Máme vraj slabú mieru zaočkovanosti. Je to pravda. No bude to ešte horšie, musíme z toho vychádzať. Nielenže to už lepšie nebude, ale o tom, aká bude ochota ľudí na pravidelné preočkovávanie nasvedčuje aj slabnúci záujem o tretiu dávku.

Rýchly pokles protilátkovej imunity vakcín nás opäť zastihol na hruškách. Štúdie ukazujú, že pre zaočkovaných sa po relatívne krátkom čase z hľadiska šírenia infekcie stáva tretia dávka rovnako dôležitá ako pre neočkovaných tá prvá. Preočkovanosť populácie tak prestáva byť statickým faktorom, ale dynamicky sa rozvíja podľa toho, či sú ľudia ochotní sa pravidelne bústrovať.

Zatiaľ nemáme uzavreté dáta, koľko ľudí sa nechá preočkovať treťou dávkou, no dočasné indikátory nasvedčujú, že je dôvod na skepsu. Ochota na pravidelné preočkovávanie je zjavne nižšia ako naša súčasná 49-percentná miera preočkovanosti. Nečudo, mnohí z nich sa nechali očkovať z donútenia.

Náš očkovací stav tak zrejme nebude narastať, ale slabnúť. Dá sa to zvrátiť len stále drsnejšími príkazmi a zákazmi, ktoré majú stále slabšiu účinnosť. To však nie je možné natrvalo.

V takejto situácii už viac nemá zmysel aktívne sa zameriavať na skupiny mladšie ako 50 rokov. Obzvlášť ak je na udržanie stabilnej imunity potrebné očkovať dvakrát do roka a na to pri celej populácii nemáme kapacity. V kategórii 60+ sa nachádza 90 percent umierajúcich, pričom tvoria len čosi vyše 20 percent populácie.  

Súčasná stratégia štátu je však už dlhodobo postavená na premise, že kto sa nedal zaočkovať doteraz a dobrovoľne, bude nejakou formou prinútený. Mohlo by to fungovať – v statickom svete, kde „nevyprchávajú“ vakcíny. Teda jednorazovo. Nie vo svete, kde je očkovanec očkovancom natoľko, nakoľko sa necháva očkovať pravidelne.

Ide o jeden z následkov prepálenej „očkoptimistickej“ kampane. Ak ľudí presviedčate religióznou rétorikou o tom, že „vakcína je sloboda“, prevrátenej do spasiteľskej pózy, stavili ste všetko na jednu kartu. Keď vám nevyjde, dopadne to obzvlášť zle. Viera sa správa inak ako veda. Náboženstvo predstavuje rámec totálnej pravdy. Vede omyl odpustíte, je predsa súčasťou poznávacieho procesu, ktorý podlieha zákonom omylu a opravy. V náboženstve je to inak. Ak sa ukáže, že dogma je nepravdivá, strácate vieru.

(viac…)




Najnovšie autorské články