V susednom Česku objavili relikviu, ktorá by mohla byť časťou klinca použitého na pribitie Ježiša Krista na kríž. Zrejme si to mysleli aj tí, čo ju pre ďalšie generácie v útrobách kláštora dobre ukryli.

Aj keď fascinujúci objav musí ešte prejsť podrobným skúmaním, už teraz vzbudzuje u našich susedov veľké nádeje, že by mohlo skutočne ísť o kus klinca z tzv. Pravého kríža, teda kríža, na ktorom mal byť pribitý Kristus.

Na klinci je krížik z 21-karátového zlata a drevo schránky, v ktorej bol uložený, je podľa dendrologického výskumu z 3. až 5. storočia nášho letopočtu.

Predmety nájdené v kostole sv. Jiljí v Milevsku. Foto: video ČT24

Nález predstavili verejnosti len tri dni pred Vianocami a archeológ Jiří Šindelář pre portál Lidovky.cz uviedol, že z historického aj symbolického hľadiska ide o pamiatku cennejšiu ako je relikviár svätého Maura, ktorý je po korunovačných klenotoch druhou najcennejšou hnuteľnou pamiatkou v Česku.

Podľa experta mala táto novoobjavená relikvia aj pre stredovekú komunitu cenu, za ktorú by sa dali v tej dobe postaviť dva kláštory, ale súčasná hodnota časti klinca je nevyčísliteľná.

Pražský arcibiskup kardinál Dominik Duka pri predstavení vzácnej relikvie v Milevsku uviedol, že týmto nálezom sa kresťanstvo vracia ku koreňom. Navyše to podľa duchovného potvrdzuje, že územie súčasnej Českej republiky bolo z historického hľadiska významným priestorom, nielen okrajovou časťou, čo sa týka šírenia kresťanstva. Duka dodal, že sa ukazuje, že kresťanstvo sa na českom území nezačínalo šíriť až misiou byzantských vierozvestcov Cyrila a Metoda v 9. storočí, ale skôr.

Fascinujúci objav

Časť klinca, ktorým mohol byť podľa niektorých indícií pribitý na kríž samotný Ježiš Kristus, našli archeológovia v 8-tisícovom meste Milevsko, približne 70 kilometrov južne od Prahy.

Na jar tohto roka, keď vo svete začala zúriť prvá vlna pandémie ochorenia Covid-19, odkryli pracovníci českého archeologického spolku Naše historie tajnú trezorovú miestnosť v kostole svätého Jiljí v Milevsku, ktorý je súčasťou tamojšieho premonštrátskeho kláštora. Vďaka moderným technológiám zistili, že to, čo na 3D modeli chrámu považovali za výklenok vo výške troch metrov, nie je iba výklenok, ale aj vchod do tajnej chodby v severnej stene kostola.

Odhalenú chodbu, ktorá bola v čase objavenia z veľkej časti zasypaná odpadom nanoseným vtákmi a drobnými hlodavcami, preskúmali speleológovia. Medzi odpadom boli okrem kostier zvierat aj ľudské pozostatky.

Počas bádania v priestoroch trezorovej miestnosti za chodbou s rozmermi 2,2*2,5*1,25 metra bola objavená oveľa menšia „šachta“ veľká len 26*16 centimetrov. Skutočný poklad v podobe relikvie sa ukrýval práve v nej. Išlo o trosky drevenej schránky zdobené zlatom a striebrom. Výzdobu tvorili strieborné krížiky, rybičky a geometrické tvary. Na masívnom zlatom plechu, ktorý podľa archeológov pôvodne zdobil veko schránky, je vytepaný kríž a dve veľké písmená „IR“, čo by sa v tomto prípade dalo chápať ako latinské „Iesus Rex“, teda Ježiš Kráľ.

Práve vo vnútri trosiek zdobenej drevenej krabičky našli českí archeológovia približne 6 centimetrov dlhý kus železného klinca s tausovaným zlatým krížom (tausovanie je technika vykladania kovu kovom inej farby). Viaceré indície naznačujú, že by práve toto mohla byť časť klinca z tzv. Pravého kríža. Ide o relikviu, ktorú ešte kresťania v Rímskej ríši považovali za skutočný kríž, na ktorom zomrel Ježiš Kristus.

Indície o možnej pravosti

Spôsob uloženia a miesto, kde bola relikvia uložená naznačujú, že ľudia, ktorí ju do chrámu uložili, boli skutočne presvedčení o tom, že ide o jedni z pašijových relikvií, teda tie, ktoré sú priamo spojené s utrpením Krista.

Ozdoby aj „plech“, ktoré zdobili veko schránky, v ktorej klinec objavili, boli z čistého zlata, nielen pozlátené. To bolo výnimočné, pretože zlato bolo extrémne vzácne. Preto musel byť predmet uložený do takejto schránky.

Druhú dôležitú indíciu poskytuje drevo, z ktorého bola krabička vyrobená. Ide o dub, ktorý je podľa rádiokarbónovej metódy skúmania z obdobia rokov 260 až 416 nášho letopočtu. Druhý druh dreva, ktorý v trezorovej miestnosti našli spolu s klincom je smrekovec z rokov 1290 až 1394. Obe časové obdobia sú pre vedcov zaujímavé.

Zvyšky krížov a ďalšie relikvie vrátane klincov z Kristovho ukrižovania totiž podľa dostupných historických dokumentov našla na hore Golgota za Jeruzalemom svätá Helena v roku 326. Následne nechal jej syn, rímsky cisár Konštantín, odobrať menšie časti z klincov a krížov nájdených na Golgote. Tieto úlomky potom slúžili ako dary pre tie najvážnejšie návštevy. Ak boli v tom čase relikvie uložené do nových schránok, tak by mohli byť pravdepodobne práve z dreva, ktoré zodpovedá veku toho nájdeného v milevskom chráme svätého Jiljí.

Navyše bol kostol svätého Jiljí v Milevsku postavený v poslednej tretine 12. storočia a do gotickej podoby bol prestavaný v 15. storočí. Priestor, v ktorom relikviu objavili, sa nachádza v pôvodnej románskej časti kostola a vedci sa domnievajú, že smrekové drevo nájdené na mieste spolu s dubovým zo zdobenej schránky mohlo byť len doskou, ktorá dutinu ústiacu z trezorovej miestnosti utesňovala.

Nádej do budúcnosti

Podrobnejšie informácie o relikvii skrytej v útrobách najstaršieho kláštora v južných Čechách sa nezachovali, pretože za husitských vojen bol chrám vyplienený husitmi. Ďalšie odpovede na vynárajúce sa otázky by mohli v prípade tohto vzácneho objavu poskytnúť analýzy a výskumy, ktoré majú pokračovať na budúci rok.

Výskumu Milevského kláštora, ktorého je kostol svätého Jiljí súčasťou, sa archeológovia venujú už niekoľko mesiacov. Špekuluje sa, že nájdené drevo by mohlo byť ešte staršie a pochádzať tak priamo z takzvaného Pravého kríža, teda toho, na ktorom mal byť umučený Ježiš Kristus.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.