Covidizmus ako veda, covidizmus ako viera. Rozdiely a dôsledky

Máme vraj slabú mieru zaočkovanosti. Je to pravda. No bude to ešte horšie, musíme z toho vychádzať. Nielenže to už lepšie nebude, ale o tom, aká bude ochota ľudí na pravidelné preočkovávanie nasvedčuje aj slabnúci záujem o tretiu dávku.

Rýchly pokles protilátkovej imunity vakcín nás opäť zastihol na hruškách. Štúdie ukazujú, že pre zaočkovaných sa po relatívne krátkom čase z hľadiska šírenia infekcie stáva tretia dávka rovnako dôležitá ako pre neočkovaných tá prvá. Preočkovanosť populácie tak prestáva byť statickým faktorom, ale dynamicky sa rozvíja podľa toho, či sú ľudia ochotní sa pravidelne bústrovať.

Zatiaľ nemáme uzavreté dáta, koľko ľudí sa nechá preočkovať treťou dávkou, no dočasné indikátory nasvedčujú, že je dôvod na skepsu. Ochota na pravidelné preočkovávanie je zjavne nižšia ako naša súčasná 49-percentná miera preočkovanosti. Nečudo, mnohí z nich sa nechali očkovať z donútenia.

Náš očkovací stav tak zrejme nebude narastať, ale slabnúť. Dá sa to zvrátiť len stále drsnejšími príkazmi a zákazmi, ktoré majú stále slabšiu účinnosť. To však nie je možné natrvalo.

V takejto situácii už viac nemá zmysel aktívne sa zameriavať na skupiny mladšie ako 50 rokov. Obzvlášť ak je na udržanie stabilnej imunity potrebné očkovať dvakrát do roka a na to pri celej populácii nemáme kapacity. V kategórii 60+ sa nachádza 90 percent umierajúcich, pričom tvoria len čosi vyše 20 percent populácie.  

Súčasná stratégia štátu je však už dlhodobo postavená na premise, že kto sa nedal zaočkovať doteraz a dobrovoľne, bude nejakou formou prinútený. Mohlo by to fungovať – v statickom svete, kde „nevyprchávajú“ vakcíny. Teda jednorazovo. Nie vo svete, kde je očkovanec očkovancom natoľko, nakoľko sa necháva očkovať pravidelne.

Ide o jeden z následkov prepálenej „očkoptimistickej“ kampane. Ak ľudí presviedčate religióznou rétorikou o tom, že „vakcína je sloboda“, prevrátenej do spasiteľskej pózy, stavili ste všetko na jednu kartu. Keď vám nevyjde, dopadne to obzvlášť zle. Viera sa správa inak ako veda. Náboženstvo predstavuje rámec totálnej pravdy. Vede omyl odpustíte, je predsa súčasťou poznávacieho procesu, ktorý podlieha zákonom omylu a opravy. V náboženstve je to inak. Ak sa ukáže, že dogma je nepravdivá, strácate vieru.

Očkoptimizmus si u nás za krátky čas vybudoval takú silnú tradíciu, že jeho postavenie formuje naše stratégie aj dávno po tom, ako sa zrazil s vedou. Jedným z jej dôsledkov je pohľad do aktuálnej čakárne na prvú dávku, v ktorej práve teraz „sedí“ 215 seniorov nad 65 rokov a 3 112 tínedžerov. Aj ľudia v produktívnom veku v násobkoch prevyšujú dôchodcov.

Tento perverzný stav platí už celé mesiace. A to práve v čase, keď potrebujeme akútne preočkovať starších ľudí prvou, druhou i treťou dávkou.

Zároveň vláda na vrchole pandémie prinútila zamestnancov v produktívnom veku naháňať sa do očkovacích centier. V tejto chvíli musí byť všetko úsilie zamerané na vyššie ročníky. Očkovacie tímy majú predsa chodiť po dedinách a ponúkať sa seniorom, nie byť rozsypané po stredných školách a obchodných centrách. 

Zopár percent očkovancov, ktoré sme posledný mesiac získali vďaka štátom nariadenému (prakticky) povinnému očkovaniu zamestnancov, má opäť efekt len ako jednorazové donútenie. Viete si predstaviť, že toto opatrenie bude trvať naveky, a to bez otvorenej vzbury, či už na uliciach, alebo vo voľbách?

V čakárni sú aktuálne takmer všetci dospeláci nahlásení na jednodávkovú vakcínu Janssen (pre deti je zatiaľ povolený len Pfizer), pri ktorej ale protilátky v čase prudko klesajú. Áno, na vrchole pandémie to má zmysel, potrebujeme ich imunitu aktivovať bez meškania. Lenže títo ľudia sú tam z donútenia, nie dobrovoľne, pričom dostanú vakcínu aktívnu zopár mesiacov. Zaradenie týchto ľudí do súčtu zaočkovancov bude už čoskoro čistá fikcia. 

Podobne sme si takto „nahrabali“ percento pri návšteve pápeža, kde sa očkovanie dalo stihnúť len jednodávkovou vakcínou. Septembroví očkovanci majú už dnes slabnúcu imunitu, pričom „donútenie pápežom“ je ďalší príklad principiálne jednorazového opatrenia (ak, samozrejme, minister Lengvarský neráta s tým, že Svätý Otec k nám bude chodiť pravidelne).

