A skúsme sa zamyslieť nad tým, ako túto odkázanosť oslabovať.

Z Nemecka prišla včera zaujímavá správa. Výkon nemeckej ekonomiky sa podľa inštitútu DIW zníži v poslednom štvrťroku o jedno percento. Lepšie nevyzerá ani odhad na prvý štvrťrok budúceho roka, prepad má byť ešte väčší. Dôvodom je tvrdý lockdown.

Čo to znamená pre  Slovensko? Veľa. Sme bytostne závislí od toho, čo sa deje v najsilnejšej ekonomike Európskej únie. Zviazanosť Slovenska s ňou je evidentná. Stačí sa pozrieť na štatistické údaje a vyhodnotiť ich.

Priviazaní k Nemecku

V roku 2019 tvoril vývoz do Nemecka 22 percent celkového slovenského vývozu. To je dvojnásobok toho, čo vlani skončilo v Česku. Dávno sú preč časy, keď práve Česko, s ktorým sme boli dlhé desaťročia v spoločnom štáte, bolo naším najdôležitejším partnerom.

O niečo miernejšie sú zahraničnoobchodné údaje v dovoze. Napriek tomu je rozhodujúce postavenie Nemecka zjavné. Na Slovensko odtiaľ doputovalo vyše 16 percent všetkých dovezených tovarov, z druhého Česka len niečo vyše 10 percent.

Vôbec, k Nemecku a Česku je Slovensko najpripútanejšie. Sú to jediné dva štáty, ktorých podiel na celkovom objeme vývozu a dovozu prevyšuje 10 percent.

Silnú, ba až dominantnú pozíciu Nemecka si uvedomíme, ak sa bližšie pozrieme na bilancie ďalších štátov, ktoré s nami alebo s Nemeckom susedia. Podobne ako pre Slovensko, i pre ne je obchodná bilancia s Nemeckom kľúčová.

Inými slovami, štáty, ako sú Česko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, Francúzsko, ktoré odoberajú slovenský vývoz, bytostne tiež závisia od vývoja v Nemecku. Ak si spočítame, koľko slovenských výrobkov skončilo v roku 2019 v Nemecku a spomínaných ďalších štátoch, dostaneme sa k 60 percentám.

Toto číslo už niečo naznačuje. Ak sa nebude dariť Nemecku, s veľkou pravdepodobnosťou sa nebude dariť jeho blízkym obchodným partnerom a tobôž nie Slovensku.

Nezabudnime na brexit

Ďalším varovným signálom pre Slovensko je nepriaznivý vývoj rokovaní medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom. Vyjednávači stále nedosiahli dohodu. Ak by sa to v nasledujúcich dňoch predsa podarilo, dohodu už napríklad nestihne schváliť Európsky parlament.

Čo by znamenalo prípadné uvalenie ciel na vývoz do Veľkej Británie po 1. januári 2021? Nebolo by to zanedbateľné. V Británii skončilo vlani päť percent slovenského vývozu. Nie je to veľa, ale ak si uvedomíme, že polovicu z toho tvorili automobily, zvážnieme.

Pre Slovensko je export automobilov úplne kľúčovou vecou. Predstavuje zhruba polovicu všetkého, čo sa predá v zahraničí.

Nebezpečná odkázanosť na automobilový priemysel sa môže potvrdiť práve v tomto období, keď sa stretli dva krízové momenty – celosvetová pandémia spojená s tvrdými obmedzujúcimi opatreniami a odchod Spojeného kráľovstva zo spoločného európskeho trhu.   

Čo s tým robiť?

Slovensko je výrazne vývozovo orientovaný štát. S tým sa asi v budúcnosti nebude dať nič spraviť. Je to údel malých a priemyselných štátov.

Čo sa dá, je rešpektovať súvislosti a brať ich do úvahy pri prijímaní vážnych vládnych rozhodnutí. Lepšie povedané, vychádzať z nich.

Odkázanosť na Nemecko možno znížiť len tým, ak sa dokážeme vymaniť z pozície akejsi doplnkovej ekonomiky k tomuto obrovi. To sa dá len razantnejším prienikom na iné trhy. Aby sa tak stalo, musíme nájsť iný atraktívny tovar. Mali by to byť viac produkty umu ako rúk.

Nástroje  má v rukách vláda. Treba prestať len hovoriť o znalostnej ekonomike, digitalizovaní, zmodernizovaní školstva. Načim začať naozaj konať.

Slovensko sa musí vymaniť z odkázanosti na automobilový priemysel. Tá sa príchodom ďalšej avizovanej investície Volkswagenu do Bratislavy ešte viac zvýši. Nenačim sa z nej tešiť i z ďalšieho dôvodu – montážne zameranie našich automobiliek sa touto investíciou len umocní.

Pred slovenskou vládou stojí náročná úloha. Ak má uspieť, musí reformovať veľa vecí a naraz. Z tohto pohľadu sa ukazuje pomoc z Fondu obnovy z EÚ ako príležitosť. Ale ako badáme z doterajšej histórie, najväčšou úlohou bude nepremrhať ju.  

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0