Starý rok sa lúči a nový prichádza. Ako kedysi vyzeral silvestrovský večer a novoročné vinše

V súčasnosti zvykneme sláviť posledný deň roka s priateľmi. Kedysi to bolo v kruhu a podobne ako na Štedrý večer. Ľudia si vinšovali už večer, ale ešte viac na Nový rok. Chlapci si niekedy trúfli aj na šibalské vinše.

V posledný deň roka, na Starý rok 31. decembra, má meniny Silvester. Na Silvestra ráno v niektorých obciach na Slovensku zasadala obecná rada. Jej členovia volili nového richtára a ostatných obecných predstaviteľov, napríklad obecného hájnika, pastiera, baču, bubeníka a boženíka (obecného sluhu). Zároveň sa konalo aj finančné vyúčtovanie obce. Ak sa hospodárilo dobre a z obecného rozpočtu niečo zvýšilo, usporiadalo sa skromné pohostenie obyvateľov na obecné trovy. Účtovalo sa s rokom aj v duchovnej oblasti, a to účasťou na slávnostných bohoslužbách.

Silvestrovská večera v roľníckych rodinách takmer kopírovala štedrovečernú. Pravdepodobne to súviselo s faktom, že v starších časoch si naši predkovia spájali prechod do nového roku so sviatkami vianočného okruhu ako celkom. Na slávnostne prestretom stole muselo byť, podobne ako na Štedrý večer, viac druhov jedál, ibaže sa mohlo jesť aj mäso. Zachovávali sa aj niektoré príkazy a zákazy, ktoré platili na Štedrý večer, napríklad zotrvávanie všetkých pri stole celý čas večere, čo sa vzťahovalo aj na gazdinú.

Medzi dávne silvestrovské zvyky, ktoré sa však už na väčšine nášho územia vytratili, patrili prosperitné obchôdzky (teda návštevy domácností s vinšovaním hospodárskeho úspechu) nazývané kurinovanie. Malo zabezpečiť priaznivú znášku vajec. Kurinovať chodievali mládenci prezlečení za ženy (preto sa niekde hovorilo o babinovaní). Jeden mal na hlave slamený veniec pripomínajúci hniezdo, do ktorého sliepky chodia znášať vajcia, druhý mal sukňu zo slamy a bol opásaný povrieslami. V každom dome si domáci z ich úboru vytiahli byľku slamy, ktorú potom dali sliepkam do hniezda, aby dobre niesli. Na záver návštevy zahral do tanca harmonikár, ktorý chodil s mládencami.

Nový rok

Prvý mal na Nový rok (1. januára) vstať z postele muž, doniesť čerstvú vodu zo studne (podobne ako na Prvý sviatok vianočný) a ostatným zavinšovať:

Skorej vodu než oheň,

dajže, Bože, dobrý deň!

Potom rozložil oheň.

Nový rok sa v širšej rodine začínal vzájomným vinšovaním. Pokiaľ šlo o návštevy, platila na celom území Slovenska zásada, že do domu nesmela vstúpiť ako prvá žena, lebo by priniesla nešťastie. Mal to byť vždy muž alebo ešte radšej chlapec, navyše z horného konca dediny, aby majetok v nastávajúcom roku vzrástol (inde sa verilo, že má prichádzať z nižného konca na vyšný, aby aj domácnosť, do ktorej mal namierené, „šla hore“). Všetky povery a zvyky na Nový rok boli teda orientované na budúcnosť – ľudia chceli jednak spoznať, aká bude, ale aj zabezpečiť, aby sa v nastávajúcom roku všetko, na čom záležalo – hospodárstvo, zdravie, rodinné vzťahy – vyvíjalo priaznivo. Napríklad vládlo presvedčenie, že tak, ako sa budú k sebe členovia rodiny správať na Nový rok, bude to po celý rok. Na Horehroní sa verilo, že to, čo sa človeku snívalo v silvestrovskej noci, sa určite aj splní.

