pre postpandemickú budúcnosť.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.