Tichá revolúcia

Bude z Európskej únie federácia? Ako k tomu dochádza a kedy sa objaví odpor? Otázky si kladie popredný poľský politický filozof Marek Cichocki.

Môže sa Európa zmeniť na jeden federálny štát? Je to staré rojčenie európskych federalistov. A ono trvá a pokračuje, aj keď v úplne inej podobe ako kedysi. Nejde už teraz o to, aby pri nejakom slávnostnom akte, vyhlásením nejakej novej deklarácie a ideálne v európskej ústave bol povolaný k životu spoločný federálny celok. Nie, ide teraz o tichú transformáciu či skôr tichú revolúciu, ktorá sa má postupne salámovou metódou odohrať pod úrovňou pozornosti európskych spoločností.

To nie politické idey posúvajú tento proces krok za krokom vpred, ani nie veľké politické osobnosti. O úspechu rozhodujú zdanlivo nespektakulárne, nezaujaté a často zložité právne a finančné rozhodnutia. K federalizácii EÚ tak dochádza nie cez také či onaké zmeny jej zmlúv, ale cez ich interpretáciu, dopredu zadefinovaný výklad európskeho práva alebo cez stupňovité rozširovanie pôsobnosti a rozsahu takzvaných vlastných zdrojov Únie, ktoré tvoria základ budúceho federálneho rozpočtu.

Úniové inštitúcie sú dnes vo fáze zosilňovania takejto tichej revolúcie, čo potvrdzuje čoraz viac sa rozširujúca judikatúra Európskeho súdneho dvora alebo nedávno predložený návrh Európskej komisie nových zdrojov na získavanie vlastných prostriedkov, okrem iného z obchodovania s emisiami oxidu uhličitého.

Úspech tejto revolúcie pritom zásadným spôsobom záleží od toho, ako dlho zostane nerozpoznaná. Uľahčuje to neprehľadný charakter týchto právnych a finančných rozhodnutí, na ktorý dohliadajú európski sudcovia a úradníci. Ktorý obyčajný človek bude čítať s porozumením rozsudky a odôvodnenia Európskeho súdneho dvora, prípadne by chcel úplne pochopiť logiku fungovania Európskeho systému obchodovania s emisiami a z toho vyplývajúce finančné toky? A predsa čoraz častejšie a stále viac práve tieto rozhodnutia a mechanizmy rozhodujú o právach aj peniazoch.

Práve tu sa pravdepodobne skrýva hranica tejto tichej revolúcie. Ako dlho dokážu inštitúcie EÚ a vlády niektorých štátov udržať tento vývoj mimo záujmu verejnej mienky a masovej politiky? Môže sa teda ukázať, že hoci európska integrácia bola v zásadnej miere dôsledkom desaťročí tichej revolúcie, tak sa teraz odpor voči tejto revolúcii stane zrazu veľmi hlasným.

Text vyšiel pôvodne v denníku Rzeczpospolita na stránke Teologie Politycznej, s ktorej súhlasom publikujeme slovenský preklad.