Takmer z polovice je totiž náš pôvod kdesi na východnej Sibíri. Objavy archeogenetiky vrhajú svetlo na najvzdialenejšie dejiny ľudského druhu. Pozostatky paleolitického človeka v niektorom z európskych múzeí nie sú zrovna pozostatkami našich predkov.

Mnohé zistenia sú prekvapivé. Archeogenetika je v posledných rokoch prudko sa rozvíjajúca historická veda, ktorá využíva poznatky genetiky na štúdium minulosti ľudstva. Využíva na to DNA získanú zo starých telesných pozostatkov, ale aj dnešných ľudí. Pomáha nám odhaľovať najdávnejšie dejiny nášho druhu, ale aj masové migrácie z dávnej minulosti a ich vplyv na šírenie rôznych jazykových skupín.

Vedci sa z hľadiska genetiky v tomto obore zameriavajú najmä na analýzu mitochondriálnej DNA, Y-DNA a autozomálnej DNA, pričom každá z nich môže o človeku, či už dnešnom, alebo dávno zosnulom, prezradiť niečo iné.

Mitochondriálna DNA sa nachádza mimo jadra bunky, pričom človek ju vždy dedí po matke, ktorá ju zdedila po svojej matke a tak ďalej generáciu za generáciou. Keďže sa nerekombinuje ako chromozómy, býva v archeogenetike využívaná práve na identifikáciu jednotlivých materských línií. Podobnú úlohu plní aj Y-DNA, ktorá sa dedí výhradne z otca na syna a umožňuje tak jednotlivca priradiť k špecifickej mužskej línii. Keďže ženy majú len dva pohlavné chromozómy X a X, zatiaľ čo muži majú ako chromozóm X tak aj Y, môžu muži na rozdiel od žien zistiť aj svoju mužskú aj ženskú líniu.

Mapa Y-haploskupín pôvodného obyvateľstva pred kolonizáciou vrátane možných migračných trás. Zdroj: Wikipédia, link na odkaz

Odhalenie týchto špecifických mužských a ženských línií umožnilo vedcom rozdeliť celé ľudstvo do niekoľkých genealogických skupín, ktoré zdieľajú jedného spoločného predka v určitom momente v minulosti – nazývajú sa haploskupiny.

Autozomálnu DNA dedí človek na rozdiel od pohlavných chromozómov za normálnych okolností od oboch rodičov rovnakým dielom. Predmetná DNA síce nedokáže odhaliť špecifické mužské a ženské línie, no archeogenetikom napomáha napríklad zistiť, ako ľudia minulosti vyzerali, ako aj to, s kým boli celkovo geneticky príbuzní viac a s kým menej.

Začiatok rodokmeňa ďaleko na východe

Väčšina Slovákov, približne 40 percent, patrí z hľadiska mužskej línie do haploskupiny R1a, konkrétne podskupiny R1a-M458 (ďalších približne 14 percent do bratskej línie R1b). Haploskupina R1a je dominantná vo východnej Európe, častiach strednej Ázie, na východe Iránu, v Pakistane a severnej Indii. Jej "bratskými" haploskupinami sú R1b, ktorá dominuje u mužov v Západnej Európe, a R2, ktorá sa oddelila ešte v paleolite a dnes je prítomná v južnej Ázii.

Pochopiteľne, po tomto nákrese musí prísť otázka: Odkiaľ však táto po veľkej časti Eurázie rozšírená mužská genetická línia pochádza?

(viac…)




Najnovšie autorské články