Neočkovaných sme nadobro stratili

Áno, môžeme sa zhodnúť na tom, že očkovací skeptici sa mýlia. No keďže politici a hlavné médiá týchto ľudí dlhodobo systematicky zosmiešňovali, buzerovali a ponižovali ako zosobnenie morálneho zla, obávam sa, že sme ich dôveru definitívne stratili. Skúste sa s nimi pravidelne rozprávať nie ako s diablovými nádobami hriešnosti, ale ako s ľudskými osobami, skúste ich počúvať a pozorovať, ako sa v čase vyvíjajú ich inštinkty. Pochopíte. 

Predpoklad, že sa nám podarí niekedy vystreliť preočkovanosť nad 50 percent, je opäť už len na úrovni zbožnej viery.  

Stratégia jednorazových donútení nemôže byť dlhodobo úspešná. Čo vyplýva z týchto (l)imitujúcich faktorov, pred ktorými sa už nedá ujsť?

Jasná orientácia a prioritizácia na rizikové skupiny, a to bez toho, aby sme zbytočne buzerovali mladšie ročníky.

Stále žijeme starými mýtmi

Na webe korona.gov.sk sa pri údajoch o počte nových očkovancov stále nachádza absurdný východiskový cieľ 60 percent, udávaný ako „potrebný podiel zaočkovanej populácie“, ktorý sa odvoláva na Národnú stratégiu očkovania. Dokument, vytvorený ešte v pandemickom dávnoveku (2020 n. l.), ráta s reprodukčným číslom R0 = 2,5. Vzorec na výpočet kolektívnej imunity sa totiž ráta pomerom z reprodukčného čísla, teda 100 – (100/2,5) = 60. Už tento výpočet vlastne ráta s očkovacími látkami s efektivitou sto percent, kde sú protilátky dlhodobo stabilné.

Pripomeňme, že reprodukčné číslo 2,5 mal pôvodný wuchanský variant. Prerátajte si tú rovnicu na delta variant (R0 6), doplňte účinnosť vakcín (60 až 80 percent) a rýchlosť poklesu protilátok. Vybuchne vám kalkulačka, číslo vystrelí vysoko nad 100 percent. Pri omikrone to bude ešte horšie, reprodukčné číslo sa predpokladá na úrovni 10 až 12.

Je záhadou, prečo tieto bludy stále visia na oficiálnom webe, ktorým štát informuje občanov o stave pandémie. Možno sú tam ako pripomienka, ako sa aj z oprávnených vedeckých predpokladov môže stať mytológia, ak nie sme schopní poznanie upravovať podľa aktualizovaného poznania.

To, že kolektívna imunita nie je možná, sme vedeli už dávno, no pôvodné a dávno vyvrátené mytologické očkoptimistické predpoklady nás stále podvedome ovplyvňujú.

Kým sme verili na kolektívnu imunitu, riešenie bolo jednoduché: preočkujeme dostatok populácie a máme vymaľované. Vytvorí sa masívny obranný val, v ktorom je jedno, či má dotyčná „tehlička“ v hradbách podobu 80-ročného očkovanca alebo 8-ročného dieťaťa. Keďže sme dosahovali malé úrovne očkovania medzi dospelákmi, umelým spôsobom sme sa zamerali na očkovanie detí a mládeže, prípadne mladých pracujúcich. K tomu sme sa odhodlali dávno po tom, ako sme vedeli, že kolektívna imunita nebude možná. Vedeli sme to vďaka Británii a Izraelu, ktorí mali náskok. 

V médiách sa ale ešte stále pestovala nutnosť dosiahnuť imunitný obranný val a dogma o nefunkčnosti prirodzenej imunity tých, čo koronavírus prekonali. Tomuto vlaku trvalo niekoľko mesiacov, kým dokázal zareagovať na zmenu vo vedeckých dátach. No už bolo neskoro. Stav omladiny v čakárni a orientácia na Janssen – ktorým sa očkovanec síce rýchlo stáva formálnou súčasťou fiktívneho obranného valu percenta zaočkovanosti, no rýchlo mu aj klesá imunita – ukazuje, že sme sa stále nenastavili na skutočné priority.

Čo sme si teda upiekli?

Očkovaných sme oklamali, že sa ich už pandémia týkať nebude – presvedčili sme ich o tom ešte predtým, než sme mohli vedieť, či ten predpoklad platí. Neočkovaných sme agresívnym pohŕdaním odpísali, a tak nadobro stratili ich dôveru. Naše kapacity stačia len na pravidelné preočkovávanie zraniteľných seniorov, no my sme radšej zaviedli opatrenia, vďaka ktorým sú seniori pri očkovaní predbiehaní mládežou a v čakárni namiesto dôchodcov kempujú ľudia v produktívnom veku.

Povinné očkovanie je politická samovražda a večné pokračovanie lockdownov a zavretých škôl je sociálne neúnosné.  

Ocitli sme sa v pasci vlastných dogiem, z ktorých niet východiska.

Jediným riešením je už len účelová a cielená orientácia na očkovanie seniorov. A matovičovské helicopter money má dnes zmysel vysypať najmä na lekárov v ambulanciách a nemocniciach. Je ich čoraz menej a ak sa trend nepodarí zastaviť, v piatej či šiestej vlne pandémie vznikne problém, aký si nevieme ani len predstaviť – o chorých sa nebude mať kto starať.