Ján Žilinský je ekonóm a výpočtový sociálny vedec. Závery svojich prác publikoval vo veľkých amerických médiách, ako je Wall Street Journal, New York Times či Economist. Dnes pôsobí ako postdoktorand na univerzite v Mníchove, len nedávno sem prišiel z americkej New York University. Na amerických univerzitách pôsobil vyše desať rokov. Vo svojich výskumoch spochybnil niekoľko mediálne a politologicky populárnych dogiem, napríklad o tom, že rastie populizmus a podpora pre demokraciu klesá. Aj v americkom prostredí si všimol, že médiá občas dokážu vypnúť svoju hlavnú funkciu a stať sa aktivistami.   

Čerstvo ste sa presťahovali z New York University na Technickú univerzitu v Mníchove. Definujete sa ako výpočtový sociálny vedec. Čo to znamená?

Týmto definujem svoj prístup k skúmaniu spoločenských vied. Súčasní dátoví či výpočtoví sociálni vedci sa snažia spájať rôzne typy dát. Napríklad ak spravíme prieskum verejnej mienky medzi respondentmi, tieto dáta potom spojíme s administratívnymi alebo s digitálnymi stopami. Vieme tak ich názory prepojiť s tým, odkiaľ pochádzajú či kde bývajú, a pozorujeme vplyv lokálneho kontextu na to, ako sa správajú.

Takže sa s vami podelia o svoj „pohyb“ na sociálnych sieťach...

Áno, snažíme sa objektívne odmerať, čo ľudia skutočne robia, nielen čo „priznajú“ v prieskumoch. Povedzme týždeň sledujeme, na aké webstránky chodia. Máme teda informácie, aký typ obsahu videli na internete. Býva to za finančnú odmenu. Máme vďaka tomu lepší typ dát, spájame väčšie spektrum dát oproti vedcom v minulosti. 

Za života žiadnej generácie sa nikdy tak prudko nezmenila forma výmeny informácií ako dnes. V londýnskom Hyde Parku je Speakers' Corner, kde vystupovali ľudia, ktorí chceli do spoločnosti vniesť svoju ideu. Dnes je takýto „rečnícky pult“ prístupný každému, cez sociálne siete má každý svoje publikum. Ovplyvňuje tento fenomén aj váš výskum?

Áno, keďže ma zaujíma ľudské správanie, dôležitý je pre mňa vstupný materiál informácií, ako a odkiaľ ich ľudia prijímajú a ako ich vyhodnocujú či filtrujú a ako sa nechajú informáciami presvedčiť. Príklad, ktorý ste spomenuli, že sa ktokoľvek môže postaviť kdesi na lavičku a vykričať svoj názor povedzme dvanástim ľuďom, ukazuje, že sociálne siete sú nebezpečnejšie, keďže akýkoľvek bláznivý názor sa môže rozšíriť medzi milión ľudí. No upokojujúce je naše zistenie, že priemerný človek, ktorý si založí konto na Twitteri, nemá väčší okruh poslucháčov, ako by mal v tom parku. Väčšinu účtov vidí len minimum ľudí. Sociálne siete teda vytvárajú tento potenciál zasiahnuť konšpiráciami širšie masy, navyše aj rýchlym tempom, ale priemerný troll to na sociálnej sieti nemá jednoduchšie, ako by mal nejaký kričiaci blázon v parku.    

Predtým mali ale elity pod kontrolou, ktoré informácie a názory sa dostanú medzi ľudí, najmä novinári a majitelia médií. Ak sa im názor nezdal hoden, mali možnosť zabrániť jeho šíreniu medzi ľudí. Dnes je ale množstvo ľudí smutných z toho, že sa ich názory nedostávajú do médií. A podstatne ľahšie sa potom šíria na sociálnych sieťach, kde už najmä škodlivé teórie nemajú žiadne zábrany. Nie je dnes predsa len ľahšie preniknúť do širšieho priestoru s nebezpečnou ideou, potenciálne aj agresívnou?

Ľudská povaha a jej sklon k tolerovaniu politického násilia je podľa mňa konštantná. Je však pravdou, že ak sa informačný kanál vôbec nereguluje, môžu takéto výzvy padnúť na úrodnú pôdu. Ak si vezmeme hypotetický scenár, že desatina ľudí je ochotná použiť násilie na presadenie svojho politického cieľa, sociálne médiá zjednodušili možnosť nájsť, spojiť a osloviť práve túto podmnožinu. Informačný ekosystém sa zmenil, strážcovia brány zvaní gatekeepers boli sociálnymi sieťami oslabení. Je namieste byť skeptickým, no treba pamätať aj na to, že aj keď technologický pokrok priniesol rádio, tiež boli obavy z toho, že to spôsobí hlúpnutie ľudí. Rovnaké obavy boli pri rozšírení televízie či počítačových hier. Ľudská povaha sa nemení, len rôzne ľudské pudy sa môžu prebúdzať ľahšie v závislosti od týchto technológií.

V Mníchove na škole učíte predmet Sociálne médiá a konšpiračné teórie. Táto téma má na Slovensku veľmi jednostranné a povrchné zdôvodnenie. Médiá to obvykle rámcujú tak, že časť ľudí je jednoducho hlúpa a zaostalá, problém sa vyrieši tak, že sa im budeme vysmievať a pohŕdať. Tento „prístup“ sa u nás v zásade už presadil ako mediálny mainstream. Vy sa tomuto fenoménu venujete na akademickej úrovni. Ako to vidíte?

(viac…)




Najnovšie autorské články