Pred dvomi týždňami sa záchranári svojím „poďakovaním“ vláde dostali do povedomia. Cítia sa byť na okraji záujmu, hoci sú pri pacientovi vždy prví. Čo ich trápi a ako vyzerá ich pracovný deň vo virvare pandémie? Odpovede sme hľadali na stanici rýchlej zdravotnej pomoci v Rajci.

Svoje povolanie si záchranári z rajeckej stanice vybrali z dvoch dôvodov: neznášajú stereotyp a chcú pomáhať iným. Priestor na realizáciu majú za každého počasia a v každom ročnom období. Práce je vždy dosť, ba až nadmieru. Niekedy sú z dvanásťhodinovej služby v stanici tak krátko, že ledva stihnú základné potreby.

„Často si prinesieme obed v dóze a dojedáme ho večer po službe. Sú lepšie a horšie dni. Napriek tomu sme stabilný a dobrý kolektív. Snažíme sa byť vľúdni k pacientom i k sebe navzájom. Nikdy sme nedospeli do štádia, keď by sme povedali, že toho máme dosť a chceme skončiť. Našu prácu máme všetci radi, ale niekedy nám dva dni voľna padnú viac než vhod,“ usmeje sa na začiatok mladý záchranár Daniel.

Vystrašení pacienti s covidom volajú, hoci akútnu pomoc nepotrebujú





Najnovšie autorské články