Pápež na vianočnej omši volá po návrate do Betlehema: Veľkosť Boha je v jeho malosti

Pápež František na vianočnej omši volá po evanjeliu Vianoc. Veľkosť Boha sa podľa jeho slov ukázala v malosti, lebo prišiel na svet ako dieťa. Všetci veriaci majú spoločne kráčať do Betlehema, kde sa podľa neho zrodila prvá láska. Opäť sa zastal chudobných a podčiarkol, že práca dáva človeku dôstojnosť.

Pápež František na vianočnej omši v Bazilike svätého Petra, ktorá sa začala o 19:30, vyzval na návrat do Betlehema, kde, ako uviedol, sú spolu chudobní i bohatí, mudrci i pastieri, prvá láska a základ viery. Boh podľa hlavy katolíckej cirkvi netrvá na veľkosti, ale zostupuje do malosti, lebo to je spôsob, akým sa dotýka nášho srdca, aby nás „zachránil a priviedol späť k tomu, na čom záleží“.

Pontifik pripomenul prítomným veriacim – od kardinálov až po laikov – aj tým, ktorí liturgiu sledovali naživo v médiách, že Boh sa stal dieťaťom, čo označil za „škandalózny údiv“.

„Nekonečná láska má maličké srdce, ktoré vydáva jemné údery. Večné Slovo je dieťa, teda nemôže hovoriť. Chlieb života treba živiť. Stvoriteľ sveta je bezdomovec. Dnes je všetko obrátené: Boh prichádza na svet ako maličký. Jeho veľkosť sa ponúka v malosti,“ uviedol.

Rímsky biskup vo svojej sviatočnej homílii komentoval narodenie Ježiša Krista z Evanjelia podľa Lukáša. Zdôraznil, že výzvou Vianoc je to, či dokážeme Boha v tejto malej, škandalóznej forme prijať, lebo ľudia častu chápu veľkosť podľa svetského meradla. Boh sa skláňa a my sa chceme vystatovať, Boh je pokorný a my sa chceme ukázať, upozornil argentínsky pápež. Preto podľa neho treba na Vianoce žiadať o milosť malosti:

„Najprv (treba) veriť, že Boh chce vstúpiť do malých veci nášho života, chce žiť v každodennej realite, v jednoduchých gestách, ktoré robíme doma, v rodine, škole, práci. Práve v našom bežnom živote chce dosiahnuť neobyčajné veci. A to je posolstvo veľkej nádeje: Ježiš nás pozýva oceniť a znovu objavovať maličkosti života. Ak je tam s nami, čo nám chýba? Zanechajme teda žiaľ nad veľkosťou, ktorú nemáme. Zrieknime sa sťažností a ,dlhých tvárí‘, chamtivosti, ktorá (nás) necháva nespokojnými!“

Pápež dodal, že prijať malosť znamená objať Ježiša v malých (ľuďoch) dneška, teda tých posledných, núdznych a chudobných. Citoval pritom americkú spisovateľku Emily Dickinsonovú, podľa ktorej „kto neobjavil nebo tu dole, bude mu chýbať tam hore“.

„A Ježiš sa rodí tam, blízko nich, blízko (tých) zabudnutých z periférií. Prichádza tam, kde je dôstojnosť človeka podrobená skúške. Prichádza zušľachtiť vylúčených a odhaľuje sa predovšetkým im: nie vzdelaným a významným osobnostiam, ale chudobným ľuďom, ktorí pracovali. Boh dnes večer príde naplniť dôstojnosťou náročnosť práce. Pripomína nám, aké dôležité je dávať dôstojnosť človeku prácou, ale aj dávať dôstojnosť ľudskej práci, lebo človek je pán, a nie otrok práce. V deň života opakujme: už žiadne úmrtia v práci! A pracujme na tom,“ povedal František.

Katolícky líder napokon pozval veriacich, aby sa zahľadeli na jasličky, keďže tam pri Ježišovi sa vytvára jednota. V jasličkách v Betleheme sú totiž spolu tí poslední, pastieri aj učení a bohatí, teda mudrci. Všetko sa spája, keď je v strede Ježiš: nie naše predstavy o Ježišovi, ale On, on Žijúci, vysvetlil pápež:

„Vráťme sa do Betlehema, vráťme sa k počiatkom: k podstate viery, k prvej láske, k uctievaniu a milosrdnej láske. Pozrime na mudrcov, ktorí putujú; ako synodálna cirkev sme na ceste do Betlehema, kde je Boh v človeku a človek v Bohu; kde je Pán na prvom mieste a kde sa uctieva; kde poslední zaujímajú posledné miesto, ktoré je (Pánovi) najbližšie; kde pastieri a mudrci sú spolu v bratstve silnejšom ako akékoľvek triedenie. Nech nám Boh dá uctievajúcu, chudobnú a bratskú cirkev. Toto je základ. Vráťme sa do Betlehema.“

Na záver homílie pontifik povedal, že nám prospeje, ak tam, k Svätej rodine, pastierom a k mudrcom, pôjdeme spoločne s poslušnosťou voči tomuto „Evanjeliu Vianoc“.