V súčasnosti zvykneme sláviť posledný deň roka s priateľmi. Kedysi to bolo v kruhu a podobne ako na Štedrý večer. Ľudia si vinšovali už večer, ale ešte viac na Nový rok. Chlapci si niekedy trúfli aj na šibalské vinše.

V posledný deň roka, na Starý rok 31. decembra, má meniny Silvester. Na Silvestra ráno v niektorých obciach na Slovensku zasadala obecná rada. Jej členovia volili nového richtára a ostatných obecných predstaviteľov, napríklad obecného hájnika, pastiera, baču, bubeníka a boženíka (obecného sluhu). Zároveň sa konalo aj finančné vyúčtovanie obce. Ak sa hospodárilo dobre a z obecného rozpočtu niečo zvýšilo, usporiadalo sa skromné pohostenie obyvateľov na obecné trovy. Účtovalo sa s rokom aj v duchovnej oblasti, a to účasťou na slávnostných bohoslužbách.

Silvestrovská večera v roľníckych rodinách takmer kopírovala štedrovečernú. Pravdepodobne to súviselo s faktom, že v starších časoch si naši predkovia spájali prechod do nového roku so sviatkami vianočného okruhu ako celkom. Na slávnostne prestretom stole muselo byť, podobne ako na Štedrý večer, viac druhov jedál, ibaže sa mohlo jesť aj mäso. Zachovávali sa aj niektoré príkazy a zákazy, ktoré platili na Štedrý večer, napríklad zotrvávanie všetkých pri stole celý čas večere, čo sa vzťahovalo aj na gazdinú.

Medzi dávne silvestrovské zvyky, ktoré sa však už na väčšine nášho územia vytratili, patrili prosperitné obchôdzky (teda návštevy domácností s vinšovaním hospodárskeho úspechu) nazývané kurinovanie. Malo zabezpečiť priaznivú znášku vajec. Kurinovať chodievali mládenci prezlečení za ženy (preto sa niekde hovorilo o babinovaní). Jeden mal na hlave slamený veniec pripomínajúci hniezdo, do ktorého sliepky chodia znášať vajcia, druhý mal sukňu zo slamy a bol opásaný povrieslami. V každom dome si domáci z ich úboru vytiahli byľku slamy, ktorú potom dali sliepkam do hniezda, aby dobre niesli. Na záver návštevy zahral do tanca harmonikár, ktorý chodil s mládencami.

(viac…)




Najnovšie autorské články