Bazilika svätého Štefana v Ríme zobrazuje pôsobivo až brutálne mnohých mučeníkov

Na sviatok svätého Štefana si predstavíme rímsku baziliku, ktorá nesie meno tohto prvého kresťanského mučeníka. Dá sa ľahko prehliadnuť, hoci je na polceste medzi Koloseom a Bazilikou svätého Jána v Lateráne. Určite sa ju oplatí navštíviť pre jej historickú i umeleckú hodnotu.

Bazilika svätého Štefana (celý názov v taliančine znie Basilica di Santo Stefano Rotondo al Celio) sa nachádza na vŕšku Celio na polceste medzi Koloseom a Bazilikou svätého Jána v Lateráne. Zvonka nie je dobre viditeľná pre stromy, múr a nenápadný vstup z úzkej uličky, a tak ju možno ľahko prehliadnuť. Vchod do chrámu a priestor pred ním nie sú prívetivé a pokiaľ okoloidúceho neodradia, skutočnú krásu uvidí až vo vnútri.

Je najstarším rímskym kostolom s kruhovým pôdorysom. Pôvodné mozaiky chrámu, ktorý postavili asi v druhej polovici 5. storočia, sa nezachovali. Dookola sa tiahnu pestrofarebné maľby a keďže v kostole prebieha rekonštrukcia, všetky nie sú dobre viditeľné. Na oltár uprostred preniká svetlo z malých, prevažne okrúhlych, románskych okien a vytvára pôsobivú atmosféru.

Pôsobivé až brutálne zobrazenie mučeníctva

Starokresťanská Bazilika svätého Štefana má vo vnútri určitú formu martyrológie, teda učenia a tradície o mučeníkoch. Obsahuje totiž viacero malieb takýchto svätcov a ich martýrstva. Niektoré obrazy sa môžu zdať brutálne, no maliari sa vraj snažili pôsobivo vyobraziť krvavosť, krutosť a hrôzu niekdajšej perzekúcie kresťanov. Mali tiež varovať mladých kňazov, ktorí pomýšľali na misie v iných krajinách, aby si boli vedomí nebezpečenstva pri hlásaní evanjelia.

Vidíme napríklad svätého Primusa, ktorého naťahujú a zároveň upaľujú, a iných, ktorých bijú palicami a pichajú mečmi a dýkami. Vidíme aj násilnú smrť takzvaných Neviniatok, teda detí, ktoré dal podľa evanjelia vyvraždiť kráľ Herodes v Betleheme. Tragédiu zobrazuje zvláštna maľba, ktorá je na ľavom dolnom konci predĺžená, a preto vyzerá, akoby bola vrastená do vchodu do sakristie.

V útrobách nájdeme ďalšie pozoruhodné fresky, ale aj iné zaujímavosti. Je tu mramorový stolec, na ktorom údajne sedával pápež Gregor Veľký. Naopak, drevený svätostánok zo 17. storočia bol darom od umelca Giovanniho Gentnera pre vtedajšieho rektora kolégia, ktoré sa o baziliku stará. Ten ho vystavil v tomto sakrálnom priestore.

Maďarsko-uhorský kostol v Ríme

Bazilika nesie meno po prvom kresťanskom mučeníkovi, no jeho menovec je aj prvý uhorský kráľ a pravidelne sa tu stretáva maďarská komunita veriacich. Maďari tento chrám považujú za svoj národný kostol vo Večnom meste, lebo v 15. storočí ho pápež zveril uhorskému (maďarskému) pavlínskemu rádu a neskôr Pápežskému (nemecko-uhorskému) kolégiu Germanicum et Ungaricum, ktoré je vlastníkom baziliky, ako pripomína tabuľa ešte pred samotným vstupom do areálu tohto chrámu. Po druhej svetovej vojne zverili toto miesto kultu do správy ostrihomskému arcibiskupovi kardinálovi Józsefovi Mindszentymu, ktorý bol významou osobnosťou v boji proti komunizmu.

Raz mesačne dobrovoľníci poskytujú pre záujemcov bezplatné priehliadky bez nutnosti predošlej registrácie. V pondelok je chrám zatvorený.