Predseda Národnej rady (NR) SR a Sme rodina Boris Kollár chce k téme skrátenia volebného obdobia zvolať začiatkom januára okrúhly stôl s lídrami politických strán, ktoré majú zastúpenie v parlamente. Prizvať by chcel aj predsedu Ústavného súdu (ÚS) SR Ivana Fiačana. Chce nájsť v tejto otázke kompromis.

Líder OĽaNO a vicepremiér Igor Matovič hovorí, že na tom v koalícii nie je zhoda. Minister hospodárstva a šéf SaS Richard Sulík uviedol, že tému ešte neuzavreli.

Kollár súhlasí, aby mali ľudia možnosť sa v referende vyjadriť, či chcú skrátiť volebné obdobie. Na koaličnej rade však podľa jeho slov nenašiel podporu partnerov. „Môžem urobiť len jednu vec, že zvolám na začiatku januára okrúhly stôl, kde pozvem všetkých čelných predstaviteľov koaličných a opozičných strán, ktoré sú etablované v parlamente a budem sa snažiť nájsť riešenie, ako to podať,“ povedal v rozhovore pre TASR.

Myslí si, že v prípade prijatia novelizácie by bolo možné skrátiť až nasledujúce volebné obdobie. „Aj keby sme zmenili ústavný zákon o skrátení volebného obdobia, môžeme to urobiť, ale nie retroaktívne. Môžeme skracovať až od budúceho volebného obdobia,“ dodal.

Matovič v rozhovore pre TASR uviedol, že tento návrh koalícia nepredloží. „Boris Kollár predložil tému referenda na skrátenie volebného obdobia, aby sa to ukotvilo do ústavy. Veľmi rýchlo sme to uzavreli, nebola na tom zhoda jednotlivých koaličných partnerov, preto je táto téma zažehnaná. Nikto to nepredloží,“ skonštatoval s tým, že aj OĽaNO malo v predvolebnom programe, že referendum sa nemá týkať skrátenia funkčného obdobia.

Pokiaľ ľudia vyzbierali 600-tisíc podpisov s vedomím, že referendum môže byť, podľa Matoviča na to právo mali. Považuje za nadprácu prezidentky Zuzany Čaputovej, že sa obrátila na ÚS. „Dnes už máme rozhodnutie ústavného súdu, že referendum v tejto otázke nemôže byť. Už je zbytočné zbierať podpisy,“ dodal.

Sulík skonštatoval, že o téme sa v koalícii rozprávali, no neuzavreli ju. Ak by napríklad Sme rodina prišlo s návrhom zmeny Ústavy SR, pred vyjadrením by chcel vidieť konkrétne znenie návrhu. Líder SaS je však za to, aby občania vedeli aj počas štvorročného obdobia vstúpiť do výkonu funkcie vlády a povedať, že takto si to nepredstavovali. „Nech sú podmienky dostatočne prísne na to, aby sa to nedalo robiť každý mesiac. Mala by tam byť nejaká núdzová brzda,“ povedal pre TASR.

Prezidentka sa v prípade petície za referendum obrátila na ÚS, ktorý v júli rozhodol, že navrhovaná referendová otázka o skrátení volebného obdobia NR SR je protiústavná. Čaputová reagovala, že by vyhlásila referendum o predčasných voľbách, ak by NR SR rozhodla o zmene ústavy a následne prijala uznesenie, ktorým by požiadala o jeho konanie.

Parlament 29. júna odmietol novelu nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu, ktorý chcel meniť ústavu v súvislosti so skrátením volebného obdobia. NR SR preto nemohla pol roka rokovať o návrhu v tej istej veci.

Pellegrini je za kompromisnú zmenu Ústavy

Líder Hlasu-SD Peter Pellegrini naďalej očakáva, že predseda NR SR Boris Kollár a minister financií Igor Matovič splnia svoje sľuby, pri ktorých hovorili o referende ako o plnom práve občanov. Poznamenal však, že ich aktivity k tomu zrejme nevedú. „Samotná zmena Ústavy ešte neznamená predčasné voľby, neviem, čoho sa bojí vládna koalícia,“ podotkol s tým, že koalícia tak dusí situáciu a nedovolí ľuďom prísť pokojne vyjadriť názor, čo môže viesť k horšiemu vyjadreniu napätia v spoločnosti.

Kollár uviedol, že chce k téme skrátenia volebného obdobia zvolať začiatkom januára okrúhly stôl s lídrami politických strán, ktoré majú zastúpenie v parlamente. Prizvať by chcel aj predsedu Ústavného súdu SR Ivana Fiačana. Chce nájsť v tejto otázke kompromis. Pellegrini reagoval tým, že takejto iniciatívy sa zúčastní. „Budeme robiť všetko preto, aby sa kompromisná zmena Ústavy dostala na stôl,“ uzavrel líder Hlasu-SD.

Čo si o tom myslí mimoparlamentná opozícia

Mimoparlamentná opozícia sa v otázke referenda o predčasných voľbách nezhoduje. Progresívne Slovensko (PS) si to podľa slov svojej predsedníčky Ireny Bihariovej vie predstaviť za istých okolností vo výnimočných prípadoch. „Nie sme mobilizátormi týchto zmien, no nebránime sa myšlienke, aby ľudia mohli za istých okolností vo výnimočných prípadoch zmeniť volebný výsledok aj inak, ako raz za štyri roky parlamentnými voľbami,“ uviedla Bihariová.

KDH podčiarklo, že vláda sa má meniť voľbami. „Inou možnosťou je rozhodnutie o predčasných voľbách volenými zástupcami v NR SR, ale ako je vidieť, 90 hlasov za predčasné voľby sa dnes v parlamente nenájde,“ skonštatovalo KDH. Treba podľa neho nájsť takú formu demokratickej vlády ľudu, aby jednotlivé formy „všeľudového hlasovania“, či už voľby alebo referendum, mali jasné opodstatnenie a vzájomne sa vhodne dopĺňali.

„Pre skrátenie volebného obdobia na základe referenda sú potrebné jasné pravidlá zakotvené v Ústave,“ zdôraznila Aliancia. Poukázala na nízku dôveru súčasnej vlády, ale aj na frustráciu a rozpoltenosť spoločnosti. „V takejto situácii by z predčasných volieb mohli vzísť posilnené aj extrémistické a nacionalistické strany.“

SNS skonštatovala, že spustila referendum o predčasných voľbách ako prvá, pričom sa k nej pridal Hlas-SD a Smer-SD. „Od začiatku sme boli pripravení, je to jediná cesta, ako sa tejto vlády zbaviť,“ tvrdí strana. Považuje za nelogické, že referendom možno skrátiť volebné obdobie starostovi, no nie poslancom NR SR. Jedinú cestu vidí v prijatí ústavnej zmeny v parlamente. „Ľudia musia mať možnosť referendom skrátiť volebné obdobie,“ uzavrela SNS.

(tasr)





Najnovšie autorské články