Smeti sa na Nový rok nevymetali, aby sa z domu nevymietlo bohatstvo. Ženy na Orave išli v tento deň do kostola v bielom odeve, aby bol ľan v novom roku vysoký a pevný. Jedli sa veľké halušky (inde šúľance s makom), aby boli klasy obilia veľké a pevné. Dodnes žije tradícia, že na Nový rok sa nemá jesť nič, čo má krídla, teda najmä z hydiny, aby šťastie z domu neuletelo. Dokonca ani zajačie mäso sa nejedlo, lebo by šťastie mohlo na rýchlych nohách zajacov ujsť. Prednosť sa dávala bravčovému mäsu, čo sa chápalo aj ako istý symbol blahobytu. Jedlá zo šošovice a všetky také koláče, čo sa posýpali alebo plnili makom, mali podporiť príchod peňazí do domu. Gazdiná, ktorá by na Nový rok nechala vonku vyvesenú bielizeň, riskovala, že ju čaká ťažká posledná hodinka (niekde sa verilo, že zomrie obesením). Ani šiť sa nesmelo – hrozilo zahnisanie prstov. 

Popoludní sa chodievalo vinšovať, najmä po rodine. Opäť platilo, že zavinšovať má ako prvý muž. Pri vinšovaní boli vítaní aj Cigáni, pretože mali priniesť šťastie. V niektorých obciach na Slovensku sa v tento deň konala kňazská koleda – obchôdzka, kedy kňaz navštevoval svojich farníkov a požehnal pri svojej návšteve aj dom. Po kňazovom odchode deti striehli, kto si ako prvý sadol na jeho miesto. Mal byť po celý nasledujúci rok šťastný.

Vinšov jestvuje nepreberný počet, dlhších aj kratších, pričom mnohé sú s neveľkými zmenami použiteľné aj v ostatných dňoch vianočného a koncoročného obdobia.

Vinšujem vám šťastlivý tento nový rok,

že nám Boh dal starý prežiť

a nového sa dožiť.

Vinšujem vám tento šťastlivý nový rok,

na dvore príchod,

na poli zmier,

šťastia, zdravia,

hojnô Božskô požehnania.

Pochválen pán Ježiš Kristus!

V Rudine sa vinšovalo:

Vinšujem vám nový rok,

aby vám dal Pán Boh zdravia, šťastia,

hojné Božie požehnanie a po smrti

korunu večnej slávy.

Chlapci v Zemplíne vinšovali:

Vinčuju vam, vinčuju,

na tot novy rok,

žeby vam vypad

z peca pravy bok.

A z komory hruda,

žeby še vam

sipaľi peňeži z pujda.

Z Kanianky pochádza iná verzia tohto vinša:

Vinšujem vám nový rok,

aby vám odpadol z pece bok,

a z police všetky hrnce,

dajteže mi kus bochnice.

A napokon na západnom Slovensku sa vyskytovala aj podoba, ktorou vinšovali šibalskí chlapci (pravdaže, riskovali pri tom zaucho…):

Vinšujem vám tento nový rok,

aby vám odpadol z pece bok,

a z povaly deska,

aby vás po hlave treskla.

Dvojznačne vyznievalo takéto vinšovanie:

Vinšujem vám šťastlivý nový rok,

aby vám odpadol z pece bok,

s kachlí trúba,

aby gazdiná ostala do roka hrubá.

Z novoročných pranostík:

Ako je na deň Nového roka, taký bude i celý rok.

Jasná a tichá novoročná noc zvestuje nám dobrý rok.

Nový rôčik daždivý robí rôčik žíznivý.

Na Nový rok blato, na Veľkú noc sneh.

Ak Nový rok pripadne na nedeľu, bude mierna zima, ak pripadne na pondelok, veští to ostrú zimu.

Keď je január studený a mrazivý, poľu a ľuďom je priaznivý.

Zelený január – biely marec.