Na Balkáne to vrie. Srbi sa chcú odtrhnúť od Bosny a myslia to vážne. Olej do ohňa priliali Orbán aj Lavrov

AKTUALIZOVANÉ Politický líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik ohlásil v stredu urýchlenie odchodu Republiky srbskej (RS) z ústredných inštitúcií Bosny a Hercegoviny. Urobil tak po tom, ako prokuratúra začala vyšetrovanie jeho plánu. Informuje o tom agentúra AFP.

Parlament Republiky srbskej 10. decembra schválil plán stiahnutia RS z kľúčových oblastí, ako sú bosnianska armáda, súdnictvo a daňový systém. Vládu zároveň zaviazal, aby v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov predložila návrhy zákonov o vytvorení vlastných inštitúcií.

Bosnianska prokuratúra v reakcii na toto konanie začala vyšetrovanie namierené voči vedeniu Republiky srbskej pre „podkopávanie ústavného poriadku“.

Dodik označil toto vyšetrovanie za „politicky motivované“ a tvrdí, že má „destabilizovať“ Republiku srbskú. Tá však bude podľa neho v nasledujúcich 30 dňoch svoj vlastný súdny systém. „Nikto nás nezastaví,“ dodal.

Prokuratúra si predvolala predstaviteľov opozičných strán, ktorí bojkotovali zasadnutie parlamentu z 10. decembra, a vyžiadala si dokumenty od bosnianskosrbskej vlády a samotných strán, ktoré ju tvoria.

Dodikov plán vyvolal obavy z porušenia krehkého mieru a vypuknutia nového konfliktu v krajine rozdelenej na etnickom princípe po krvavej vojne v 90. rokoch 20. storočia, ktorá si vyžiadala približne 100 000 obetí na životoch.

Západné mocnosti túto iniciatívu odsúdili, zdá sa však, že Dodik má podporu Ruska – začiatkom decembra sa v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, konštatuje AFP.

Lavrov podporil Dodika, problém vidí v pokusoch o centralizáciu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok podporil politiku bosnianskosrbského lídra Milorada Dodika a vyhlasuje, že jeho konanie nepredstavuje hrozbu pre mier v Bosne a Hercegovine ani v širšom balkánskom regióne.

Lavrov v rozhovore pre bosniansky denník Oslobodenje v piatok uviedol, že čo Rusko považuje za problém, sú pokusy o revíziu Daytonskej mierovej dohody, a nie Dodikova secesionistická politika, cituje jeho slová tlačová agentúra Hina.

„Úprimne povedané, znepokojuje nás bezprecedentný pokles úrovne medzietnického dialógu a dôvery v krajinu počas celého obdobia po konflikte. Podľa nášho názoru to súvisí so zintenzívnením externe podporovaných pokusov o revíziu Daytonskej etno-administratívnej architektúry v prospech unitarizácie a centralizácie Bosny a Hercegoviny na úkor ústavných právomocí konštitučných národov a entít,“ uviedol Lavrov.

Šéf ruskej diplomacie dodal, že takáto politika je mimoriadne nebezpečná pre situáciu v krajine, v regióne i celkovo v Európe. Lavrov zároveň poznamenal, že Rusko nemá na Západe takmer žiadnych partnerov pre diskusiu o týchto záležitostiach a že vo všeobecnosti neexistujú žiadni západní partneri pre rozhovory o situácii na západnom Balkáne, píše Hina.

„Mal by som poznamenať, že Washington sa v poslednej dobe vyhýba diskusii s nami nielen o Bosne a Hercegovine, ale aj o balkánskej otázke ako takej. Dúfame, že Bidenova administratíva bude mať dostatok politickej vôle a dôvodov, aby z Balkánu neurobila ďalší front konfrontácie proti Rusku. V opačnom prípade to bude mať katastrofálne následky pre celú Európu,“ povedal Lavrov.

Lavrov obvinil zo súčasnej eskalácie politickej krízy v Bosne a Hercegovine bývalého medzinárodného vysokého predstaviteľa a rakúskeho diplomata Valentina Inzka a jeho rozhodnutie z konca júla zaviesť zmeny v trestnom zákonníku, podľa ktorého sa akékoľvek popieranie vojnových zločinov potvrdených rozsudkami medzinárodných alebo vnútroštátnych súdov stáva trestným činom.

Ruský minister zahraničných vecí navštívil Bosnu a Hercegovinu aj v decembri 2020, keď taktiež otvorene podporil Dodika. Chorvátski a bosnianski členovia predsedníctva Bosny a Hercegoviny, Željko Komšič a Šefik Džaferovič, sa s ním odmietli stretnúť, pretože spochybňoval ambície Bosny a Hercegoviny vstúpiť do EÚ.

Orbán: Dva milióny moslimov a bezpečnosť v štáte

Bosnianski predstavitelia a tamojší náboženskí lídri ešte v stredu odsúdili vyhlásenia maďarského premiéra Viktora Orbána a jeho hovorcu, že integrácia Bosny a Hercegoviny do Európskej únie bude náročná pre jej početnú moslimskú populáciu.

Orbánov hovorca Zoltán Kovács prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter uviedol, že „v súvislosti s Bosnou je výzvou integrovanie krajiny s dvomi miliónmi moslimov“.

Maďarský premiér v utorok vyhlásil, že jeho krajina podporuje snahu Bosny a Hercegoviny o vstup do EÚ a dodal, že ako člen Únie musí Maďarsko zmobilizovať dostatok energie, aby prekonalo „únavu z rozširovania, ktorá zachvátila Európsku úniu“. Kľúčovou otázkou v súvislosti s Bosnou a Hercegovinou podľa Orbána bude postarať sa o bezpečnosť v štáte, v ktorom žijú dva milióny moslimov.

Predstavitelia moslimskej komunity v Bosne a Hercegovine označili Orbánove výroky za „xenofóbne a rasistické“. „Ak sa takéto ideológie stanú základom, na ktorom je založená politika zjednotenej Európy, vráti nás to do čias, keď mala byť európska jednota postavená na podobných fašistických, nacistických, násilných a genocídnych ideológiách, ktoré viedli k holokaustu a iným hrozným zločinom,“ uviedli vo vyhlásení.

Politický zástupca moslimov v Bosne a Hercegovine Šefik Džaferovič označil Orbánov výrok za „hanebný a neslušný“. „Pre EÚ nie je výzvou integrovať dva milióny moslimov, pretože sme pôvodný európsky národ, ktorý tu vždy žil, a my sme Európania,“ povedal Džaferovič.

(tasr, sita, ste)